Súmrak sveta Kešu

Poznáte tú žabu, ktorá si na začiatku spokojne pláva v hrnci, potom sa začne voda príjemne zohrievať, a ani sa nenazdá a môžeme začať servírovať žabaciu polievku?

Málo kto vie, že tej žabe bola najskôr zima a prikladanie pod hrniec vítala s nadšením. A ani keď už začala voda vrieť, tak jej nedošlo, že jej oheň pod kotlom škodí. Nešťastná žaba až do svojho úplného konca verila, že ak sa bude poctivo pod hrniec prikladať, nič zlé sa stať nemôže.

Keď pred nedávnom minister Kaliňák obhajoval svojho podareného obchodného partnera Bašternáka, použil pritom malebný termín svet Kešu. Kešu, to bola tá legendárna doba z hlbokej minulosti (spred štyroch rokov), kedy sa tak povediac „platili veci“. A hlavne sa vyplácali vratky DPH.

Neskôr sme zistili, že éra nebola až tak Kešu, aby Robo nedostal na účet od Bašternáka peniaze bankovým prevodom. Opozícia požaduje hlavu ministra vnútra. Ak ale má niekto svoje dni zrátané, nie je to Kaliňák, ale Kešu.

Nie oriešky, ale hotovostné peniaze.

Dva záujmy do seba zapadnú ako kartičky puzzle. Na jednej strane verejnosť požaduje, aby sa rôzni politickí hochštapléri nemohli dostávať k miliónom na vratkách. Na druhej strane je bezhotovostný svet snom celej, po moci a kontrole bežiacej, politickej triedy. Kovu a papierom v našich peňaženkách odzvonilo. Bežte sa pozrieť do Švédska, z ktorého majú tuzemskí politici (a aj voliči) mokré sny.

Pritom jadro pudla kauzy Bašternák tkvie v niečom úplne inom ako v Kešu.

Ak niekomu daňový úrad vráti DPH v sume 8 miliónov, aj ten najhlúpejší správca dane začne mať podozrenie. Tak sa aj stalo a Kaliňákovho kamaráta z mokrej štvrte vyšetrovalo fajnové oddelenie slovenskej polície známe pod prezývkou NaKA (národná kriminálna agentúra). Bašternáka nezachránili milióny v kufríku, ale stopka od prezidenta finančnej správy Imreczeho (na koho pokyn, však áno?).

Namiesto politicky nevďačného zamedzenia politikom ovplyvňovať biznis, ponúka sa tu zázračné skratkovité riešenie. Zrušiť cash. A politici sa samozrejme s veľkou radosťou pustia do realizácie.

Málokto si ale uvedomuje, aký vplyv bude mať prihodenie ďalšieho polienka pod kotol, v ktorom sa tu už hodnú chvíľu všetci varíme.

Svet bezhotovostných platieb je svetom, kde o vás inštitúcia so správnymi užívateľskými heslami vie prakticky všetko. A nejde tu až tak o daňový úrad. Že sa s týmito informáciami bude pracovať navýsosť selektívne, to si môžeme byť istý už teraz.

Verejnosť je nadšená, keď švédska ministerka odstúpi kvôli tomu, že zaplatí čokoládu úradnou kreditkou. Mňa skôr desí svet, v ktorom, ak sa raz znepáčite vplyvným ľuďom, tak tí majú v momente k dispozícií všetky vaše príjmy a výdavky za posledných 20 rokov.

Samozrejme, už počujem ako politici tvrdia – slušní ľudia sa nemajú čoho báť. Verte tomu, že aj Matka Tereza si raz kúpila kávu za drobné zo zvončeka.

Informácie z vyšetrovateľských spisov sú dnes legitímnou súčasťou politiky Róberta Fica. A teraz si predstavte si, že by mal tento pán k dispozícii kompletný zoznam platieb, ktoré uskutočnil Igor Matovič pred 15-timi rokmi v Amsterdame na rozlúčke so slobodou!

Existuje aj iné nebezpečenstvo, na prvý pohľad príjemne sa zohrievajúcej vody.

Verejnosť bude tlieskať, keď sa zamedzí takzvaným transakciám bez bločku. Vulgo, keď dvaja dobrovoľne spolupracujúci ľudia (predajca a kupujúci) stratia možnosť vylúčiť z danej operácie štát. Neriešme teraz filozofický problém, prečo má mať štátny úradník právo na 20 percent z každého navareného jedla v reštaurácií, z každého strihania u holiča, z každej opravy kvapkajúceho kohútika … Pozrime sa na to, či je žiaduce, aby bežný občan stratil možnosť bez bločku.

Treba si uvedomiť, že bezhotovostný svet pôjde po krku iba bežnému občanovi. Veľkí hráči vedia ošetriť svoje príjmy aj cez optické káble. Dane sa nebudú platiť ani v post-Kešu dobe, vtedy si to ale budú môcť dovoliť už iba dostatočne bohatí ľudia.

Vo svete po Kešu budú mať občania o trochu menej peňazí (už neušetríte pár stovák pri rekonštrukcii kúpeľne). Štát bude mať prostriedkov trochu viac (práve tých vašich pár stovák z rekonštrukcie). A chudobní, nekvalifikovaní ľudia už budú čisto vydaní napospas sociálnym dávka a charite (skôr, či neskôr príde nejaký tvorca najlepšieho z možných svetov s nápadom zdaniť aj charitu).

Samozrejme deficitné financovanie štátu bude napriek zvýšeným daňovým príjmom pokračovať naďalej. Kto neverí, nech si spomenie na bezprecedentný rast slovenského HDP za Dzurindu. Politická trieda dostávala vtedy rok čo rok približne miliardu eur do rozpočtu naviac. A aj vtedy sme generovali deficit za deficitom.

Domnievať sa, že zamedzenie daňových únikov by malo akýkoľvek pozitívny vplyv na verejné financie, je naivita najhrubšieho zrna. Politici neminú len tie peniaze, ku ktorým sa nedostanú.

A tým smerom by sme mali uberať – viac prostriedkov na štátnych účtoch znamená len viac zdrojov na financovanie rôznych dobrodruhov (Bašternák) a ich politických patrónov (Kaliňák). Ďalšie polienko pod kotol spoločenského marazmu. Každé euro bez bločku je v podstate euro zachránené pred dlhými prstami našich politikov.

Bez ohľadu na spomenuté, Kešu je mŕtve. Príliš veľa záujmov, túžob a omylov sa stretáva v jednom bode na to, aby to hotovostné peniaze dokázali prežiť.

Ale nádej žije. Le roi est mort, vive le roi! Koniec Kešu nahráva bitcoinu. A s príchodom meny, nad ktorou štát nemá kontrolu, sa len začnú diať veci …