Menej štátu… viac slobodyHľadať
Fiškálna politika

O novej milionárskej dani v USA

Ronnie König3 min čítania54 komentárov

Ak trochu sledujete dianie v americkej politike, tak vám určite neunikli diskusie ohľadom zvyšovania daní. Dlh USA je obrovský, politici nikdy nechcú šetriť na strane výdavkov a tak sa hľadá riešenie na strane príjmov do rozpočtu. Celoplošné zvyšovanie daní je nepopulárne, preto sa samozrejme hovorí iba o vyšších daniach pre bohatých. Tých milionárov nie je tak veľa, aby ich volebné hlasy niekomu chýbali, nič nie je ľahšie ako podnecovať závisť u chudobnejších a keď ani to nestačí na to, aby sa vyššie dane schválili, tak sa nájde aj pseudo-ekonomické odôvodnenie.

Donekonečna sa spomínajú 50., 60. roky, kedy boli dane pre bohatých neuveriteľných 91% a ekonomika rástla slušným tempom. Človek by mal až pocit, že sa rodí nová ekonomická teória, ktorá hovorí, že ekonomika rastie nie napriek vysokým daniam, ale len a len vďaka nim.  Čím sú vyššie, tým je všetko lepšie. Ozývajú sa osobnosti ako nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman, ktorý verí, že návrat k daniam z 50.rokov by nie len prospel, ale bolo by to aj spravodlivé, keď by milionárom ostávalo iba 9 centov z každého zarobeného dolára. V ničom nezaostáva ani multimilionár Warren Buffet a zvyšovanie daní pre bohatých aktívne podporuje.

A aká je pravda?

Robert Wenzel vo svojom blogu analyzuje verejne dostupné štatistiky z IRS (daňový úrad). Pravda je taká, že tie 91%-tné dane nik neplatil. Vtedajší daňový zákon umožňoval znižovať daňový základ a odpočítavať si najrôznejšie výdavky, ktoré už dnes odpočítavať nemožno. Počas rokov 1966-1970 daňovník spomedzi z povestného 1% najbohatších platil priemerne efektívnu sadzbu “iba” 30.85%

Snaha Warrena Buffeta platiť vyššie dane vyzerá prinajmenšom neúprimne, vzhľadom k tomu, že jedna z jeho spoločností je žalovaná daňovým úradom za neplatenie daní. Warren Buffet tiež tvrdí, že dane nehrajú žiadnu rolu pri rozhodovaní investovať alebo neinvestovať. Píše, že keď vám zazvoní telefón a dostanete tip na skvelú investíciu, tak je vám jedno, či máte 60 alebo 50% zisk. Jednoducho sa potešíte a idete do toho. Keď sa nad tým zamyslíme, tak musíme konštatovať, že také niečo platí asi iba v rozprávkovom svete Warrena Buffeta. Žiadna investícia nie je bez rizika. Dalo by sa to prirovnať k rulete, na ktorej je iba čierna a červená farba a vy tipujete stále iba čiernu. Ak uhádnete, tak dostanete dvojnásobok investície, ak nie, tak prichádzate o investíciu. Je jasné, že keď by sa hralo dostatočne dlho, tak by bola celková bilancia nula. Keď však kasíno vyberie zopár čierných a nahradí ich zelenou, tak už nemáte z dlhodobého hľadiska šancu odísť bez straty (ak sa vyhráva vždy len dvojnásobok). Tiež by sa to dalo prirovnať k stávkovaniu na výsledok zápasov. Je to ako keď by vám niekto tvrdil, že kurz môže klesnúť akokoľvek nízko, vy aj tak zariskujete svoje peniaze s vidinou minimálnej výhry.

Otázka je, prečo sú média, ekonómovia, umelci, politici ochotní tvrdiť nezmysly, ktoré sa dajú takto jednoducho vyvrátiť? Ak vylúčime možnosť, že sú jednoducho iba hlúpi, tak ostáva iba jediná možnosť. Pre vládny program treba získať podporu obyvateľstva. Zvýšenie daní pre bohatých dieru v rozpočte nezapláta ani trochu a čoskoro sa zníži latka, ktorá určuje, kto je vlastne milionár. Znie vám to povedomo?

Štát má na propagovanie svojej politiky svojich intelektuálov, ktorých za ich prácu štedro odmeňuje. V prípade Buffeta môže byť odmenou napr. eliminácia konkurencie. Jeho postavenie môžu nové dane iba sotva ohroziť, zatiaľ čo tým, ktorí o svoju pozíciu iba bojujú, to môže ubrať vietor z plachiet. V prípade ľudí ako prof. Krugman to môže byť špeciálna priazeň vládnych elít.

Pro nezbytnou akceptaci Státu či vládnoucí třídy musí být většina přesvědčena ideologicky  o tom, že vláda (Stát) je dobrá, moudrá a přinejmenším nevyhnutelná a rozhodně lepší než jakákoliv jiná myslitelná alternativa. Propagace této ideologie mezi lidmi je životně důležitým společenským úkolem „inteligence.“ A to proto, že masy lidí nevytváří svoje vlastní ideje nebo skutečně nezávisle podle těchto idejí žijí, ale pasivně následují myšlenky adoptované a rozšířené souborem intelektuálů. Intelektuálové tedy formují názory ve společnosti. A jelikož je to právě formování názorů, co Stát zoufale potřebuje, důvod pro po staletí ověřené spojení mezi Státem a intelektuály se záhy objasňuje.

Murray Rothbard, Anatomie Státu

Zdroje:

Súvisiace články

Diskusia (54)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.