Súčasná miera prerozdeľovania (solidarity?) v našich končinách je na historických rekordoch, do minulosti je porovnateľná možno s obdobiami vojen. A európski voliči si vo voľbách typicky žiadajú jej ďalšie zvyšovanie. Napríklad slovenský volič si v posledných voľbách jednoznačne vybral politické strany presadzujúce rozšírenie národného prerozdeľovania na celoeurópsku úroveň. Poďme sa spolu pozrieť, ako funguje solidarita v modernom európskom poňatí.
Predstavme si bohatý subjekt, nazvime ho bankár, ktorý sa rozhodne realizovať ušľachtilý sociálny cieľ, podporiť hospodársky rast. Bankár má 10 mld. euro a v vloží ich ako základný kapitál do novej banky. Finančný systém moderného sociálneho štátu umožňuje banke poskytnúť úvery (vytvoriť nové, predtým neexistujúce peniaze) v násobkoch základného kapitálu. 10-násobok je ešte celkom konzervatívne číslo, sociálnejšie orientované európske banky poskytnú úvery aj v rozsahu 20-30 násobku svojho kapitálu.
Bankár poskytne úvery ďalším subjektom v solidárnom reťazci, nazvime si ich developeri. Developeri realizujú dokonca dva sociálne ciele naraz: zabezpečia výstavbu nehnuteľností, čím jednak zamestnajú množstvo pracujúcich a vybudujú množstvo hodnotných nehnuteľností, ktoré sú vďaka hypotekárnym úverom od bankára dostupné širokému okruhu obyvateľov. Bankové úvery sú veľmi dobre zabezpečené, pretože vďaka neustálemu prísunu nových peňazí cena nehnuteľností stále rastie. Bohatšie sú banky, pretože môžu poskytovať nové a nové úvery, bohatší sú pracujúci, pretože môžu stavať nové a nové nehnuteľnosti a bohatší sú aj majitelia nehnuteľností, pretože ich cena neustále stúpa.
Avšak ako v každej rodine, tak aj v tej našej európskej sa občas (ale skutočne len občas) stane, že niektorý člen sa dostane do problémov. Keďže do problémov sa v žiadnom prípade nedostal systém ako taký, ale len jednotlivec, riešenie je jednoduché. Nastúpi slovenským voličom toľko požadovaná medzinárodná solidarita (euroval). Stane sa to zruba takto:
Banka má kapitál 10 mld. euro, ale poskytla úvery za 100 mld. euro. Úvery má zabezpečené nehnuteľnosťami povedzme za 150 mld. euro (ocenené na vrchole hospodárskeho rastu). Cena nehnuteľností prestane rásť, pretože nové hypotekárne úvery si už nemá kto zobrať. Aj v silne sociálnom štáte je totiž počet obyvateľov konečný. Keď cena nehnuteľností v zábezpeke klesne o tretinu (na 100 mld. euro), ešte sa nič nedeje. Problém nastane, keď klesne o ďalších 10%, na 90 mld. euro. Vzniknutú stratu (100 mld. úvery zabezpečené len 90 mld. hodnotou) je potrebné zúčtovať k základnému kapitálu banky (10 mld. euro). Základný kapitál banky klesne na nulu.
A tu nastupuje solidárny eurovalový mechanizmus, rekapitalizácia bánk. Najprv (Írsko) sa to riešilo okľukou cez štát, ktorý zatiahol straty svojich bánk na úver z eurovalu. Prvý krát sme boli solidárni akože s Írskom (či podobne s Gréckom) V prípade Španielska sa celý proces zjednoduší a z eurovalu budú sanované (rekapitalizované) banky samotné. Banky treba rekapitalizovať preto, aby z nového kapitálu mohli byť uhradené existujúce, či budúce straty bánk. Slovíčko „rekapitalizovať“ je z nového európskeho slovníka, kde pôsobí ako synonymum pre „byť solidárny“ a v preklade do staroslovenčiny znamená zaplatiť za iného jeho dlhy.
Položme si jednu politicky nekorektnú a neeurópsku otázku: kde skončilo tých 100 mld. euro, ktoré vytvorila banka a poskytla ich ako úvery developerom? Tieto peniaze sú stále v obehu, pretože peniaze, ktoré banka vytvorí v štádiu poskytnutia úveru, zaniknú len splatením úveru. A splácanie úverov je neeurópske, pretože to pôsobí proti rastu ekonomiky. Nehovoriac o úsporách, tie sú znakom dnes už úplne opusteného systému, zhnitého kapitalizmu.
Takže tých 100 mld. euro z bankových úverov najprv dostali developeri. Za svoju záslužnú činnosť si istú časť (polovica snáď mohla stačiť) ponechali a zvyšok sa ocitol ako odmena za prácu na účtoch ľudí, ktorí postavili nehnuteľnosti. Aj tie, ktoré zostali na ocot, presnejšie ako bezcenná zábezpeka banky.
Ak si ešte spomeniete, Slovensko malo podobne solidárny systém za vlády svojho otca zakladateľa, V.M. Banky vtedy požičali približne 5 mld. euro (150 mld. vtedajších korún) vybraným podnikateľom. Ktorým sa ich nejako nepodarilo vrátiť. Nie, ani tieto peniaze nezanikli. Dnes, už premenené na eurá, obiehajú vo finančnom systéme dodnes. Slovensko podobne, ako dnes Írsko, Španielsko, Grécko … svoje banky rekapitalizovalo, t.j. z peňazí ostatných občanov (daní) uhradilo tie úvery, ktoré sa nepodarilo uhradiť vybraným podnikateľom.
Som rád, že európsky solidárny systém pochopil aj líder slovenskej pravice, poslanec Matovič. A že sa priklonil na stranu tradične európsky orientovaného smeru, ktorý chce oveľa viac zdaniť banky. Slovenské banky sa po rekapitalizácii správajú nesolidárne. Nepodporujú hospodársky rast a vytvárajú zisk. Ak by totiž poskytovali úvery podobne, ako banky írske, či španielske, slovenský HDP by už mohol byť aj dvojnásobný a banky by veru žiadne zisky nemali. Naopak, mohli možno dosiahnuť aj na (už druhú v poradí) rekapitalizáciu. Ale čo sa dá robiť, ak slovenskí občania nemôžu rekapitalizovať svoje banky, cez euroval im bude umožnené rekapitalizovať tie španielske, írske, talianske ….
Ale hlboké problémy (nesociálne správanie) slovenských bánk si už našťastie všimli aj v Bruseli. Aby sa nezodpovedné banky nevyhýbali svojej povinnosti podporovať hospodársky rast, budú všetky banky povinne prispievať do rekapitalizačného fondu. Z ktorého sa potom budú rekapitalizovať tie banky, ktoré budú rast podporovať najviac. No a nezodpovedná banka si potom dobre rozmyslí, či bude vytvárať zisk, keď ho aj tak bude musieť odviesť do solidárneho fondu, alebo bude podporovať hospodársky rast a zo solidárneho fondu bude naopak čerpať. Pretože aj vás isto napadne, že možno netreba mať priamo banku, oveľa lepšie bude stáť na strane príjemcu úverov na podporu hospodárskeho rastu. Pretože aj tie vysoké zisky bánk (ktoré budú po novom sankcionované) sú drobné oproti sume úverov, ktoré splatia v konečnom dôsledku daňoví poplatníci, ale ktoré skončia u tých správne vybraných subjektov.
A preto aj vzhľadom na vyššie uvedené si myslím, že Slováci, ktorí aj v posledných voľbách dokázali svoju veľmi európsku a veľmi solidárnu orientáciu by sa už konečne mali zbaviť svojej zbytočnej skromnosti. A mali by do niektorej z najvyšších európskych pozícii kandidovať otca modernej bankovej solidarity, ktorý už v 90. rokoch minulého storočia pochopil systém budovania sociálneho štátu pomocou hospodárskeho rastu vytváraného vybranými preverenými subjektami.
5,515 celkovo návštev, 2 návštev dnes
Toto je skor o probleme investicneho bankovnictva, ked neoliberali zrusili este Roosveltove zakony, znemoznujuce safarenie bank s vkladmi a nesledne vybonusikovanie bank.
Aha „neoliberali zrusili…“ Hned mi bolo jasne, ze na pricine su priaznivci volneho trhu, vdaka ze si na to kapol… 😉
glass steagal act napriklad, ale mnoho dalsich deregulacii, ale zrusenie tohto actu je asi naznamejsou deregulaciou. umoznila velkym stat sa este vacsimi a otrokom este viac zotrocenymi.
Mohol by si byť konkrétnejší?
.
Ktoré Roosveltove zákony, platné na území dnešnej EÚ (môj článok je výhradne o systéme v EÚ) zrušili tí neoliberáli?
.
Čo konkrétne myslíš pod investičným bankovníctvom? Ja som písal o retail štandardnom bankovníctve v rámci EÚ. T.j. štandardná banka v európskom chápaní poskytne úvery v hodnote 10násobkov svojho kapitálu a tieto úvery sa potom „nepodarí“ splatiť. Príjemca úverov je jasný, ale v konečnom dôsledku tieto úvery (resp. banke vzniknuté straty) platí daňový poplatník.
.
Slovenská sporiteľňa je podľa Teba investičná banka? Pretože v slovenskej realite sa to týkalo (aj) tejto banky.
celkom som sa zasmial … len k tomu uvodu https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10150812927651735&set=p.10150812927651735&type=1
Tak neviem, ale ja platím dane zo svojho príjmu. Mňa zaujíma, koľko môjho príjmu štát prerozdeľuje. A myslím si, že každý, kto platí akékoľvek dane a poplatky štátu ich platí zo svojich príjmov. Alebo poznáš nejaký spôsob, akým by som si svoju daňovú povinnosť splnil platbou z HDP? T.j. bez toho, aby mi na účte ubudlo peňazí?
mne išlo o „Súčasná miera prerozdeľovania (solidarity?) v našich končinách je na historických rekordoch, do minulosti je porovnateľná možno s obdobiami vojen.“ … ak si dobre pamatam tak Karpiš hovoril že zadlzenie je ako v čase vojen (takze nevyslo) … zdanovanie práce sa viac podobá západu o tom ten graf však nie je … celý tento článok chce napadnúť bankovníctvo frakčných rezerv ktoré funguje už 400 rokov, autor to podáva pomocou príbehu, pekné rozprávka pre nevedomých
Ako povedal Tibor, ale trošku ináč – skutočne si myslíš, že porovnávanie s ostatnými krajinami v zdaňovaní k HDP je objektívne? Čo to je HDP? Dnes sa vláda rozhodne stavať 10 prúdovú diaľnicu do Užhorodu, budeme mať obrovské HDP.. ale budú ľudia bohatší? Odpovedz si sám…
Asi by to chcelo samostany clanok o HDP tak polopate, aby aj Jerry a spol. porozumeli ze pomer hocico k HDP ma vypovednu hodnotu pod bodom mrazu.
Vôbec nemám, dojem, že by autor chcel napadnúť systém frakčných rezerv.
Za to s istotou vidím, že kritizuje sanáciu súkromných firiem z verejných zdrojov.
Presne tak. Ja vidím väčší (hlavný) problém v dvoch veciach:
1. sanácia súkromných strát z verejných prostriedkov
2. že štát sa môže zadlžovať, pretože je jasné, že štát nikdy naplánoval svoje dlhy splatiť. Štát sa spolieha na to, že „vyrastie z dlhu“, t.j. že akýsi fiktívny pomer k ešte fiktívnejšiemu HDP bude pod nejakou z prsta vycucanou hranicou. Štát si vôbec nepripúšťa, že investori sa celkom racionálne môžu rozhodnúť ďalej štátne dlhy nerolovať.
.
No a súvis so „solidaritou“ je ten, že o tých peniazoch, ktoré vznikli ako pôžička, o ktorej je jasné, že splatená nebude, že o tých peniazoch sa vie, kto ich dostal najväčšou mierou. Takže človeku používajúcemu zdravý rozum musí byť hodne špatne, keď si uvedemí, čo znamená ona „solidarita“, „rekapitalizácia“ a podobné newspeak novotvary, ktorými sa štát snaží označiť úplne jasne výpalnícke metódy.
Zdaňovanie práce do toho nepleť, ja píšem o zdaňovaní príjmov. Včítane toho, čo všetko sa do príjmov počíta. Napríklad zdaňovanie kapitálových strát:
Uložím si 1000 euro do banky na 1 rok, dostanem 20 euro úroky. Ktoré štát prehlási za môj príjem a zdaní ich. Pričom ja som reálne utrpel stratu, pretože mojich 1020 euro nemá tú hodnotu, ako malo 1000 euro pred rokom.
.
A dalo by sa pokračovať. Napríklad mnohé štátne regulácie sú príčinou, že za niektoré tovary a služby zaplatím viac, ako by som zaplatil bez regulácie. Z môjho pohľadu opäť daň, ktorú zaplatím zo svojich príjmov.
ale kazdy prijem pochadza z prace. dokonca aj zlodej povazuje svoju cinnost za pracu. aj vyhra v loterii je prijem z prace.
Slovensko patrí medzi najviac exportujúce krajiny na svete a v EÚ (z tých európskych viac exportuje asi len Luxembursko a Írsko). A ako bonus zrejme obe tieto krajiny predbiehame v tom, že viac toho spraví výrobná linka a nie nejaký investičný bankár (tj. výrazne odlišný pomer produkcia/mzdy).
Nakoľko v prípade zdaňovania fyzických osôb prekračujeme úroveň škandinávskych krajín[1], skús odhadnúť, aké daňové zaťaženie by museli zniesť právnické osoby (výroba), aby bol pomer rozpočtu k HDP bližší tomu európskemu priemeru.
Hrubým odhadom, potrebujeme navýšiť asi o 1/3 (z ca 30% na ca 40%), tj. k 23 mld € pridať 7,7 mld €.
Na daniach z príjmu právnickych osôb vyberie SR ca 1,9 mld €.
Sadzba dane z príjmu právnických osôb je 19%.
Pre zjednodušenie výpočtu zachovám všetky úľavy, výnimky a pod., čiže 7,7 mld € deleno 1,9 mld € = potrebujeme daň zvýšiť približne 4x.
Čiže daň z príjmu fyzických osôb by musela byť približne 76%, aby Slovenská republika zvýšila pomer daňových príjmov k HDP na európsku úroveň.
[1] http://pospisil.blog.sme.sk/c/268979/Slovaci-platia-vyssie-dane-ako-Skandinavci.html
skvela satira na hospodarsky rast
Tak to je hanba, keď k solidarite musí vyzývať svojich spolusúdruhov aj nobelový mierotvorca (ergo zabijak teroristov) až z Ameriky.
http://finweb.hnonline.sk/c1-56083750-obama-tlaci-na-europu-konajte-urychlene
Ani by som sa nečudoval, keby na tých držgrošov, čo nechcú prispieť poslal nejaké to bezpilotné žihadielko 🙂
s tym v.m. si trocha mimo. bankovy sektor bol na kolenach uz v septembri roku 1991. na slovensku mali banky v nedobitnych pohladavkach od podnikov viac ako 200 miliard kcs. rozdiel medzi kcs a skk snad nemusim blizsie popisovat. uz vtedy bolo vytvorena konsolidacna banka kam presunuli 80 mld, ale z uverov z celej csfr. v.m. udrzal bankovy sektor nad vodou az do svojho padu v roku 1998. zaujomave je tiez to, ze cechov stala zachrana ich bankoveho sektora cca 500 mld. kc.
btw miklosa, schmognerky, bankoveho dohladu nbs sa opytajte, ze preco od stola administrativne drasticky vo velmi kratkom case po nastupe dzurindovej vlady znizili uroky na vklady v bankach z 23% na 5%, co malo za nasledok trhove spravanie obcanov a ti presuvali peniaze tam, kde im za ne zaplatili viac? vedeli ste, ze za ery v.m. spravovali nebanky este v roku 1998 sotva 1 mld. skk a za dzurindu uz 10 mld.? pre bankovy sektor, ktory ledva stal na nohach, bolo tych 10 mld. ranou istoty.
PS Tibor, tym vladom si pokazil cely moj dojem z clanku 😉
Ďakujem. Ak si u niekoho pokazím dojem tým, že napíšem, že mečiarovskí privatizéri tunelovali slovenské banky, tak som na to hrdý.
„Příběh o mladém, ale upřímném studentovi filozofie Zenu, který přišel za svým učitelem a zeptal se ho: „Pokud budu pracovat tvrdě a svědomitě, jak dlouho potrvá, než najdu Zen?“ Mistr o tom zapřemýšlel a poté odpověděl: „Deset let.“ Student poté řekl: „Ale co když budu pracovat velmi, velmi tvrdě a budu se učit rychle – jak dlouho to potrvá?“ Mistr odpověděl: „No, dvacet let.“ Ale co když na tom budu opravdu pracovat, jak dlouho?“ zeptal se student. „Třicet let,“ odpověděl Mistr. „Ale to nechápu,“ zklamaně odpověděl student. „Vždy, když řeknu, že budu pracovat tvrději, řeknete, že mi to potrvá déle. Proč to říkáte?“ Mistr odpověděl: „Pokud se díváš jedním okem na cíl, díváš se jen jedním okem na cestu.“
a este doplnim. tvoja reakcia na mna je typu zaryteho dzurindovskeho praviciara a nie liberala, libertariana, anarchistu… nemal by si rozlisovat medzi dzurindom, miklosom a meciarom. prvi dvaja menovani ublizili slovenskej ekonomike daleko viac ako meciar.
aj vsz bola zo 68% sprivatizovana v kuponovej privatizacii za miklosovho basovania.
Nuž, asi s mi to nepodarilo, ale môj článok bol určený hlavne priaznivcom súčasnej „pravice“, t.j. tebou menovaných pánov miklosa a dzurindu. Chcel som tak nejako naznačiť, že dnes preferované „solidárne“ riešenia cez „rekapitalizáciu“ sme tu už raz mali. Za éry toho, komu dnešní „pravičiari“ nevedia prísť na meno.
.
Čiže, ver, či never, ja som chcel napísať, že medzi týmito dvoma stranami realizácie toho istého bludu (nasilu generovaného hospodárskeho rastu) nemá zmysel rozlišovať. A to dokonca ani takto:
“ prvi dvaja menovani ublizili slovenskej ekonomike daleko viac ako meciar. “
.
A budem sa opakovať: ak stratím sympatie niekoho, kto považuje mečiara za menšie zlo, tak to mi skutočne vadiť nebude.
kri , píšeš :
„prvi dvaja menovani ublizili slovenskej ekonomike daleko viac ako meciar“
– ako správny komunista by si sa nemal zastávať „pravičiara“ V.M. !!!!!!!!!!!
sranda, patrim medzi dvoch troch ludi na svete co v sucasnosti tvrdia, ze na tejto planete su sami kapitalisti a mna nevynimajuc 🙂
kazdy clovek ma svoje vlastne ego, kazdy clovek jedna vo svojom vlastnom zaujme, kazdy ma svoje vlastne preferencie a svoje vlastne casove preferencie.
ja si v.m. nezastavam. porovnavam, dokonca aj porovnavanie je take kapitalisticke, lebo to nam pomaha sa rozhodnut, vyberat si, volit medzi roznymi ponukami… to je take trhove…
dokonca aj ti co chceli komunizmus si ho vybrali a presadili…
a aj stat vznikol svojho casu trhovo. ludia sa maju slobodne pravo spajat a rozdelovat s kymkolvek a od kohokolvek.
no a na zaver, este poznamka k v.m. co vasa teoria o nakladoch obetovanej prilezitosti?
PS ty sa na libertariana iba hras 😛
Takže sme dočkali, 100 miliárd španielskym bankovým tunelárom! T.j. minimálne miliarda od sociálnych Slovákov ! Predpokladám, že v pondelok bude v parlamente oslava a urýchlene sa príjme zvýšenie odvodov pre slovenské nesociálne banky, aby tie sociálnejšie španielske mali zo čoho uhradiť svoje straty.
http://ekonomika.sme.sk/c/6411557/spanielsko-ziada-o-okamzitu-pomoc-pre-banky-sto-miliard-eur.html
Nuž, Tibor, je to fakt paródia:
Slováci si zvolia socialnu vládu,
socialna vlada zdaní slovenské banky,
slovenské banky vytiahnu zvýšenú daň od slovákov,
peniaze od chudobných slovákov pošle milovaná vlada španielskym (milovaným?) bankárom,
Slovaci jasajú – zachranili sme španielskych bankárov.
Slováci sú NAJSOCIALNEJŠÍ národ sveta – žobráci, zachranujuci bankárov.
Už druhá veta z druhého odseku článku je holá demagógia : Bankár má 10 mld. euro a v vloží ich ako základný kapitál do novej banky. Menovaný bankár má TRT, má účtovne 10 mld. euro. Reálne nie sú ničím kryté, teda reálne má opakujem TRT. Tak vzniká účtovný zisk /strata/. Všetko odtrhnuté od skutočných hodnôt a reálnej ekonomiky. Natlačené papieriky so znakom dolára, či eura nie sú ničím kryté. Podobne ako fiktívnych 10 mld. euro na novú banku.
Nemas pravdu. Chces snad povedat, ze nepoznas nikoho kto by tie TRT papieriky prijimal za skutocne produkty, za svoju odvedenu pracu. Nikoho kto by ich neponukal ako protihodnotu niecomu „realnemu“?
Ich hodnota je zalozena na predpokladu (dovere, viere), ze jednoducho najdes niekoho dalsieho kto ich bude akceptovat…
Veď to je ten „problém“ Tomáš. Nie skutočná hodnota, ale predpoklad – akceptovanie. Nemyslel som priamo občana /zamestnanca/ – ten nemá inú možnosť, len ich prijať. Píšeš : Nikoho kto by ich neponukal ako protihodnotu niecomu “realnemu”? Odkiaľ berieš tú istotu, že napr. 6 € predstavuje reálnu hodnotu kúpeného prac. prášku ? Potom prečo je hodnota /cena/ prac. prášku v Nemecku 4 € ? Takže cena a hodnota – protihodnota sú 2 rozdielne veci !
Nechcem tu filozofovať nad vznikom rôznych platidiel. Pravdou však ostáva, že ich pôvodný účel bol, aby predstavovali reálnu hodnotu. Napr. aby nebolo treba priviesť na trhovisko 3 kozy aby som ich vymenil za 1 kravu. Mňou citovaný výrok z článku o bankárovi je presne o tom. Nič reálne nemá = ale „investovaním“ vyrobí zisk / stratu/. Záleží od toho, kto tú fiktívnu hodnotu príjme alebo nepríme.