Carl Menger

23. 2. 1840, Nowy Sącz, Halič — 26. 2. 1921, Viedeň, Rakúsko. Rakúsky ekonóm a profesor, ktorý stál pri zrode marginalistickej revolúcie, založil rakúsku ekonomickú školu a navždy zmenil spôsob, akým chápeme hodnotu, ceny a pôvod peňazí.

Čo priniesol

Pred Mengerom si klasickí ekonómovia lámali zuby na tom, odkiaľ sa berie hodnota vecí. Adam Smith, David Ricardo a po nich Karl Marx tvrdili, že hodnotu tovaru určujú náklady na jeho výrobu, najmä množstvo odpracovaného času. Menger tento pohľad obrátil naruby a sformuloval subjektívnu teóriu hodnoty: vec nemá žiadnu vnútornú, objektívnu hodnotu. Hodnota existuje výhradne v mysli človeka, ktorý ju hodnotí, a mení sa podľa jeho potrieb a okolností. Pohár vody pri rieke nemá takmer žiadnu hodnotu, no na púšti zaň človek dá celý majetok — hoci práca potrebná na jeho získanie je v oboch prípadoch rovnaká.

S tým úzko súvisí princíp hraničného úžitku. Človek neocení kategóriu ako celok (všetku vodu na svete oproti všetkým diamantom), ale rozhoduje sa vždy na „hranici“ — hodnotí konkrétnu dodatočnú jednotku, ktorú má k dispozícii. Hodnotu celej zásoby potom určuje úžitok z tej jednotky, ktorá uspokojuje jeho najmenej dôležitú, ešte naplnenú potrebu. Keď má roľník päť vriec obilia, prvé využije na prežitie, druhé na siatie, tretie na kŕmenie hydiny a posledné na pálenie liehu. Ak jedno vrece stratí, neprestane jesť, ale oželie pálenku; hodnota každého jedného vreca obilia sa preto odvíja od hodnoty liehu.

Menger geniálne vyriešil aj otázku, odkiaľ berú hodnotu výrobné stroje, pôda a suroviny (takzvané statky vyšších rádov). Ich hodnota nevzniká z minulých nákladov, ale je odvodená (imputovaná) z očakávanej subjektívnej hodnoty finálneho tovaru (statku prvého rádu), ktorý pomáhajú vytvoriť. Ak spotrebitelia prestanú mať záujem o cigary, drahé lisy na tabak zo dňa na deň stratia hodnotu, nech stáli čokoľvek.

Jeho ďalším kľúčovým prínosom je spontánny vznik peňazí. Peniaze podľa Mengera nevymyslel žiadny osvietený kráľ ani nevznikli spoločenskou zmluvou. V primitívnom výmennom obchode narážali ľudia na problém dvojitej zhody potrieb — pekár chcel topánky, ale obuvník nechcel chlieb. Trhoví aktéri preto postupne zisťovali, že je výhodné zameniť vlastný tovar za taký, po ktorom je všeobecný dopyt a ľahko sa predáva (je vysoko likvidný). Postupným trhovým výberom sa cez dobytok a soľ ľudstvo prepracovalo k drahým kovom. Peniaze sú teda prirodzená trhová inštitúcia, nie štátny vynález.

Čo si od neho prečítať

• Principles of Economics (pôvodne Grundsätze der Volkswirthschaftslehre, 1871) — Mengerovo prelomové dielo, ktorým položil základy rakúskej školy. Kniha je písaná prekvapivo jasne, vecne a bez matematického balastu, preto je skvelým štartovacím bodom pre každého, kto chce pochopiť princípy ľudského konania, hodnoty a trhovej výmeny.
• On the Origins of Money (pôvodne Geld, 1892) — Útla, no nesmierne vplyvná esej, v ktorej na niekoľkých stranách elegantne vysvetľuje, ako peniaze evolučne vyrástli z trhových potrieb jednotlivcov a prečo ich hodnota nezávisí od štátnej pečiatky.
• Investigations into the Method of the Social Sciences (pôvodne Untersuchungen über die Methode..., 1883) — Metodologický spis, ktorým rozpútal slávny spor o metódu (Methodenstreit) s nemeckou historickou školou. Vhodné pre pokročilejších čitateľov so záujmom o teóriu vedy a obhajobu deduktívnej logiky v ekonómii.

Prečo na ňom záleží dnes

Mengerovo dielo je najlepšou protilátkou proti bludom moderného dirigizmu. Kedykoľvek politici v Bratislave alebo v Bruseli volajú po regulácii „predražených“ potravín, zastropovaní cien energií alebo trestoch za „neoprávnené zisky“, v skutočnosti operujú s mŕtvym predpokladom, že existuje nejaká objektívna, úradne merateľná hodnota tovaru. Menger ukázal, že jediná skutočná hodnota je tá, ktorú tovaru prisudzujú kupujúci a predávajúci v konkrétnom čase a priestore. Akékoľvek násilné prekrútenie cien štátom nevyhnutne rozvracia výrobu aj distribúciu.

Rovnako aktuálna je jeho teória peňazí v ére nekrytých mien, inflačných experimentov centrálnych bánk a snáh o zavedenie digitálneho eura (CBDC). Menger nám pripomína, že peniaze fungujú vtedy, keď vznikajú na voľnom trhu na základe dôvery a praktickej použiteľnosti. Zatiaľ čo centrálne banky sa snažia monopolizovať menu skrze zákony o nútenom obehu, vzostup alternatív — od zlata až po Bitcoin — sa odohráva presne podľa scenára, ktorý Menger opísal už v 19. storočí.

Hoci bol Menger presvedčeným zástancom trhu, súčasný radikálny libertarián by u neho narazil na mantinely. Menger nebol anarchokapitalista ani zástanca stopercentného laissez-faire. Ako vychovávateľ a učiteľ korunného princa Rudolfa priznával štátu rolu pri správe lesov, budovaní infraštruktúry, základnom školstve či ochrane robotníkov pred extrémnymi podmienkami. Odmietal nekritickú vieru v neomylnosť štátu, no v praxi zostal pragmatickým klasickým liberálom 19. storočia — nekompromisnú teóriu štátneho nezasahovania doviedli k dokonalosti až jeho žiaci Ludwig von Mises a Murray Rothbard.