Keď sa staré mamy menia na babky demokratky

Ako vznikol terminus technicus „babky demokratky“ si pamätám detailne.

Deväťdesiate roky fičali všade naokolo. Ľudia si s plnou vážnosťou obliekali saká pastelových farieb. Ak ste sa chceli s niekým stretnúť, tak ste sa museli dohodnúť na presnom mieste a čase – žiadne, keď budeš v meste, tak ma prezvoň. A Macdonald bol symbolom gastronomického progresu.

Na Slovensku zúril mečiarizmus so všetkým, čo k tomu patrilo.

Bola to doba, keď sa ešte pozerala televízia. V sobotu večer sa u nás doma varilo jedlo a pozeral Markovič. Pamätám si to, ako keby to bolo včera. V jednom momente sa Markovič postavil, obliekol sa do dôchodcovskej uniformy, zaspieval pesničku a vymyslel babky demokratky.

Neuveriteľne trefne popísal fenomén, ktorý posledné roky valcoval ulice slovenských miest – dôchodcov, ktorí slúžili ako Mečiarova pretoriánska garda. Vždy pripravení vynadať novinárom do Judášov a janičiarov (to boli časy), udrieť protestujúcich študentov parazolom, vytvoriť dav tam, kde sa to vládnej moci práve hodilo.

Babky demokratky boli na svete.

Zdalo sa, že babky demokratky ako fenomén odišli spolu s Mečiarom na smetisko dejín (na Slovensku sa asi smetisko dejín nachádza v Trenčianskych Tepliciach). Až do minulého týždňa. To Smer poslal svoju vlastnú dôchodcovskú úderku obsadiť strategickú kótu na parlamentom balkóne. Analógia s fanatickými Mečiarovskými seniormi sa núka ako na podnose. Facebook nelenil a po dvadsiatich rokoch oprášil Markovičov pojem.

Toto medzigeneračné stretnutie na parlamentnom balkóne rozdúchalo riadne vášne. Na jednej strane výsmech na dôchodcovský účet, na druhej strane agresivita seniorov voči štrajkujúcim učiteľom.

Zamyslel sa ale niekto nad tým, prečo starí rodičia a ich deti v pravidelných intervaloch povstanú proti sebe?

My sa na tejto stránke už roky snažíme poukázať na negatíva, ktoré so sebou masívny prerozdeľovací welfare state (alebo sociálny štát, ako zvykne hovoriť Robert Fico) prináša. Väčšinou argumentujeme ekonomicky – štát funguje neefektívne a je enormne skorumpovaný, alebo morálne – žiť z cudzích peňazí je nesprávne. Ale na jeden výdobytok sociálneho štátu sme zabudli. Ako nám masívne prerozdeľovanie hucká ľudí navzájom proti sebe.

Učiteľov proti dôchodcom, bielych proti Rómom, starousadlíkov proti (u nás ešte stále neexistujúcim) imigrantom.

Lebo ako funguje ten masívny štát blahobytu, ktorý si tu naprieč Európou tak nadšene budujeme? Najprv ako špongia nasaje z ekonomiky zdroje vo forme daní, odvodov, poplatkov. A následne sa špongia vyžmýka. Ale zdroje tečú už do peňaženiek občanov selektívne. Ak sa zdroje minú na učiteľské platy, neostane na sanáciu sekery po vlakoch zadarmo.

It’s so simple – politika nie je nič iné ako ruvačka o vyzbierané tuke.

A najzraniteľnejší v tomto nemilosrdnom boji sú práve dôchodcovia. Teda občania, ktorí celý svoj produktívny život na „verím v Boha“ futrovali štát. Peniaze, ktoré pre štát zarobili, sa už dávno prejedli. A oni s hladnými očami čakajú na vratky za plyn. Toto by spravilo babku demokratku aj z babičky Boženy Nemcovej.

Dôchodcovia existenčne potrebujú udržať vo funkciách politikov, ktorí vyzbierajú dostatok prostriedkov od produktívnej vrstvy a prerozdelia ju správnym smerom. Buď sa to podarí a oni si jeseň života spríjemnia návštevami Kaffee Mayer v Bratislave, alebo budú sedieť doma a pozerať z okna.

It’s so cruel. A side-efektom celého javu je tá nepríjemná skutočnosť, že tým dostanú o pár rokov do rovnakej beznádejnej situácie aj svoje deti a vnukov.

Treba si uvedomiť nasledovné. Štát je neefektívny, skorumpovaný a možno pre niekoho nemorálny. Ale jednou z jeho najhorších vlastností je to, že navzájom hucká vlastných občanov proti sebe. Ľudia, ktorí by sa v normálnej situácií spolu porozprávali o rodine respektíve o počasí, alebo by sa len bez slova minuli, si teraz vyčítajú kto za koho peniaze vyštudoval, kto má kvôli komu nízky plat.

A keď stavia deti proti svojim rodičom, je načase s tým niečo spraviť.

Súvisiace články

Komentáre

Videl som peklo

ANTE-INFERNO Po čase sa znova ozval štát. Tentoraz Všeobecná zdravotná poisťovňa. Pri otváraní obálky som postrehol, že sa mi trasú ruky. Zvyčajne sa netrasú – ani pri cvičnej streľbe na

Jozef Karika

Diskusia (32)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.