Mechanizmus parazitujúcej triedy

Jose Manuel BarrosoŽijeme v dobe spoločenskej akceptácie systému prevrátených morálnych hodnôt, zákonitostí trhu a spravodlivosti. Žijeme v dobe, kde určitá skupina ľudí môže dlhodobo a beztrestne páchať obludné zlo a žiť si pri tom na vysokej nohe, zatiaľ čo človek pracujúci poctivo vo fabrike, ktorý nikomu nič zlé nespravil, ide do basy za kus trávy vo vrecku.

Sme naučení, že slovo kriminálnik dnes znamená to, keď niekto porušuje zákony. Porušovanie zákonov považujeme za porušovanie morálky a naopak dodržiavanie zákonov, za dodržiavanie morálnych hodnôt. Predstava o tzv. „slušnom občanovi dodržiavajúceho zákony“ („law-abiding citizen“) sa udomácnila v našich mysliach natoľko, že je považovaná doslova za nespochybniteľnú dogmu.

Mier je vojna. Sloboda je otroctvo. Nevedomosť je sila.

Pritom všade kde sa pozrieme, vieme identifikovať jasné rozpory tohto presvedčenia. Všade, kde sa pozrieme, vieme aj sami jasne identifikovať, že ak je niečo zákonné, neznamená to hneď aj to, že to musí byť správne. A naopak, ak je niečo nezákonné, nemusí to byť hneď nemorálne (alebo kriminálne v tom pravom slova zmysle).

Ako do očí bijúci a verejnosťou nespochybniteľný príklad, sa nám dnes jasne ponúka v podobe zdieračského EÚ mechanizmu – Eurovalu. Že solidarita? To nemyslíte vážne! Politici obrátili morálku o 180 stupňov a zlegalizovali kriminálnu činnosť v podobe frakčného bankovníctva. Privilegovali určitú skupinu ľudí, ktorí mohli a stále môžu dlhé roky beztrestne parazitovať na takomto systéme rozdávaním „ne-hodnôt“.

Bankári (dnes zaužívanejšie skôr „banksteri“) si spolu s politikmi založili výhodný biznis mafiánskeho typu najhrubšieho zrna. Za tieto nehodnoty si nakupovali obrovské budovy, platili si miliónové odmeny, korumpovali politikov a nakupovali si lojalitu u ľudí. Výhodný biznis sa pomaly končí, no dokým je ešte ten posledný človek v tejto krajine ochotný až do úmoru makať na týchto parazitov, tak sa na tom ešte dlho nič nezmení.

Príčinu dnešného stavu najlepšie vystihuje výrok Juraja Karpiša: „Banky a štát sú v jednej posteli.

„Dnes“ nastal deň zúčtovania. Ne-hodnoty musí niekto zaplatiť. Niekto (bežný pracujúci človek), musí zaplatiť jachty a obrovské budovy bankárom a politikom, ktoré boli zaplatené ne-hodnotami. Niekto musí zaplatiť štedré dôchodky v Grécku a hypotéky v Španielsku. Obrovský mafiánsky biznis narástol do nevídaných rozmerov a nechcú sa ho zbaviť ako bankári, tak ani politici, ktorí by riskovali svoje teplé miestečká a pravidelný prísun čerstvých špinavých peňazí.

Hospodárske ukazovatele v krajinách PIIGS hovoria jasnými číslami, akým smerom sa to celé bude uberať. Ak politik vytvorí systém, aby na ňom s bankármi parazitoval, nemôžeme očakávať od tej istej špinavej mašinérie, že situáciu vyrieši. Ľudia budú čím ďalej tým viac nútení platiť zo svojej aktuálnej produkcie vyššie a vyššie výpalné (dane) a pomaly budú prichádzať aj o svoje úspory.

Ľudia si musia uvedomiť, že výmena figúrok nikdy postačovať nebude. Musia si uvedomiť, že v zdravej spoločnosti musia platiť morálne princípy. Ak je niečo kriminálne, zákon to nemôže zmeniť na legálne. Ak je niečo morálne, zákon to nemôže zmeniť na nelegálne.

Dnešní bankári by mali sedieť v chládku a nie v luxusných jachtách. No pred nimi tam určite patria politici, ktorí legalizovali kriminálny čin a umožnili tak vytvorenie a nárast tohto mechanizmu do obludných rozmerov.

Súvisiace články

Diskusia (84)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.