Menej štátu

Nie som fanúšik futbalu a v skutočnosti som tento rok ešte nemal tú česť sledovať žiadny zápas. Mám však kamarátov a tí sa niekedy o futbale rozprávajú, alebo aspoň minimálne zavesia nejakú tu novinku na sociálnu sieť. To je aj dôvod, prečo sa mi nepodarilo uniknúť informáciám zosmiešňujúcim futbalistov. Najčastejšie sú prívlastky ako klamári, padavky a slabosi, ktorí len filmujú a nedokážu ustáť žiadny fyzický súboj. Čo fyzický súboj? Ani len najmenší dotyk!

Nejakým spôsobom obhajovať futbal a futbalistov špeciálne je posledná vec, ktorú mam na to-do-liste v tomto živote; ale aj napriek tomu sa pokúsim vysvetliť, prečo futbalisti samí o sebe nie sú žiadne padavky ani patologickí klamári, resp. nie viac ako bežný človek. Taktiež sa pokúsim nájsť skutočného „vinníka“ a na základe toho navrhnúť opatrenia, ktoré by tento jav, túto „divadelnú vsuvku“ vo futbale zmiernili . Ekonómia mi pri tom pomáhaj.

Začnem najprv vysvetlením, ktoré za vysvetlenie nepovažujem a ani ekonómovia ho moc nemajú radi. Je to typ vysvetlenia, ktoré ako príčinu pozorovaného javu odkazuje na nejaké ad hoc rozdiely medzi ľuďmi. Keď vidí ekonóm veľké autá v USA a malé v Európe, neuspokojí sa s vysvetlením odkazujúcim na rozdiely v kultúre, životnom štýle, či nebodaj veľkosti niečoho iného. Skôr zameria pozornosť  na rozdiel v obmedzeniach, ktorým musia jednotlivci pri rozhodovaní čeliť – v tomto prípade v rozdielnej cenu benzínu. Obdobne ani v prípade futbalistov by sa ekonóm nemal uspokojiť s nejakým ad hoc vysvetlením odkazujúcim na nedostatočnú mužnosť, prah bolesti či charakter futbalistov.

A ako by teda malo vyzerať vysvetlenie lahodiace ušiam ekonóma? V srdci ekonómie ležia jednoduché tvrdenia o vzorcoch správania sa ľuďoch. Dve z týchto tvrdení sú úzko späté so základným grafom ekonómie ponuky a dopytu:

 

Ako si určite mnohí z vás spomínajú, dopyt je spravidla klesajúci. To neznamená nič iné, len že ak je niečo relatívne lacné, chceme toho viacej a naopak, keď je niečo relatívne drahšie, vzdávame sa toho. Ponuková krivka je na druhej strane rastúca. To znova neznamená nič zložité, len jednoduchú skutočnosť, že keď sa stane niečo relatívne viacej výnosné, robíme toho viacej a keď výnos z niečoho poklesne, klesá aj naša ochota vykonávať túto činnosť. Toto je Homo Oeconomicus, toto ste vy. Najväčšie nedorozumenie medzi laickou verejnosťou a ekonómami vzišlo zo skutočnosti, že tí prví si myslia, že keď tí druhí hovoria o relatívnej cene, alebo výnosoch a nákladoch, hovoria výhradne o monetárnych stimuloch, peniazoch. Nie je tomu tak. Ekonómovia hovoria o hocičom čo konkrétne – vy – považujete za výnosy a náklady. Výnosmi manželstva pre ženu môže byť nový šperk a pocit bezpečia a istoty, pričom nákladmi je vydržať tie týždne s jej mužom počas majstrovstiev vo futbale. Týmto sa znova dostávame k futbalu.

Herecké kreácie futbalistov sa tak pokúsim vysvetliť len na základe dvoch skutočností:

(1)    Futbalisti sa pohybujú v určitom špecifickom prostredí, za určitých špecifických obmedzení,

(2)    futbalisti sú ľudia reagujúci na podnety a profesionálni športovci, ktorých cieľom je maximalizovať šancu na výhru ich tímu.

Futbal je oproti iným kolektívnym športom charakteristický tým, že v ňom padá relatívne málo gólov.  Príčinou budú pravdepodobne dva faktory: veľkosť ihriska a počet hráčov. Ostatné kolektívne športy (hokej, halový futbal a hokej, basketbal, hádzaná atď) sa hrajú na značne menšom ihrisku s menším počtom hráčov a padá počas zápasov v prieme viacej gólov. Nech sú už kľúčové faktory akékoľvek, skutočnosť, že padá relatívne málo gólov znamená, že jeden gól má v zápase veľkú váhu, určite väčšiu ako v ostatných športoch. Inak povedané, jeden gól často rozhodne či budete oslavovaní ako víťazi, alebo pôjdete domov s dlhým nosom.

Druhou dôležitou charakteristikou futbalu je spôsob realizácie pokutového kopu, t.j. trestu za faul. Nastavenie parametrov ako vzdialenosť pokutového kopu od bránky, veľkosť bránky a veľkosť lopty tvoria situáciu, kedy je pravdepodobnosť úspešnosti pokutového kopu pomerne vysoká a to až 75-80%.

Tieto dve charakteristiky spolu vytvárajú takú štruktúru podnetov, ktoré racionálneho futbalistu pobádajú filmovať pri akomkoľvek najmenšom dotyku s protihráčom. Ak totižto v tomto filmovaní uspeje, má pomerne vysokú pravdepodobnosť, že sa jemu alebo jeho spoluhráčovi podarí dať gól a navyše, že tento gól pravdepodobne rozhodne zápas.

Druhou stranou rovnice podnetov, ktorým čelia futbalisti, sú očakávané náklady filmovania. Tieto sú najviacej ovplyvnené nemožnosťou rozhodcov využívať videozáznamy pri vyhodnocovaní faulu, resp. filmovania. Keďže tieto technológie vo futbale využívané nie sú, klesajú potenciálne náklady vo forme pravdepodobnosti odhalenia klamstva futbalistov. Futbalisti tak často padajú aj bez akéhokoľvek dotyku zo strany protihráča. Plus samotné potenciálne náklady filmovania sú relatívne nízke aj keď rozhodca odhalí podvodníka. V takomto prípade totižto proti strana nedostane možnosť kopať pokutový kop. Filmujúci hráč dostane maximálne upozornenie vo forme žltej karty.

Otázkou ostáva – musia futbalisti padať a filmovať aj mimo pokutového územia? A odpoveď je áno, musia. Aj za predpokladu, že väčšina faulov je mimo jedenástky a rozhodca neodpíska každý nafilmovaný faul, ktorý si herec-futbalista „žiadal“, vytvára táto situácia niečo ako budúci záväzok. Aj rozhodca je totižto iba človek, ktorý sa musí navyše rozhodovať v priebehu sekundy (a to bez možnosti využiť moderné technológie) a podlieha pri tom emóciám a tlaku (v niektorých prípadoch možno aj iným, finančným tlakom, ale to je na inú tému). Pričom v prípade, že neodpíska niekoľko kontroverzných situácii v neprospech jedného tímu, vytvára to uňho záväzok, že niektorú ďalšiu – aj keď možno taktiež kontroverznejšiu situáciu –  im už odpíska. Žiadny rozhodca predsa nechce vyzerať, že systematicky nadržiava jednému tímu. A práve tá ďalšia kontroverzná situácia môže byť pokutový kop. Hráči tak svojím simulovaním vytvárajú kapitálové investície v očakávaní budúcich výnosov – a tie sú, ako sme ukázali, relatívne vysoké oproti iným športom.

Všetky tieto vyššie popísané faktory vytvárajú tlak na zdokonaľovanie hereckých schopností futbalistov. Ak však majú kompetentní záujem riešiť problém filmovania, ekonomický prístup prichádza s návrhmi riešení. Okrem na prvý pohľad intuitívnych záverov ako – ak chcete znížiť počet simulantov a spraviť z futbalistov „tvrdších chlapov“, je potrebné zaviesť kamerový systém a relatívne viacej trestať filmovanie. To umožní spresniť rozhodnutia rozhodcov a následne zvýši náklady a zníži očakávané výnosy filmovania. Prichádza ekonómia aj so závermi, ktoré nemusia byť na prvý pohľad také očividné. Rovnaký cieľ môžete dosiahnuť aj zmenšením plochy ihriska, alebo počtu hráčov  – čo zvýši počet gólov za zápas a zníži tak relatívny význam pokutových kopov; alebo zväčšením vzdialenosti pokutového kopu od bránky, čo dá väčšiu šancu brankárom a zníži tak očakávaný výnos z filmovania.

Najdôležitejším záverom však je, že futbal ako šport neselektuje zoženštených športovcov, ktorí majú nízky prah bolesti, či patologický sklon ku klamaniu. Futbalisti sú úplne rovnakí ako ostatní profesionálni športovci; jediný rozdiel je v prostredí a obmedzeniach, za ktorých sa rozhodujú a ktorým musia pri snahe o víťazstvo čeliť. Je to samotný futbal a jeho pravidlá, ktorý spája niekoľko špecifických obmedzení a vytvára prostredie, kde sú očakávané výnosy z filmovania relatívne vysoké a naopak náklady nízke.

8,560 celkovo návštev, 1 návštev dnes