Ficova vláda ide zlikvidovať malé eshopy

Už tento mesiac bude parlament rokovať o novele zákona regulujúceho nákupy cez internet, čím výrazne zaťaží najmä malých podnikateľov. Pôvodný zákon vznikol ešte v čase katalógových predajov a preto je vraj nutná zmena. Pri novele sa jedná hlavne o zosúladenie so smernicou Európskeho parlamentu o právach spotrebiteľov. Nepochybujem preto, že zákon v navrhovanom znení aj prejde a nepochybujem ani o tom, že ten istý scenár by sme videli aj keby bola ešte pri vláde pravica. Európsky socializmus musíme poslušne aplikovať do nášho právneho systému.

Tak či onak, ficova vláda je tá, ktorá má v parlamente väčšinu, prijíma zákony a teda má konečné slovo. Ak by naši politici skutočne nechceli aplikovať škodlivé socialistické normy, jednoducho by to neurobili. Nakoniec porušovanie pravidiel je v európskom spoločenstve celkom obľúbený šport, tak prečo nie? Nakoľko našim usilovným súdruhom pojem trh nič nehovorí a určite sa pre budúci kariérny rast budú chcieť zalíškať boľševikom v Bruseli, určite do novely ešte niečo trhovo-likvidačné priložia aj z vlastného súdka.

Začnem hneď prvým a asi aj najškodlivejším nariadením a to je článok upravujúci lehotu vrátenia tovaru pri nákupe cez internet. Lehota sa predĺži z aktuálnych 7 dní až na dvojnásobok 14 dní, počas ktorých bude môcť spotrebiteľ vrátiť tovar bez udania dôvodu, rozbalený a dokonca použitý. V praxi to znamená asi toľko, že ak si bude chcieť niekto na letnej dovolenke spraviť krásne zábery, no nemal by dostatok peňazí na zakúpenie kvalitnej a drahej zrkadlovky, mohol by si ju takýmto spôsobom elegantne „požičať“, ísť na dovolenku kľudne aj na štandardných 10 dní a potom ju v pohode vrátiť. Otvorenú a použitú.

To je tovar, ktorý už obchodník nemá šancu predať za pôvodnú cenu. Pri elektronike sa jedná už o druhotriedny tovar, ktorý musí obchodník predávať so stratou, pričom pri aktuálnych a najmä rýchlo klesajúcich cenách elektroniky je možné, že to už nepredá vôbec. Pre veľký e-shop ktorý má miliónové obraty je takáto strata ľahko stráviteľná, no pre malý, jedno, dvoj či trojosobový e-shop môže byť už takáto strata likvidačná. Nehovoriac o tom, že aplikácia legislatívy na úplne iné trhy s úplne inou mentalitou a bonitou zákazníkov môže mať síce na niektoré krajiny neutrálny vplyv, no uškodí práve slabým ekonomikám ako je Slovensko.

Osobne poznám viacero ľudí, ktorí museli skončiť s podnikaním, prípadne sa presunuli na inú činnosť po tom ako zistili, že na Slovensku je veľa ľudí, ktorí zneužívali aj doterajšiu 7-dňovú lehotu vrátenia tovaru. Jednoducho to bol pre nich stratový biznis. Predĺženie tejto lehoty na dvojnásobok bude v konečnom dôsledku znamenať len zvýšenie počtu tých ľudí, ktorí si povedia, že výnosnejšie je nerobiť nič, alebo zamestnať sa niekde na úrade, ako robiť niečo produktívne v privátnej sfére.

Po novom už nebude stačiť mať v nákupnom košíku tlačidlo s popisom „Objednať“, no bude tam musieť byť uvedené „Objednať s povinnosťou platby“. Nie že by sa v tomto prípade jednalo o programátorsky zložitú úpravu, no zaujímalo by ma, že koľko registrujeme u nás takých prípadov, kedy sa zákazník sťažoval spotrebiteľskej asociácii alebo SOIke, že ho niekto uviedol do omylu tým, že mu v nákupnom košíku objednávky dostatočne neoznámil to, že za zakúpený tovar bude musieť aj zaplatiť. Poznáte takého človeka? No museli to byť skutočne závažné dôvody na to, aby sa museli tieto zmeny aplikovať plošne v státisícoch webov.

K tomu všetkému sa ešte pridá povinnosť mať elektronický formulár pre vrátenie tovaru, či web prispôsobený slabozrakým. Všetky tieto zmeny znamenajú len jediné – zvýšené náklady pre prevádzkovateľov a tým pádom aj zvýšené ceny za tovar. Súdruhom v Bruseli a súdruhom v Bratislave sa síce nemusí páčiť že trh nie je dokonalý a že existujú situácie, kedy je zákazník nespokojný a kedy by najradšej tovar otrieskal predajcovi o hlavu, no takto trh funguje. Čo súdruhovia nikdy nepochopia je to, že spotrebiteľ sa niekedy musí aj popáliť na to, aby svojou budúcou spotrebou on sám riadil trh a určil tak aj to, kto si zaslúži na ňom zostať a kto nie. Ak nám tu nejaká autorita vytvorí regulačný mechanizmus do posledného detailu, otupí tým schopnosť trhu eliminovať škodlivých hráčov. Znemožní tým konkurovať pri predaji napr. aj lehotou vrátenia tovaru bez udania dôvodu. Zákazník tak už nikdy nezistí, kto sa mu snaží vychádzať v ústrety už pri predaji.

Takéto opatrenia vedú v podstate k vytvoreniu európskeho superštátu, ktorý bude z jednej megahyperbyrokratickej centrály v Bruseli všetko kontrolovať, regulovať a na všetko dozerať. Ktovie, možno budeme nakoniec aj všetci očipovaní a každý z nás bude mať prideleného (minimálne) jedného byrokrata, ktorý bude sledovať každý jeho krok a vyhodnocovať jeho správanie, či robí všetko podľa európskych noriem…

Súvisiace články

Diskusia (38)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.