Menej štátu… viac slobodyHľadať
Rozhovory

Marián Greksa: Problémom je nevyrovnanosť šancí

Martin Bulák6 min čítania34 komentárov

Marián GreksaPoslanec opozičnej strany OĽaNO Jozef Viskupič pripravil návrh, podľa ktorého by mali byť slovenské rádiá povinné hrať v určitom objeme pesničky zo slovenskej produkcie. V roku 2014 by mala kvóta tvoriť 10 percent z hudby vysielanej medzi 06:00 a 22:00, v roku 2015 20 percent a v roku 2016 by mala byť 30-percentná. V tejto súvislosti nás prekvapil postoj známeho hudobníka Mariána Greksu, ktorý kandidoval do parlamentu za liberálnu stranu SaS, pričom sa netají podpore tohto návrhu.

Hneď na úvod sa nie je možné vyhnúť nasledujúcej otázke. Prečo by sa mal liberál miešať do vzťahu rádií, interpretov a ich poslucháčov? Čo pre vás znamená liberalizmus?

V tomto prípade to pre mňa znamená rovnosť šancí. Dostať aspoň približne zahraničných a domácich interpretov na rovnakú štartovaciu plochu.

Prečo takto regulovať len rádiá? 10, 20, 30 percent hračkárstva nech tvoria slovenské hračky, nech tiež v železiarstve predávajú 30 percent slovenských výrobkov a rovnako tak aj v obchode s počítačmi.

Prepáčte, ale ja som profesionálny hudobník. Živím sa hudbou odkedy som skončil Právnickú fakultu Univerzity Komenského. V tejto oblasti sa pohybujem celý život a stretol som veľa kvalitných slovenských kapiel a interpretov, ktorí časom zanikli, pretože sa nedokázali presadiť a hlavne uživiť. Ja neviem, či sa na Slovensku vyrába dostatočný počet kvalitných hračiek, alebo železiarskych výrobkov na to, aby mohli dostatočne kvalitne pokryť dopyt po 10, 20, 30 percentnej účasti na slovenskom trhu. Ale o množstve dostatočne kvalitných slovenských interpretov som hlboko presvedčený, pretože ich poznám a počul som. Stačí zájsť na slovenské hudobné festivaly a ani tam nie sú viditeľní všetci. A to nehovorím o menšinových žánroch.

Čím je slovenský hudobný priestor tak špecifický? Ako vlastne funguje? Z čoho všetci zúčastnení žijú? Pre mňa je to iba „hudobný trh“, pre vás sú to ľudia z mäsa a kostí, ktorých osobne poznáte. Čo robia títo ľudia nesprávne?

Na toto by som mohol napísať v podstate román,ale hlavné špecifikum v našej súvislosti je NEVYROVNANOSŤ ŠANCÍ našich a zahraničných interpretov.

Sám hovoríte o rozdieloch medzi českými a slovenskými rádiami. Mne osobne hrá v aute Hey a Beat a pri cestách domov na Slovensko stláčam viac tlačítko ladenia na rádiu ako počúvam. Prečo sa to v Čechách dá aj bez kvót?

Neviem to špecifikovať. Českí dramaturgovia snáď viacej veria domácim a aj slovenským interpretom, možno ich prieskumy ukázali, že český národ má radšej svoju a našu hudbu ako slovenský. A je pravdepodobné, že za tých vyše dvadsať rokov po revolúcií nezničili vzťah Čechov k vlastným pesničkám ako slovenskí dramaturgovia. Na vlastnej koži som zažil hudobných dramaturgov, ktorí nenávideli všetko slovenské a počul som na vlastné uši ako sa vyjadrovali a priori o slovenskej hudbe s obrovským dešpektom.

Nie je na vine skôr SOZA a spol.? Sám sa o nich nevyjadrujete práve lichotivo. Nebolo by lepšie niečo urobiť skôr s nimi?

S týmto problémom nemá Soza nič spoločné. Soza vyberá peniaze za všetky zahrané piesne, či sú zahraničné, alebo naše. Až na to, že väčšiu polovicu musí posielať von zahraničným interpretom

Keď už teda k takejto regulácii pristúpiť, nestačilo by, aby takéto kvóty boli povinné iba pre verejnoprávne stanice? Predsa len, kafrať do toho akú hudbu bude hrať súkromné rádio…?

Súkromné rádio vysiela na slovenskom území a podriaďuje sa MNOŽSTVU zákonných regulácií. Väčšina z veľkých rádií má zahraničného majiteľa. Keby vysielali v inom európskom štáte, aj tam by sa museli podriadiť reguláciám, ktorými reguluje trh ten ktorý štát. A medzi týmito reguláciami je väčšinou aj určité povinné percento domácej tvorby, alebo ako to oni nazývajú, hudba v domácom jazyku. Jeden príklad. Holandsko. Snáď najliberálnejší štát v Európe. Má kvóty hranosti domácej hudby a Holanďania sú na to hrdí. Francúzsko a Nemecko tak isto. Ak som správne počul, tak za minulý rok v Nemecku presiahla hranosť nemeckej hudby v médiách vyše 50 percent. Všetci sa bránia, aby ich úplne neprevalcovala americká hudba. A toto všetko tí zahraniční majitelia našich rádií veľmi dobre vedia. A niektorí majú rádiá aj tam A dodržujú to.

Ak by na Slovensku bol dopyt po rádiu so slovenskou hudbou, tak by to bol asi dobrý námet na podnikateľský zámer. Prečo s tým nikto nepríde? Mám taký pocit, že rádio Hej sa o niečo podobné pokúšalo, ale nakoniec sa presunulo z éteru iba na internet.

Ja si myslím, že rádio hrajúce iba slovenskú hudbu je nezmysel. Snáď ako internetové rádio, ale určite nie ako jeden z lídrov trhu.

Mimochodom nie je práve internet to médium kde majú hlavne tí noví, neznámi a perspektívni priestor, kde je možné sa za minimálne náklady zviditeľniť? Nie je lepšie jednoducho tie klasické rádiá tak trochu pochovať?

Internet môže byť začiatkom pre novú kapelu a lebo interpreta. Na internete by si ho mal ale následne potom vyhľadať NAOZAJSTNÝ ZODPOVEDNÝ hudobný dramaturg a ak sa mu páči, alebo má pocit, že nahrávka vyhovuje formátu rádia, tak ho zaradí do playlistu. Lenže takí poctiví dramaturgovia nie sú a neexistujú. Boh vie kde by boli prví rockandrolisti bez rozhlasového dramaturga Alana Freemana, ktorí ich absolútne novátorské (na tie časy) nahrávky objavil a púšťal ich nasilu aj proti príkazom svojich šéfov až dovtedy, kým sa nestali obrovskými hitmi a tým naštartoval celú rockandrollovú scénu.

A keď už sme pri tých menej známych, napadne vás niekto, koho stojí za to si vypočuť? Kedy a kde ste narazili na niečo čo vás príjemne hudobne prekvapilo?

Napr. Martina Javor Band, The Paranoid, Billy Barman – kapely ktoré veľa koncertujú, chodia na nich ľudia a kedy a kde ste počuli ich nahrávky? V ktorom komerčnom, alebo mainstreamovom rádiu? Veď mainstream je to, čo počúva veľa ľudí. Ani toto nerešpektujú rádiá. Vyhovárajú sa na call-outy,kde cez TELEFÓN(úžasný zvuk) púšťajú nejakej vzorke ľudí 10 až 15 SEKUNDOVÉ ukážky a na základe tohto sa poslucháč a následne na to vraj rádio rozhodne či sa pieseň zaradí, alebo nie. A ani to niekedy nie je pravda. Call – out sa niekedy iba VYMYSLÍ. Nedá sa to skontrolovať. Ale aj tak výber toho, čo sa bude púšťať na call – outoch je na (prepitujem) hudobných dramaturgoch. Dnes reálne o tom, čo sa bude púšťať v rádiách rozhoduje možno 6 – 7 osôb.

Akú radu by ste dali začínajúcim hudobníkom? Čoho sa vyvarovať, za čím ísť, na čo sa v hudobnom svete pripraviť?

Vydržať, vydržať a stále mať energiu na to, aby ste tlačili na pílu a nevzdávali to.Vyhráva ten, kto vydrží.

Ako to pomôže domácej tvorbe? Podľa mňa jediné, k čomu dôjde je to, že šedivá bezpohlavná muzika bude nahradená inou šedivou bezpohlavnou muzikou. Jediným rozdiel bude nálepka „Made in Slovakia“.

Nikde nemáme zaručené, že sa nebudú púšťať opäť iba niektorí a to vo väčšom množstve. Máte pocit, že v rádiu počujete dnes iba samé výborné a špičkové zahraničné veci? Je to na svedomí a hudobnom vedomí „hudobných“ dramaturgov a na návrhu zákona, o ktorom všetci hovoríte a nadávate na neho, ale pravdepodobne ste ho vôbec nečítali. Všetci zachytili iba nejaké povinné percento hranosti slovenských interpretov. Ale to nie je tá najdôležitejšia vec v tomto novom návrhu zákona. Tá najdôležitejšia vec je to, že bude povinne uzákoné hrať určité percentá NOVÝCH nahrávok. A to je to, čo môže pomôcť novým a mladým autorom a interpretom. Vy si naozaj myslíte, že napr. Celeste Buckingham je tu jediná? Chvála bohu, že si rádiá všimli aspoň ju.atď.atď.

Ako to môže pozitívne ovplyvniť budúcich možných muzikantov? Rádiá jednoducho zvýšia frekvenciu hranosti „osvedčených“ alebo nie?

Na toto som už odpovedal v predošlej otázke.

Zástancovia návrhu sa odvolávajú na „rozvinuté demokracie“, kde tento systém funguje. Máte informáciu o tom, že by tento systém pomohol v nástupe niektorým hudobníkom? Je teda dokázané, že takáto regulácia bola prínosom?

Áno.

Nebojíte sa, že sa takýmto opatrením môže otvoriť Pandorina skrinka „progresívnych proslovenských návrhov“? Prečo nie kvóty na filmy v kinách? Ja ako mladší ročník si nemôžem pamätať, ale Fero Hora vraj za socializmu vyzýval poslucháčov, aby síce hlasovali za skladby, ale že do úvahy sa budú brať len tie lístky, kde bude tuším aspoň polovica hlasov pre skladby domácej, prípadne socialistickej tvorby.

Čo sa týka filmov, nie som odborník, ale myslím si, že na Slovensku sa vyrába žiaľbohu iba mizivé PROMILE toho množstva filmov, ktoré sa tu za rok premelú, takže by nemali šancu naplniť akúkoľvek hoci aj malú kvotu. Prečo je to tak, sa treba spýtať iných.

Ja by som sa len nerád dožil doby, v ktorej by sme riešili dostatočnú slovenskosť autora alebo skladby. Nehrozí návrat starých časov a previerkových komisií, kde sa hudobníkom schvaľoval repertoár, len s tým rozdielom, že sa bude riešit iné kritérium?

Nemyslím si, že hrozí. Dajte si trocha námahy a skúste si prečítať ten návrh zákona, ktorý po dvojročnom úsilí a venovaní sa tomu, vypracoval poslanec Viskupič. Tam nájdete odpoveď na Vašu otázku.

Pozn.: Otázky zostavené od viacerých autorov.

Odkaz: Návrh novely zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii

Súvisiace články

Diskusia (34)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.

Marián Greksa: Problémom je nevyrovnanosť šancí | Menej štátu