Menej štátu

Poznáte ten moment, keď sa diskusia láme a vy máte v talóne miliónový argument. Je síce trochu nefér, ale za to tak razantný, že oponent bude musieť kapitulovať. Nemôžete sa dočkať, kedy ním zasmečujete debatu. Ako keď Federerovi letí pomalá vysoká loptička a on má ešte čas sa spýtať súpera, kam to chce.

A keď si už zapaľujete víťaznú cigaru, oponent povie vetu, po ktorej vám zápalka vypadne z ruky. Nielenže váš argument odpálkuje homerunom ponad tribúnu, spolu s tým vám rozmláti celý myšlienkový konštrukt omylov, ktorý ste si doteraz s obrovskou námahou budovali.

A toto sa stalo nemeckému ministrovi s parádnou cestičkou vo vlasoch, Heiko Maasovi. V televíznej debate na Erste mu slovenský utrhnutý vagón, Richard Sulík, zase raz ofrflal jeden z ďalších nápadov vyprodukovaných v berlínskych salónoch. Pripravil si preto ultimátny argument súdruhov z NDR. Ak nebudete poslúchať, tak vráťte všetky finančné benefity, ktoré Slováci z Únie čerpajú.

Heiko si sadol, oprel sa v kresle a spokojne si vychutnával triumf.

Sulík najprv musel vyčkať, kým mu dajú slovo dve matróny, ktoré by za peniaze daňových poplatníkov šírili dobro aj do najvzdialenejších kútov galaxie a potom pánovi odpovedal. Zrušte tie peniaze. Na Slovensko prinášajú iba korupciu. Heiko sa symbolicky postavil a odišiel vlastnou cestičkou (vo vlasoch).

Čakal som roky, kedy im to už niekto konečne povie takto do očí.

Eurofondy priniesli na Slovensko neskutočnú korupciu. Ako u všetkých štátnych peniazoch, neexistuje ich vlastník. Pre úradníkov sú to zdroje padnuté z neba, tak prečo ich neposunúť tam, kde im z toho niečo kvapne. Nikto sa nebude sťažovať, úplne stačí dodržať formálne pravidlá. Takto to funguje, keď dotuje slovenský štát (to sa prachy balia do alobalu) a rovnako to funguje, keď subvencuje európska inštitúcia.

Peniaze z únie ničia trhové prostredie. Ak máme dva hotely, dve stavebné firmy, dve reštaurácie a jedna z nich dostane dotáciu, tak je v konkurenčnej výhode. Ale nie preto, že ponúka izbu za lepšiu sadzbu, alebo varí z čerstvých surovín. Ale preto, že manažment má viac beletristického talentu pri písaní žiadosti o dotáciu (v tom lepšom prípade – v horšom pozná tých správnych ľudí). Možno som staromilec, ale dobrí štylisti by mali robiť v novinárskych redakciách, nie v stavebníctve.

Európske dotácie púšťajú žilou celému našemu hospodárstvu. Firmy, ktoré svojho času robili IT biznis, organizovali školenia, teraz lietajú po ministerstvách a hľadajú, kde by koho mohli podplatiť. V podstate sa okolo eurofondov vytvorilo vlastné hospodárske odvetvie. Samozrejme, nesmierne byrokratické a neefektívne, ako všetko, čo sa točí okolo štátu. Dá sa predpokladať, že ľudia a firmy namotané na eurodotácie by boli hocikde inde oveľa produktívnejšie.

Zdroje z Bruselu prúdia do tých oblastí, ktoré európske elity forsírujú. Možno nie je cyklocesta postavená vo „vzduchoprázdne“ alebo školenie genderovej rovnosti to pravé orechové pre slovenskú obec, respektíve firmu. Kto to ale môže vedieť lepšie ako cyperský komisár pre inklúziu a mnohojazyčnosť? Hádam len nie starosta danej obce, alebo majiteľ firmy?

Len tak námatkovo pár najväčších eurobláznovstiev.

A v neposlednom rade, eurofondy nie sú zadarmo. Niekto ich zaplatiť musí. Rozhadzovanie peňazí nemeckých daňových poplatníkov ma trápia rovnako ako míňanie tých slovenských. Keby Nemci neopravovali naše námestia a nestavali po Slovensku čističky, mali by sami viac peňazí na nové auto, alebo dovolenku. A možno by ju prišli stráviť na Slovensko, respektíve by si kúpili Tuareg, či Ceed. A to by nám pomohlo oveľa viac.

Čakám, že ešte tento moment by mohol niekto (asi len Sulík, Richtera si v podobnej relácii predstaviť neviem) pred nemeckým publikom spomenúť. Keď už jeho vlastní politici nemienia ich peniaze brániť.

Odmietnuť eurofondy v jednej debate je jednoduché. Dôležité to je v čase, keď sa východné a južné krajiny Únie ruvú o zdroje na ďalšie rozpočtové obdobie. Ktovie, možno bude mať Sulík možnosť zopakovať svoje slová ako predseda slovenskej vlády.

1,093 celkovo návštev, 4 návštev dnes