O dobrom a zlom úroku

Za existenciu súčasnej finančnej krízy mnohí obviňujú existenciu úroku. Ale nie je úrok ako úrok.

Problém je ukrytý hlboko v základoch existujúceho ekonomického systému. Tak hlboko, že o tých základoch sa ekonómovia snáď ani neučia. Musíme preto začať od Adama. Presnejšie od Adama Robinsona Rothbarda.

Robinson na opustenom ostrove potrebuje spotrebné tovary. Potrebuje si zabezpečiť hlavne jedlo, asi aj skrýšu (obydlie) a prípadne aj nejaké ošatenie. K dispozícii má seba, ako pracovnú silu a svoj čas. Ekonómia je o spôsobe alokovania vzácnych a obmedzených zdrojov. Už na úplnom začiatku si treba uvedomiť, že jedným z hlavných vzácnych zdrojov pre človeka je jeho čas. Pretože musíte len zomrieť. To len štátni výpalníci budú namietať, že okrem toho ešte musíte platiť dane.

Robinson teda na ostrove zberá bobule, aby sa najedol. Je rád, že zber bobúľ mu zaberie najviac 10 hodín denne, v ostatnom čase sa môže venovať pre neho príjemnejším činnostiam. Napríklad oddychovaniu na pláži. Po čase sa mu však zdá aj 10 hodín práce veľa a rozmýšľa, ako by tento čas skrátil. Zistí, že pomocou palice by potrebné množstvo bobúľ nazberal už za 7 hodín. Avšak nájdenie palice a jej úprava mu tiež zaberie určitý čas. Stane sa teda z neho investor a istú časť svojho času investuje do prípravy palice.

Palica už nie je spotrebný tovar, ktorý Robinson potrebuje k prežitiu. Je to výrobný prostriedok, ktorý uľahčuje produkciu spotrebných tovarov. Je to KAPITÁL. A skutočný kapitál môže vzniknúť len pomocou dopredu vynaloženej práce, alebo ako výsledok ODLOŽENEJ spotreby.

Keďže nežijeme na opustených ostrovoch a príroda nás vybavila schopnosťou si prácu rozdeliť medzi špecializovaných členov spoločnosti, niektorí ľudia (skutoční kapitalisti) sa nevenovali produkcii spotrebných tovarov, ale produkcii výrobných prostriedkov. Ale aby sa mohli celý svoj pracovný deň venovať produkcii kapitálu, musia si od niekoho požičať spotrebné tovary, z ktorých budú žiť. Potrebujú investorov, ktorí si buď odložia časť svojej spotreby, alebo budú pracovať (produkovať spotrebné tovary) dlhšie (investujú svoj voľný čas). Nadprodukciu potom požičajú kapitalistovi.

Úplne zásadný rozdiel medzi skutočným kapitálom a tým, čo sa za kapitál považuje dnes, je ten, že skutočný kapitál pochádza nevyhnutne z predtým vykonanej práce. Niekto musel VOPRED pracovať a výsledky (spotrebné statky) si ODLOŽIŤ, aby ich mohol poskytnúť kapitalistovi. Ten ich bude užívať v dobe, keď bude produkovať výrobné prostriedky. A preto je celkom logické, že investor očakáva, že od kapitalistu dostane späť nielen zapožičané spotrebné statky, ale aj niečo viac. Pretože kapitalista vytvoril výrobné prostriedky, ktoré následne umožnia produkovať viac spotrebných statkov za jednotku času. Investor dostane svoj podiel na pridanej hodnote, ktorá vznikla pomocou výrobných prostriedkov.

Aj keď do našej úvahy pripojíme skutočné peniaze, nič sa nezmení. Skutočné peniaze sú totiž komodity, na ktorých produkciu je tiež potrebné najprv vykonať prácu. Je teda úplne v poriadku, ak za zapožičanie skutočných, pred pôžičkou vytvorených hodnôt veriteľ očakáva odmenu, ktorá má základ vo vyprodukovaných výrobných prostriedkoch.

Dnešný systém však nestojí na skutočných peniazoch. Dnes peniaze nenesú žiadnu skutočnú (vopred vytvorenú) hodnotu. Sú to len žetóny, ktoré do obehu dáva štátny monopol, ktorý vykonávajú banky.

Samotný fakt, že peniaze už nenesú reálnu hodnotu, ja osobne nepovažujem za hlavný problém. Výmenu tovarov si viem teoreticky predstaviť aj cez prostredníka, ktorým budú žetóny. Problém je v tom, akým spôsobom a za akých podmienok budú žetóny do systému pritekať (a prípadne odtekať). Čisto hypoteticky si viem predstaviť aj riešenie súčasnej finančnej krízy pri zachovaní nekrytých peňazí. Len so zmenou spôsobu ich distribúcie.

Hlavný problém súčasného finančného systému vidím v tom, že peniaze vznikajú ako dlh, ktorý je treba splatiť aj s úrokom. S úrokom v tých istých peniazoch. Ale na emisiu nových peňazí má monopol štát. Nikto iný, ako finančný systém štátneho monopolu nemôže nové peniaze stvoriť. A preto sú všetci užívatelia monopolných peňazí už do začiatku vazalmi. Pretože peniaze dostanú, len ak sa zaviažu ich splatiť aj s úrokom. So zlým úrokom. Pretože si požičali len žetóny, žiadnu reálnu hodnotu. So zlým úrokom preto, že na jeho splatenie si musí peniaze požičať niekto iný. Pretože nové peniaze (potrebné na splatenie úroku) musia vzniknúť ako nový dlhový záväzok.

Súvisiace články

Diskusia (42)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.