Menej štátu

„Ľudská iracionalita sa ukazuje v antiočkovacom hnutí, ktoré živia nielen obskúrne webové a facebookové stránky“ – píše Tomáš Prokopčák v najnovšom komentári pod názvom „Očkujme, aj keby sme mali ľudí nútiť„. Pre tento druh ľudí má angličtina pekné pomenovanie: tzv.“do-gooders„.

Podľa definície sú to ľudia, ktorí sa v dobrej viere snažia „pomáhať spoločnosti“, pričom si neuvedomujú, že ich snaha pomôcť, tej spoločnosti alebo určitej minorite v konečnom dôsledku len škodí. Pravdou je to najmä vtedy, ak je do toho zatiahnutý štát, tak ako v tomto prípade.

Spoločnosť ako subjekt na trhu pritom neexistuje, existujú len jednotlivci so svojimi ekonomickými záujmami a potrebami. A jedným z ekonomických záujmov jednotlivcov, môže byť očkovanie – ale aj nemusí.

Nadpis „Očkujme, aj keby sme mali ľudí nútiť“ vyvoláva u libertariánov ako som ja narozdiel od etatistov rozhorčenie, pretože tí veľmi dobre vedia, čo to v praxi znamená. To zamlčané „my“ nie sme v skutočnosti „my všetci“. Do tejto skupiny nepatrí ani autor článku, ktorý k tomu vyzýva. Je to len štátna moc, ktorú cez takéto vyjadrenia motivuje k tomu, aby ľudí trestala za to, že sa rozhodnú konať v rozpore s jeho presvedčením.

Do-gooder ktorý chce z definície dobro svojmu okoliu hovorí v podstate toto: „Ty, môj sused, musíš obchodovať s farmaceutickou firmou, kupovať od nich vakcíny a pichať ich do svojho dieťaťa. Ak to neurobíš, zavolám na teba ozbrojených uniformovaných mužov, ktorí teba a tvoje dieťa k tomu donútia.“ Pripadá vám toto ako vyjadrenie niekoho, kto vám chce dobre?

Prístup takýchto ľudí navyše hovorí o dvoch veciach:

1. Vaše telo a špeciálne telo vašeho dieťaťa patrí štátu

Jednoducho vysvetlené, ak sa nemôžete sami slobodne rozhodnúť, ako so svojim telom naložíte, tak vám v podstate nepatrí – nemáte nad ním kontrolu v plnej miere. Patrí štátu. Štát môže vás alebo vaše dieťa v krajnom prípade donútiť pod hrozbou sily aplikovať očkovaciu látku, pre „dobro spoločnosti“.

2. Štát vie lepšie ako vy, čo je pre vás a vaše deti dobré

Všeobecná myšlienka, že štát – ktorý predstavujú úradníci, byrokrati a politici vzdialení aj stovky kilometrov od vás vie lepšie ako vy, čo je pre vaše telo alebo telo vášho dieťaťa lepšie, je proste uletená. Dokonca to vedia aj lepšie ako váš ošetrujúci doktor, ktorý sa tiež musí podriaďovať zákonom. Ten má narozdiel od tých úradníkov „tú smolu“, že v prípade akéhokoľvek vášho ochorenia vás nemôže donútiť pod hrozbou hrubej sily, aby ste si zobrali tabletku alebo sa na čokoľvek liečili.

Jednotlivec pri svojom rozhodovaní sa či už pri chorobe alebo pri prevencii voči nej pritom kalkuluje s rôznymi faktormi, napr. cena, benefit, riziko a pod. A svojim rozhodnutím následne riadi ekonomiku. Do-gooders túto schopnosť eliminujú nanútením rozhodnutia prostredníctvom štátnej moci.

Čo si do-gooders neuvedomujú je to, že svojim konaním eliminujú aj ďalšie motivácie rôznych subjektov na trhu, ako:

• Motiváciu farmaceutických firiem vytvárať kvalitnejšie, účinnejšie a bezpečnejšie očkovacie látky.
• Motiváciu farmaceutických firiem robiť osvetu v očkovaní na vlastné náklady.
• Motiváciu lekárov robiť osvetu v očkovaní a prevencii voči chorobám.
• Motiváciu tretích strán (napr. materských škôlok) vo vytváraní bezpečnostných zón v záujme ochrániť očkované deti pred potenciálnym rizikom, atď…

Dopady takéhoto rozhodnutia v kombinácii so záujmovými skupinami (farmaceutické firmy) v ekonomike majú v konečnom dôsledku presne ten popisovaný dopad – škodia ľuďom.

Stráca sa schopnosť spotrebiteľa riadiť trh a tým takisto aj motivácia zainteresovaných strán. Stále vykrytá ponuka bude kontinuálne neobmedzene rásť, bez ohľadu na kvalitu, cenu, riziko či iné faktory, ktoré by spotrebiteľ v normálnom prípade vo voľnom trhu zohľadňoval a následne sa rozhodol (pravdepodobne) pre to najlepšie riešenie pre seba a svoju rodinu.

Ľudia ktorí by najradšej pozatvárali všetkých „nezodpovedných rodičov“, ktorí nedajú hneď zaočkovať svoje dieťa vakcínou, ktorú im štát predpíše, by mali vo svojich vyjadreniach zohľadňovať aj spomenuté dopady takéhoto konania. Vo svojej snahe donútiť niekoho k rozhodnutiu pre dobro spoločnosti sa častokrát zabúda práve na to, čo nie je vidieť. To čo sa pri tomto „konaní dobra“ stráca je pritom pre tých jednotlivcov oveľa hodnotnejšie, ako prínos dobra zo strany tých, ktorí ho chcú spoločnosti nanútiť.

Ako hovorí aj Adam Smith:

„Nikdy som nespoznal mnoho dobra vykonaného tými, ktorí chceli ovplyvniť obchod pre verejné dobro.“

4,500 celkovo návštev, 2 návštev dnes