Menej štátu… viac slobodyHľadať
Komentáre

Voliť, či nevoliť?

Ondrej Turis2 min čítania29 komentárov

Najprv kontrolná otázka. Súhlasíte s nasledujúcimi tvrdeniami?

  • Človek vlastní sám seba a plody svojej práce, a nemá právo inicializovať násilie voči ostatným jednotlivcom, okrem prípadov sebaobrany.
  • Vláda je skupina ľudí s monopolom na použitie násilia vo vymedzenej geografickej oblasti.
  • Vláda nevytvára zdroje. Vláda zdroje odcudzuje ľuďom pod hrozbou použitia násilia a tieto zdroje následne prerozdeľuje.
  • Ak sa jednotlivec nepodriadi pravidlám ktoré vláda stanoví, vláda svoje úsilie vynútiť si poslušnosť narušiteľa eskaluje do bodu, v ktorom je narušiteľ buď podrobený, alebo zabitý.

Z uvedených výrokov vyplýva, že existencia vlády a štátu ako ich poznáme dnes, je zo svojej podstaty zlá vec.

Čoskoro budeme mať možnosť zvoliť si svojich domestikátorov a tak sa poďme pozrieť, či účasť jednotlivca v politických voľbách je tiež zlou vecou. V takýchto voľbách zvyčajne nekandidujú strany, ktorých jediným programom by bola okamžitá demontáž vládnych štruktúr od úradu vlády až po mestských poslancov. Vo voľbách kandidujú strany, ktoré plánujú regulovať životy ľudí a brať im zdroje, za účelom prerozdeľovania. Na prvý pohľad sa tak môže zdať, že len samotná účasť vo voľbách je svojim spôsobom participácia na zle.

Či už súhlasíme s existenciou štátu, alebo nie, takmer všetci dodržiavame štátne zákony, využívame štátne cesty a občas aj služby „tej nenávidenej“ polície a skorumpovaných súdov. Štát má proste v týchto službách vynútený monopol. Človek, ak chce mať trocha komfortu v živote, je nútený využívať štátom poskytované služby. Sme obklopení štátom a často sme nútení využívať jeho nástroje. Voliť si našich „otrokárov“ síce nútení nie sme, ale ide o nástroj, ktorým sa čiastočne dá znížiť agresivita útočníka (štátu). Z môjho pohľadu, volič politickej sily o ktorej predpokladá že prispeje k zníženiu agresivity štátneho aparátu koná v sebaobrane a teda v súlade s prvým princípom, ktorý je vymenovaný na začiatku článku.

Je tu riziko, že politická sila ktorú človek zvolí za účelom zníženia vplyvu štátu, sformuje vládu, ktorá svoje sľuby o zmenšovaní štátu nedodrží. Áno, to riziko tu je. Podobne ako existuje riziko, že vami privolaní hasiči (štátni) nezachránia váš horiaci dom. Toto riziko nás však neodrádza od privolania hasičov v prvej rade.

Alebo iný hypotetický prípad. Predstavme si plantáž s otrokmi. Otrokár ich mláti dva krát denne a berie im polovicu zárobku. Otroci zrazu dostanú možnosť zvoliť si nového otrokára, ktorí ich bude mlátiť už len raz denne a zoberie im už len štvrtinu zárobku. Účasť otrokov na takýchto voľbách neznamená, že otroci ktorí odvolili podporujú otroctvo. Z ich strany ide len o snahu zmierniť svoje utrpenie.

Veľké množstvo zástancov malého, alebo žiadneho štátu sú nevoliči. Ja to ale momentálne vidím tak, že voliť je za určitých okolností v poriadku. Politická angažovanosť je tiež jeden zo spôsobov zmenšovania úlohy štátu, s čím súhlasí aj taká ikona anarcho-kapitalizmu akou je Murray Rothbard, alebo nemenej známy Walter Block. Ak však chceme aby odbúravanie štátu v spoločnosti malo trvácnejší efekt, politická angažovanosť musí byť kombinovaná aj inými spôsobmi angažovanosti. Napr. popularizácia myšlienok slobody, agorizmus, alebo pre odvážnejších občianska neposlušnosť.

Súvisiace články

Komentáre

Videl som peklo

ANTE-INFERNO Po čase sa znova ozval štát. Tentoraz Všeobecná zdravotná poisťovňa. Pri otváraní obálky som postrehol, že sa mi trasú ruky. Zvyčajne sa netrasú – ani pri cvičnej streľbe na

Jozef Karika

Diskusia (29)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.