Ak niekto spochybňuje legitimitu štátu v určitej oblasti, ako prvý protiargument počuje práve pozíciu štátu pri výstavbe ciest. Bežný človek je vďačný štátu za to, že stavia cesty a klania sa politikom za každý postavený kilometer. Celé je to ale len jeden veľký mýtus.
Prečo tomu tak je? Na cestách nie je nič špeciálne. Je to len politická propaganda. Cesty sú jednoducho najhmatateľnejším a najjednoduchším marketingovým prostriedkom politickej triedy. Vládca sa preto tohto nikdy nechce vzdať. Nechce, aby sa niečo stavalo bez toho, aby mu niekto „nepobozkal prsteň na jeho ruke“. Ľudia nechcú počúvať zložité makroekonomické ukazovatele a už vôbec nechcú počuť o škrtoch. Naopak, cesty poznajú. Jazdia po nich a preto vedia, čo je to cesta, čo je to kilometer a veľmi dobre rozumejú tomu, keď politik povie: “Postavil som 150 km ciest.”
V tomto článku sa dočítate, prečo tomu tak je a rovnako aj to, prečo je lepšie výstavbu ciest nechať na voľný trh. Najskôr si ale všeobecne povedzme, prečo vôbec čokoľvek privatizovať…
Prečo privatizovať?
V prvom rade je to morálka a etika, ktorými by sa mal riadiť každý slušný a civilizovaný človek. Vo voľnom trhu každý vymieňa svoje produkty a služby dobrovoľne, neexistuje donucovanie. Ak ja mám ceruzku a ty máš pero, a ja chcem pero a ty ceruzku, urobíme vzájomne výhodnú dobrovoľnú výmenu. Štát je naopak založený na systéme donucovania, bez ktorého by nemohol existovať. Nič také ako vzájomne výhodná výmena pri štáte neexistuje.
Ďalší veľmi dôležitý faktor je efektivita. Milton Friedman to popisoval vo svojej štvorčlenke efektivity míňania peňazí, kde jasne vysvetlil štyri existujúce spôsoby míňania. Za najefektívnejší logicky označil ten spôsob, keď niekto míňa svoje peniaze pre svoj prospech. Naopak za najmenej efektívny spôsob, označil spôsob míňania cudzích peňazí pre cudzí prospech. To je presne to, čo robí štát! Je to aj výstavba ciest. Výsledok v množstve minutých prostriedkov a kvalite je vždy najhorší pri štáte, teoreticky aj empiricky.
Môžeme postaviť 6-prúdovú diaľnicu do Užhorodu, budeme mať vysoké HDP, no ďalší rok budeme obhrýzať kôru zo stromov.
~ Juraj Karpiš
Tá neefektivita nemusí byť vôbec až tak extrémne zreteľná, ako to vidno aj na nasledujúcom zábere z krajiny, kde je zakázané súkromné vlastníctvo automobilov…
Obr.: „Rush hour“ na diaľnici v Severnej Kórei.
V neposlednom rade netreba zabúdať ani na trhovú spravodlivosť. Vo voľnom trhu je vždy odmeňovaný ten, kto sa snaží a trestaný ten, kto robí chyby. Ak umierajú na cestách ľudia kvôli ich zlej bezpečnosti, štát na to nijak nedoplatí. „Nezmenší“ sa. Naopak, „dostane“ vždy ešte viac peňazí (na riešenie problému, ktorý sám spôsobil). V prostredí voľného trhu jednoducho zlá firma stratí svoj trhový podiel, alebo zbankrotuje.
Stavia politik cesty?
Nie. Žiadny politik nikdy žiadnu cestu nepostavil a ani ju nefinancoval. Jedinou činnosťou politika pri štátnej výstavbe ciest je manipulácia verejnej mienky všetkými možnými spôsobmi. Počuť od politika “Ja som postavil cestu.” je to isté, ako objednať si stavbu domu na kľúč za susedove peniaze, na susedovom pozemku, nechať si za tú „prácu“ od suseda aj zaplatiť a potom sa mu ísť pochváliť s tým, že aký pekný dom ste mu postavili. To, že celá vaša činnosť spočívala len (a reálne ani v tom nie) v odoslaní objednávky, je druhoradé. Podstatné je, že sa vám podarilo zmanipulovať suseda na totálne bezmozgové indivíduum, konajúce ako bábka na špagáte.
Ak vás po tomto váš sused neprekukne a stále sa bude na vás usmievať a požadovať ďalšie vaše „skvelé služby“, môžete skúsiť ešte ďalší (zlodejský) trik. Poviete mu, že za to, že môže bývať vo svojom vlastnom dome, vám musí platiť ročný poplatok. Aby to neznelo ako výpalné alebo hrozba, nazvete to nejak pekne eufemisticky, napríklad „daň z nehnuteľnosti“. Samozrejme musí to byť napísané na nejakom papieri s podpismi vašich kamarátov a vyzerať veľmi oficiálne.
Ak si niekto myslí, že existuje nejaký Santa Claus, Ježiško, Zubná víla alebo čokoľvek, čo by politikom zhodilo z nebies prostriedky a znalosti na výstavbu čohokoľvek, tak nech si kľudne žije v tejto ilúzii. Je to to isté, ako si myslieť, že spomínaný Santa Claus nosí darčeky… Je to jednoducho len vsugerovaná fikcia. Tak, ako vás rodičia v detstve klamali, že darčeky nosí Ježiško alebo Santa Claus, dnes vás klamú politici, že oni stavajú cesty a bez nich by ste tie cesty nemali. Asi tak, ako by ste nemali darčeky, ak by nebol Santa Claus.
Úmrtnosť na cestách a zodpovednosť
Na európskych cestách ročne zomrie približne 30 000 ľudí. V USA je to 40 000. Sú to obete, ktoré má na svedomí štát. Politici sa zvyknú chváliť s klesajúcimi štatistikami úmrtí na cestách. Európska únia sa chváli tým, ako sa jej vraj vďaka akčným plánom darí znižovať úmrtnosť. Donekonečna sa budú chváliť a opakovať, ako za úmrtie na cestách nemôžu oni, ale rôzne faktory (nepozornosť vodičov, alkohol za volantom, porucha áut, hustota premávky, …). Nikdy si nepriznajú vlastnú vinu. Spomínané faktory sú len dôsledkami, no skutočnou príčinou je štát. Je to rovnaké, ako keď skrachuje reštaurácia a my budeme hovoriť, že príčinou bola zlá obsluha, zlé jedlá, zlá lokalizácia, …? Nie! Na vine bude majiteľ, ktorý zle manažoval podnik.
Vo voľnom trhu a pri súkromných cestách by tiež umierali ľudia. Nedá sa povedať presne, že koľko, len s istotou vieme povedať, že menej. Ak je výsledkom štátnej produkcie jedla až hladomor a masové umieranie ľudí, čo by znamenala súkromná produkcia a správa ciest vo voľnom trhu v oblasti bezpečnosti? Podľa amerického ekonóma Waltera Blocka až 5-násobné zníženie počtu mŕtvych. Môžeme ale povedať, že ak na štátnych cestách umrie 40 000 ľudí a na súkromných „len“ 8000, tak štát je zodpovedný „len“ za 32 000 životov? Nie! Je to rovnaké, ako povedať, že Stalin (Hitler, Pol Pot, …) nemá na svedomí x miliónov ľudí, ale menej, lebo v tom období by aj tak z dôvodu vojen a nepokojov umrelo x miliónov tak či tak.
Príklady z praxe
Ak niekto tvrdí, že „veď štát vždy staval cesty„, nie je to pravda. Prvé cesty a železnice boli práve súkromné. Povozu sa účtovalo racionálne, napríklad podľa šírky kolies, alebo podľa toho, koľko koní ho ťahalo. Podobne by to mohlo fungovať aj dnes, no na modernejších automatizovaných systémoch.
Máme príklady aj zo súčasnosti. Napríklad efektívne vyriešená doprava v súkromnej „Double deck“ tunelovej ceste na predmestí Paríža (a inde). Doprava v tomto dvojpodlažnom tuneli je plynulá a bezpečná. Sledujú ju desiatky bezpečnostných kamier a v prípade, ak sa niečo vyskytne, okamžite vyrážajú na miesto pracovníci súkromnej spoločnosti, ktorá cestu vybudovala a aj ju spravuje.
Obr.: Duplex „Double-deck“ A86 Paris.
Výborným príkladom sú aj súkromné mýtne úseky ciest v USA – California, ktoré rovnako efektívne riešia problémy s premávkou. Vytvorili paralelne s cestou ďalšie pruhy, ktoré môžu vodiči použiť v prípade hustej premávky, no za využitie si priplatia. Trhovo si priplatia za to, že sa rýchlejšie dostanú k cieľu.
Ako by to teda fungovalo?
Celá debata na túto tému mi pripadá absurdná, lebo je to, ako keby niekto povedal: „Ak teda nie to otroctvo, tak čo navrhuješ?„. Tak ako otroctvo bolo z princípu zlé a nemorálne, rovnako tak je nemorálna aj štátna výstavba a správa ciest.
Ako by to vyzeralo v neštátnom systéme výstavby a správy ciest, nie je možné presne predpovedať. Rovnako, ako si ľudia nevedeli predstaviť, že kto bude zbierať obilie, ak nebudú otroci. Rovnako si nevedia predstaviť, čo bude, ak by zrazu štát ponechal cesty voľnému trhu. Kto mohol tušiť, že ľudia vďaka voľnému trhu vymyslia kombajn? Rovnako nemôžeme tušiť, či budú, alebo nebudú cesty vôbec potrebné. Čo ak o 20, 30, 50 rokov už nebudeme (primitívne?) jazdiť gumenými kolesami po asfalte, ale budeme jazdiť na nejakých vznášadlách? Všetky tie argumenty etatistov zastávajúcich výstavbu alebo existujúcu cestnú infraštruktúru sa môžu rozprášiť behom jednej sekundy. Stačí jeden geniálny nápad a sloboda voľného trhu v jeho realizácii.
OK, skúsme teda na chvíľu predpokladať, že by sme stále jazdili na cestách podobným spôsobom. Cesty by boli teda vlastnené a spravované súkromnými spoločnosťami.
Mnohí tvrdia, že po vyjdení z domu by ste museli vhodiť mincu do mýtnice, ináč by ste ani nevyšli s autom na ulicu. Voľný trh hľadí vždy na spokojnosť zákazníka (nie, istoty neexistujú), teda tento scenár je veľmi nepravdepodobný. Mohol by byť jednoduchý elektronický snímač na autách, ktorý by skenoval prejdenie nejakej “elektronickej brány” a po určitom období by vám prišla faktúra. Môžeme si zobrať príklad aj z maďarských diaľníc, ktoré majú inštalované kamery a sledujú evidenčné čísla vozidiel. Rovnakým spôsobom by to mohla mať aj súkromná spoločnosť prevádzkujúca cestu. Stačilo by, ak by si šofér (cez web) zaregistroval svoju ŠPZ (aj v nejakej centrálnej evidencii, čo by mohla zastrešovať súkromná agentúra) a mohol by spokojne jazdiť po celej krajine. Po určitom období, by mu prišla domov faktúra.
Je celkom pravdepodobné, že spoplatnené by zostali len diaľnice (nie ako dnes, keď platíme za všetky cesty), keďže miestne firmy podnikajúce na danom území a aj samotní ľudia by mali eminentný záujem na existencii infraštruktúry pre svoj prospech. Firmy by stavali cesty bez priamej návratnosti z nich (aby sa k nim ako mali dostať ich zákazníci).
Voľný trh by riešil rovnako aj plynulosť premávky a bezpečnosť. Kolóny by riešili buď flexibilnou výstavbou a úpravou ciest (ako vidíme aj na dnešných príkladoch), alebo jednoducho vyššími poplatkami v špičkách, tzv. peak load pricing (špičkové cenové zaťaženie). To by mnohých odradilo cestovať v čase dopravnej špičky, ak by to súrne nepotrebovali. Zamestnávatelia by upravili kvôli vyšším cenám pracovnú dobu zamestnancov (niekto by pracoval od 7 do 15hod, iný zas od 8 do 16 hod.) a tým by ich aj zvýhodňovali. Vytvoril by sa ďalší prirodzený systém benefitov. No hlavne by sa zvýšila bezpečnosť a plynulosť premávky. Dnes nič také nepoznáme, dostanete známku a môžete jazdiť, koľko chcete. A keďže je to „zadarmo“, ľudí netrápi, kedy sa vyberú na cestu.
Ak by niekto zomrel z dôvodu nízkej bezpečnosti na ceste, poškodilo by to konkrétnu spoločnosť prevádzkujúcu cestu. Jednak by si pozostalí mohli od nej vysúdiť odškodné (čím by reálne tratila prostriedky) a zákazníci by sa správali následne racionálne trhovo. Obchádzali by cesty spravované takouto firmou a chodili by po cestách s lepším a bezpečnejším správcom. Zákazníci by si vyberali trhovo, podľa ceny a kvality. Lepší by rástli a horší by strácali. Takto prirodzene by fungoval trh aj pri cestách. Dnes nič také nepoznáme, konkurencia neexistuje. Za smrť ľudí nik nie je potrestaný a nik nie je ani len za to znevýhodnený.
Štát ako centrálny monopolný donucovateľ a excelentný manipulátor sa snaží presvedčiť ľudí o tom, že robí všetko pre ich dobro a bezpečnosť. Z každej jednej oblasti, či už je to školstvo, zdravotníctvo, alebo len spomínané cesty, ak by sa štát stiahol, zvýšilo by to životnú úroveň celej spoločnosti. Niektorí odporcovia privatizácie ciest tvrdia, že ak by sme nechali súkromným firmám voľné pole, všetky cesty by skúpila jedna zlá chamtivá spoločnosť, stala by sa monopolom a účtovala by si za prevádzku nehorázne poplatky. No… ak to má v najhoršom prípade skončiť súčasným stavom, tak hovorím, že to určite stojí za vyskúšanie. 🙂
Zdroje: Walter Block, Larken Rose, John Stossel
12,502 celkovo návštev, 4 návštev dnes
Statisti tiez s oblubou tvrdia, ze stat ma stavat cesty, lebo cesty potrebujeme vsetci. Z mojho pohladu je to ale presne dovod, preco by cesty mal stavat a prevadzkovat sukromnik. Pretoze aj jedlo potrebujeme vsetci. A v statoch, kde stat produkuje potraviny je ich zvacsa nedostatok.
A sukromnikovi by navyse platil skutocne ten, co cesty potrebuje. Pretoze dnes obcan Kralovskeho Chlmca plati aj dialnice v Bratislave, na ktorych netreba ani dialnicne znamky.
Tibor, to s tym platenim nemusi byt vzdy pravda. Aj sukromny vlastnik moze byt v pozicii, ze je pre neho nerentabilne diferencovat. Ale je pravdou, ze ta miera toho, kam az moze zajst stat v tom pausalizovani je vyrazne vyssia.
Mám otázku:
1.Podľa čoho si si tak istý, že by sa počet mŕtvych URČITE znížil, dokonca až 5násobne? Fakt je stav ciest zodpovedný za 80% nehôd? Všetci magori, preháňajúci sa napr. na motorkách rýchlosťou cez 200 po okreskách v lese by sa na takej ceste nemohli zabiť?
Ten poznatok o flexibilite pracovnej dobe zamestnancov a ústupkov od zamestnávateľov považujem za vtip, podobne to o vysúdení odškodného (bolo by to možné len vo fakt výnimočných prípadoch určite nie viac ako 5% úmrtí)
Celkovo ale určite s (nielen) tvojim názorom úplne súhlasím a dúfam, že sa raz dožijeme toho, že cesty budú vlastniť, stavať a spravovať súkromné spoločnosti!
Tá „určitosť“ vychádza len z predpokladu. Z predpokladu ale môžeme už dnes s určitosťou tvrdiť, že všetky oblasti vo voľnom trhu fungujú efektívnejšie a kvalitnejšie ako v prípade štátneho vlastníctva. Ten predpoklad 5-násobného zníženia nehodovosti vypočítal ekonóm Walter Block na základe empirických poznatkov z iných oblastí a dokázateľných vplyvov voľného trhu.
Ja netvrdím, že nefungujú lepšie, však v tom úplne súhlasím 🙂 ale tá OMNOHO vyššia bezpečnosť mi nejak uniká. Mimochodom máš odkaz na tú prácu W.Blocka? Rád by som si ju prezrel.
ci a o kolko by sa znizili alebo zvysili nehody by zaviselo od toho, do akej miery by si ludia cenili bezpecnost v porovnani s inymi vecami. Dalsi faktor by boli klesajuce naklady na bezpecnostne opatrenia vdaka volnemu trhu.
Mozno by sa dalo este spomenut, ze v sucasnosti stat mnohym bezpecnostnym opatreniam brani, napr. reguluje poistovnictvo, zakazuje diskriminaciu, v niektorych pripadoch brani vo vymahani odskodnenia od vinnikov nehod (a namiesto toho ich zatvara do klietky), reguluje zdravotnicke zachranne sluzby atd.
Inak vo vseobecnosti uz len samotny fakt toho, ze stat ludom nieco vnucuje namiesto toho aby umoznil aby si ludia zariadili veci tak ako chcu oni indikuje, ze je tam nejaka neefektivita. Totiz by ich nemusel donucovat ak by si to ti ludia takto chceli zariadit aj dobrovolne. A ak by si to zariadili inak, znamena to, ze viac chcu nieco ine ako to, co im stat vnucuje.
Stat je majstrom v ukryvani nakladov za veci, ktore „poskytuje“.
Chápem Tvoju pochybnosť o výraznom poklese nehodovosti po privatizácii ciest. Namiesto výpočtov Ti však ponúkam túto úvahu:
Čo by som robil ja, keby som sa stal vlastníkom a prevádzkovateľom nejakej cesty? Prezrel by som si štatistiky o vážnych dopravných nehodách, hlavne o tých so smrteľnými následkami. Zistil by som, že väčšinou sú dôsledkom prirýchlej a riskantnej jazdy častokrát mladých vodičov. Uvedomujúc si svoje vlastnícke práva by som JA stanovil pravidlá používania MOJEJ cesty. Napr. JA by som stanovil maximálnu povolenú rýchlosť podľa vlastného uváženia. JA by som kontroloval jej dodržiavanie a takisto by som pokutoval vysokými pokutami nedisciplinovaných vodičov. JA by som zostavil sadzobník sankcií pre vodičov nerešpektujúcich MNOU stanovené pravidlá. Výnosy z pokút by boli MOJÍMI príjmami. Pri opakovanom, alebo hrubom porušení pravidiel prevádzky na tejto ceste by som dotyčnému udelil zákaz vstupu na MOJU cestu. Takýmito tvrdými pravidlami a dôsledným vynucovaním ich dodržiavania by som na MOJU cestu chcel prilákať tých bežných a zodpovedných užívateľov, ktorí sa chcú bezpečne premiestniť z bodu A do bodu B.
Pre etatistov odporucam vyhladat si v googli obrazky na dopyt: Guoliang Tunnel, China
Obyvatelia horskej dediny Guoliang v Cine potrebovali lepsie dopravne spojenie so svetom ako mali dovtedy nebezpecnu statnu cestu. Rozhodli sa svojpomocne postavit tunel, zohnali peniaze na nastroje + vybusniny a zacali stavat v 1972. Do prevadzky ho dali v 1977, parametre: dlzka 1,2 km, vyska 5m, sirka 4m.
Okrem toho ze vyriesili probemy s dopravou na nebezpecnej ceste, z tunela sa stala turisticka atrakcia.
argument so spokojnostou zakaznika moc neobstoji, pretoze nespokojny zakaznik vyvija tlak na predajcu iba v pripade, ze ma na vyber z viacerych predajcov. T.j. musi existovat konkurencia. Ako si predstavujete konkurenciu v stavbe ciest? Od mojho domu do prace pojdu paralelne vedla seba 4 cesty roznych dodavatelov a ja si vyberiem ktorou pojdem?
Konkurencia existovať nemusí, stačí možnosť vzniku konkurencie.
toto nie je pravda. moznost vzniknut konkurencii ma kazdy, aj posledny cigan z osady.
Tých ciest je vždy viac aj dnes. Hovoríme o desiatkach km minimálne. Ak bude niekto poskytovať cestu lacno alebo dokonca bezplatne, ďalšie cesty s rovnakým cieľom nevzniknú. Taký monopol bude sen spotrebiteľa.
Samozrejme s obsahom článku treba súhlasiť, len je škoda, že sú v ňom nepresnosti. Prvé cesty nestavali súkromníci, ale štáty, pretože iba tie mali dosť prostriedkov. Prvé cesty v Európe boli stavané v antickom Ríme hlavne z verejných prostriedkov. Boli to na tú dobu veľmi kvalitné diela, ktoré potom až do 19. storočia nikto neprekonal. Bolo to pochopiteľné, pretože Rím stál a padal na vojnových výpravách a kolonizácii. Rýchle presuny vojsk boli životnou nevyhnutnosťou.
Ale to je len na okraj. Vlastne dlho tralo, kým mal súkromník toľko prostriedkov aby mohol stavať cesty. 19. storočie bolo toho v prípade stavania železníc, prieplavov, a podobne skvelou ukážkou.
No len treba dodať, že tie cesty neboli spravované „štátom“, ale ľudia ich museli (podľa toho kde žili) spravovať sami a bez odmeny. Je to teda správa štátu, alebo súkromná? Na tomto aj ten systém zanikol. Ja som hovoril o prvých cestách, ktoré mali reálneho staviteľa a správcu, teda napr. mýtne cesty od 17-19teho storočia v USA a Anglicku.
http://en.wikipedia.org/wiki/Turnpike_trust
Btw. tvrdiť, že ľudia dlho nemali dosť peňazí, ale štát mal, je rovnako ako povedať, že 3 staré babky na ulici nemali dosť peňazí, no zlodej ktorý im ukradol kabelky už mal. Jednoducho ak do toho ľudia vtedy neinvestovali, tak to bolo neefektívne.
Správa ciest bola za republiky zverená príslušnému štátnemu úradníkovi — cenzorovi, za cisárstva opäť štátnemu úradníkovi — kurátorovi.
Áno za čias, kedy bola drvivá väčšina produkcie poľnohospodárska, žiaden rolník, žiaden latifundista, nemal dosť prostriedkov na to, aby si postavili cesty. Cesty dal postaviť obyčajne panovník z daní, ktoré roľnikom vzal. Tí ho potom dlho za to oslavovali, pretože je rozdiel, či niekto dopravuje na trh svoju produkciu po zablatených a hrboľatých cestách, alebo po kamennej ceste Via Appia od juhu Italie až po sever.
V stredoveku cesty zanikli, pretože sa rozpadla rímska štátna správa. Nebolo zdrojov na ich údržbu a dobová literatúra je plná nárekov na túto tému (okrem iného).
To sú fakty. Je základnou chybou vnášať do iných dobových kontextov dnešné názory. Ja som toho názoru ako vy, teda, že v dobe priemyselnej a postpriemyselnej deľby práce je najefektívnejší spôsob správy drvivej väčšiny spoločenských funkcií umiestniteľný mimo štátnu správu, veď napokon preto sa tu snažím prispievať. Lenže ohýbať nasilu dejiny asi nie je dobrá metóda pre podporu myšlienok liberalizmu, čo poviete?
Nesnažím sa na silu ohýbať dejiny. Súhlasím s tebou a opakujem, hovoril som o mýtnych súkromných správcoch z obdobia 17-19 storočia v USA a Anglicku. Dejiny hovoria dokonca o cestách z obdobia 4000 B.C. z územia blízkeho východu. Len ma prekvapuje, že práve ty, ako autor na tomto webe argumentuješ spôsobom „ľudia nemali peniaze, ale štát mal“. Je to mýtus. Ľudia mali peniaze, len ich nechceli investovať do niečoho, čo za ich peniaze postavil „štát“. Každý človek má pri spotrebe určitý rebríček priorít, do ktorých chce svoje prostriedky investovať. Ak cesta (alebo čokoľvek) v tom období nestála, znamená to len toľko, že ľudia nemali cestu v rebríčku svojich spotrebiteľských hodnôt ako prioritu. Možno to bola potrava, bývanie, čokoľvek, no keď im vládca tie peniaze zobral, mali síce cestu, no následne im zostalo menej peňazí na ich prioritnejšie hodnoty. Dúfam, že sa aspoň na tomto môžeme zhodnúť. 🙂
Myslím, že my sa zhodneme na väčšine názorov. 🙂
Dokonca aj na tom, že ľudia sa dobrovolne nevzdajú svojho majetku. Ľudia sú od prírody sebeckí, o tom mienim napísať článok. Vždy hľadia v prvom rade na svoj prospech, napokon ako každý organizmus — evolučné zákonitosti nepustia.
Rozmýšľal som trocha nad touto našou minidiskusiou a uvedomil som si, že je tu určité nedorozumenie. Staroveké štáty vznikali povedané dnešnou terminológiu ako akciové spoločnosti obyvateľov žijúcich na nejakom území. Vlastne sa dá povedať o každej ľudskej organizácii, že vzniká pre prospech jej zakladateľov, slúži ich záujmom ale s postupným vývojom (pokiaľ nezanikne) začne slúžiť stále viac sama sebe. Staroveké štáty boli vo svojej dobe chápané verejnosťou a intelektuálnou elitou doby (Platón, Aristoteles, Cicero…) ako vyslovené dobro. Na rozdiel od dnešnej intelektuálnej elity ľudstva, ktorá dnešné štáty chápe ako nevyhnutné zlo. V staroveku to šlo dokonca tak ďaleko, že tie národy, ktoré neboli schopné (napríklad Kelti) prekročiť úroveň kmeňových zväzov boli považované za barbarov, čo je niečo ako rasovo menejcenné. Byť občanom Ríma bolo obrovské privilégium, dokonca také, že mnohí barbai ochotne vstupovali do rímskeho vojska, pretože po dvadsiatich rokoch získali rímske občianstvo. Slovom, vtedy ľudia štát vnímali ako svoju organizáciu,a ko civilizačnú výhru osudu.
Na to treba pri našom proteste proti dnešnému štátu myslieť, pretože poľahky sa nájde vzdelanejší ľavicový intelektuál, ktorý uvedie tie isté príklady ako ja. Som toho názoru, že je užitočné vždy zdôrazniť, že súčasný štát ako produkt renesancie a osvietenstva je viac pohromou pre ľudstvo ako jeho spásou.
To je jasné, ale nemyslím si, že na tom až tak záleží. To je ako argumentovať, že prečo chceme stavať domy, keď niekedy ľudia žili v jaskyniach. A predpokladám, že vtedajší občania neodvádzali štátu polovicu a viac svojej produkcie štátu. 🙂
Ešte by som dodal, že prevažná väčšina veľkých stavieb spoločného úžitku v období antického Ríma, či už to boli cesty, chrámy, alebo vodovody boli financované z daní, Rím stál celkovo na daniach.
V stredoveku bola prevažná väčšina veľkých stavieb spoločného úžitku, ako sú kostoly, hrady, opevnenia miest, chrámy, stavané a udržované z darov finančných, naturálnych a dobrovolnej práce. To je dosť málo známa skutočnosť.
Dane ako desiatky, kráľovské dane, clá, či nevolnické povinné práce slúžili na súkromné účely feudála. Aj keď aj preň z toho vyplývali nejaké verejné povinnosti, napríklad obrana územia.
Presne tak. Clanok sa mi paci, je tam vela peknych myslienok. Je tu jedno hlavne ALE preco strategicke cesty nikdy nebudu v sukromnom vlastnictve. Su urcite tahy, motne prepojenia, i horske priechody, ktore su strategicky udrziavane kvoli nutnosti presunov v pripade vojnoveho konfliktu. Par ciest na vychodnom slovensku aj vzniklo len vdaka tomu, ze ked tadial sli tanky, tak im tam nakladli betonove panely a neskor sa z toho spravila cesta. Jednoducho ucel ciest je v tomto poradi: vojaci, policia, hasici/sanitka a potom sa bavme o osobnych autach a formach a obsluhe obyvatelstva vseobecne. Mne by stacilo, ak by sa na cesty fakt slo s rozumom, co je postavene, je postavene, ale je mi zle, ked vidim nove dopravne riesenia, ktore su priamo nebezpecne, chodniky hned vedla stvorprudovky v meste, cyklochodniky vedene nelogicky a nebezpecne, neprehladne krizovatky… no bez rozmyslania.
Argumentuješ potrebami pre armádu. Ale armáda je vec štátu, s tým voľný trh nesúvisí. Bez štátu by sme armádu ako jeden celok (ako egoistický mocenský nástroj vládcov) nemali a boli by súkromné militárne spoločnosti.
no, ja som skor rozmyslal realnym smerom. co pises o ruseni statu i armady uz ide trosku mimo temy tohto clanku. a nic som neobhajoval, len v clanku to bolo tak jednoducho podane, ako keby tu neexistovali potreby armady, ci nasej, ci nasich spojencov i inych silovych zloziek. cely clanok sa niesol v zmysle, ako keby boli cesty stavane v prvom rade kvoli ludom, co nie je pravda. v prvom rade je to vojsko a priemysel. my ostatni sa na tom uz len vezieme. nemienim spekulovat do krajnosti co ked, co ked. len konstatujem stav a podla toho, ako sa stav menil doteraz a meni vo svete to nevidim az tak realne. nie nemozne, len nie velmi realne.
Ja som za voľný trh a za voľnú súťaž, ale tento článok často nemá hlavu ani pätu podľa mňa. Napríklad viniť za dopravné nehody štát je absurdné. Je pravda že súkromný vlastník môže byť trhom motivovaný aby bolo čo najmenej dopravných nehôd, ale zároveň môže byť trhom motivovaný aby bolo čo najviac dopravných nehôd ak zároveň napr. vlastní aj zdravotné zariadenie servisujúce ľudí zranených pri nehodách. Trh nie je všeliek práve preto že pravidlo lepší vyhráva sa často mení na silnejší vyhráva. Práve preto existuje štát ktorý sa stará o rovnaké príležitosti pre všetkých, čo je v princípe antitrhový mechanizmus, ktorý však zabezpečí že sa vyhneme negatívam trhového mechanizmu na spoločnosť. Ďalším problémom trhu je nerovnomerný rozvoj. Napríklad dialnica z Bratislavy do Košíc severnou cestou je nerentabilná a nikdy si na seba nezarobí. Rentabilnou je južná varianta. Súkromný vlastník by postavil rentabilný variant a o viac by sa nestaral.
Alebo keď sa pozriem inam napr. Poľnohospodárska politika EU. To je dotácia na dotáciu. Potraviny ktoré kupujeme sú často oveľa drahšie ako napr. v Afrike. Ano ak by neboli dovozné clá mali by sme oveľa lacnejšie potraviny, ale má to aj odvrátenú stranu. Keď je sucho neúroda tak zaúraduje trh a polovica Afriky umiera na hladomor. Keď si to tak vezmeme tak človek je tu koľko 400 tisíc rokov? Za celú históriu až do 20 storočia bol hlavný problém bežného človeka hlad. Až socialistické výdobytky dneška nám dali zabudnúť na hlad. Ja tvrdím že trh nie je všeliek a v tomto prípade už vôbec nie. Človek je politické zviera a toto nie je nebo, všetci vy čo neustále hľadáte dokonalý systém by ste si to už konečne mohli uvedomiť.
Voľný trh je nerovnomerná prosperita a štát je rovnomerná chudoba pre všetkých. Pri štáte sa nehľadí na efektivitu, ide len o politické rozhodnutia. Môžem sa spýtať, že ako si vypočítal, že južný variant diaľnice z BA do KE je rentabilný?
„Za celú históriu až do 20 storočia bol hlavný problém bežného človeka hlad. Až socialistické výdobytky dneška nám dali zabudnúť na hlad.“
Ziadne socialisticke vydobytky ale technologie. Stale rastie objem potravin ktore dokaze dopestovat jeden clovek. Ci uz vdaka samotnej technike, ked 1 clovek dokaze obrobit stale viac a viac pody, tak rovnako rastie aj vynosnost z hektara. Dnes pracuje v polnohospodarsatve cca 6% ludi a dokazu nakrmit celu planetu. Boli doby ked v nom pracovalko cez 90% ludi a nebolo dost potravin. Jednoducho nebolo dost ludi, aby dokazali stabilne nakrmit vsetkych ludi.
A hladomory v afrike nemaju nic spolocne s pocasim ani s klimou ale len a len v ich (ne)organizovanosti a to presne vdaka umelym statom co tam vznili a bojom o moci v nich.
Model popísaný v článku je čisto nereálny a u nás nikdy nemôže fungovať.
1. Vodič si nevyberá cestu podľa toho, koľko smrteľných nehôd sa na tom ktorom úseku stalo. Vyberie si vždy najkratšiu, alebo najpohodlnejšiu cestu.
2. Žiadny súkromník na Slovensku cestu bez pomoci štátu stavať a prevádzkovať nebude. Jednoducho na to nikto nemá. Stačí sa pozrieť do niektorých satelitov v blízkosti hlavného mesta. Stavajú sa tu pomaly sídliská a ľudia tam kupujú domy napriek tomu, že tam vedie jediná prístupová komunikácia tretej triedy. Súkromník má ďalej na háku, ako sa tam ľudia budú dopravovať.
3. Neexistuje priestor na konkurenciu. Slovensko nie je Kanada, ani Rusko, aby sme si mohli zastavať pol republiky paralelnými cestami.
4. Súkromné cesty by museli byť všetky, lebo keby mali súkromníci iba časť infraštruktúry a to platenú (možno aj s lepšími službami), Slováci by ich zďaleka obchádzali, aby ušetrili. Stačí pozrieť ako dopadla taká diaľnica v Maďarsku.
5. Bezpečnosť na privátnych cestách sa určite nezvýši, vždy po nej budú jazdiť tí istí vodiči a rovnakým spôsobom ako na štátnych cestách.
Môžem podporovať menej štátu, ale článok je čistá utópia.
1. Nevyberá si kedy? Dnes keď je monopolný správca? Samozrejme.
2. To je mýtus. Štát nemá peniaze, Štát berie od ľudí (súkromných subjektov) prostriedky a tie potom neefektívne investuje. Ešte raz, je to mýtus, treba pochopiť základnú logiku štátneho financovania.
3. Ja keď idem dnes do práce, mám na výber 4 cesty ako sa tam dostanem. Takže Slovensko nie je Kanada?
4. Tak iste, že ťažko konkurovať, ak si už raz za službu zaplatil. No častokrát ľudia využívajú súkromné služby aj v prípade, keď tam štát existuje. Každopádne hovoril som o tom, že by sa štát kompletne z toho stiahol. Ak tam je, nie je to voľný trh.
5. Zlepší. 🙂
1. pocet dopravnych nehod je minulost a takmer nik tuto informaciu z vodicov ani nesleduje, nepozaduje a vypustaju ju zo svojho hodnotiaceho usudku pri vybere cesty, to je proste holy fakt. kaslu aj na dopravne znacenie upozornujuce ich na tuto skutocnost. hra v tom rolu ich ego, hovoria si – to sa mne stat nemoze, ja som lepsi sofer ai.
2. mytus to nie je, je to opat hola skutocnost. peniaze „stat“ ma, lebo nam ich berie. problem je s vasim uchopenim a pochopenim tohto stavu a to, ze peniaze beru ludia ludom, konkretni ludia konkretnym ludom, ludia s menami…
3. budu tie cesty sukromne, spoplatnia sa a garantujem ti, ze moznost volby a nasledneho vyberu zuzis na jednu, maximalne dve 🙂 a sme pri efektivite a hranicnom uzitku. cast sukromnych ciest a ich majitelov skrachuje ako tomu bolo v usa a v gb v pripade sukromnych zeleznic.
4. aj stat moze byt ucastnikom trhu, moze hospodarit so ziskom v konkretnom odvetvi, moze byt efektivnejsi ako sukromnik, nemusi zatazovat svojich obcanov zvysenymi nakladmi. nie je to to forme vlastnictva, ale o jeho riadeni a spravovani. manazer, zamestnanec firmy tiez nepracuje na svojom!!!
5. mozno ano, mozno nie. zalezi to od toho ako tu uz niekto spomenul, ci dojde k ramcovaniu zakaznikov pravidlami a cenou, alebo nie. kompromis medzi bezpecnostou a ziskom sa hlada tazko. ak vylucis nezodpovednych vodicov, tak od nich peniaze za prejazd nedostanes. to vytvara tlak na ludi, ktori jazdia zodpovedne, tlak na zvysovanie ceny. vacsinou to tak byva, ze ti dobry doplacaju na tych zlych.
– dobri ludia policiu nepotrebuju, platime ju ale vsetci kvoli zopar zlodejom a vrahom
– dobri ludia, ktori sa staraju o svoje zdravie potrebuju lekarov menej casto ako ti co sa nestaraju. platime ale „vsetci“. a ti chori ako aj zli platia zvacsa menej ako zdravi a dobri
– dobri ludia nepotrebuju armadu, armada tu je kvoli zlym ludom
– dobri ludia nepotrebuju sudcov, sudcovia, advokati… su tu kvoli zlym ludom, platime my…
chapeme sa?
ak nie, tak jeden priklad z praxe:
http://byvanie.pravda.sk/peniaze-a-paragrafy/clanok/20151-v-stupave-stupne-cena-tepla-o-desatinu-aj-preto-ze-ho-odoberaju-menej/
a takych je milion, ked podnikatel chce nieco za nic!
este som zabudol, dobri a zodpovedni ludia nepotrebuju ani politikov 😀
Dobrí ľudia nepotrebujú zlých ľudí. – s tým s tebou súhlasím. 🙂
1. Páči sa mi s akou istotou hovoríš o stave, ktorý neexistuje. Možno si to oni nebudú sami vyhľadávať – to ani nepotrebujú. Spoločnosti ktoré budú lepšie sa s tým budú chváliť samé a poukazovať na tie, ktoré budú horšie.
2. Iste, ja to chápem. Len treba pochopiť aj absurditu tvojho tvrdenia – ľudia peniaze nemajú, no ten ktorý im ich ukradne už peniaze má. Iste, má, ale ak tí ľudia ako spoločnosť nie sú ochotní do niečoho tie peniaze dať, znamená to, že to trh nevyžaduje.
3. Myslíš niečo ako v minulosti, keď cez 1000 súkromných spoločností v Anglicku prevádzkovalo cesty?
4. Štát ale nemôže byť rovnocenným subjektom na trhu. Štát likviduje trh. Nemôžeš konkurovať niekomu, kto má absolútnu moc a pravidlá si upraví podľa seba ako mu to vyhovuje. To nie je konkurencia, to je monopol.
5. Dobrí ľudia políciu potrebujú – práve na ochranu pred zlými ľuďmi. 🙂 Sudcov potrebujú aj dobrí ľudia. Ak sú dobrí, neznamená ešte, že sa na všetkom vedia aj dohodnúť. A armáda je bezpečnostná zložka štátu, čiže bez štátu by najskôr existovalo niečo iné, rozdrobenejšie.
Ukazuješ príklady zo štátom preregulovaného trhu? Mimochodom menší odber > vyššia cena, je základným obchodným prvkom. Asi si ešte nepracoval v obchodnej sfére…?
1) s istotou tvrdis aj ty to co tvrdis 🙂 vidim ako jazdia mnohi vodici, to staci. pacil sa mi aj vyrok kimiho raikonena, ked bol v BA – v zivote nevidel ist tolko ludi na cervenu ako tu.
2) to som ja netvrdil, to moj kolega vyssie. predsa nemozes vziat tam kde nic nie je, to je logicke. ale ak aj jednemu cloveku vezmem euro, tak budem mat 5 000 000. razom budem patrit medzi top na svk. nazyva sa to zosilnenim. mozno neznamy vyraz pre rakusana 🙂
3) nejde len o cesty, ale aj o pozemky. sukromnym vlastnictvom a dedenim sa poda tak rozparcelovala, ze sa tam nedalo pracovat. britska vlada sprivatizovala zeleznice za tatcherovej vlady a musela si ich vziat spat, tak to upadlo. a prikladov milion.
4) pravidla si upravuju, to je fakt, ale su to ludia a je to nasa chyba, ze im to dovolime.
5) pisal som o zvysenych nakladoch na dobrych ludi…to je rozdiel.
pracoval som v obchodnej sfere, pracujem a vzdy budem. moj zakladny prvok hovori, ze pri klesajucom dopyte ide cena dole.
1) možno len zlý dojem si z toho získal 🙂 … a? ak tak jazdia, možno by vo voľnom trhu pri súkromnej správe tie semafóry tam ani neboli…
2) to je jasné, ja som len popisoval absurditu toho tvrdenia
3) pozemky sú dobrou témou, a ináč je to sranda, že etatisti sa nechytajú viac tejto témy, ako ciest samotných, pretože cesta musí stáť na pozemku…a ja byť etatistom, tak vytiahnem hneď argument „A čo ak mám pozemok práve tam, kade chce ísť cesta? Ako toto rieši voľný trh? Obísť? Čo ak mám pozemok naprieč územia celého územia?“ Existujú aj na toto veľmi racionálne odpovede – no sú oveľa ťažšie, lebo libertariáni REŠPEKTUJÚ narozdiel od etatistov súkromné vlastníctvo, takže nikdy by nešli do vyvlastňovania. Tj. ak niekto nechce predať pozemok, tak ho nepredá a staviteľ si musí pomôcť sám. A to môže byť skutočne drahším a až extradrahým riešením. A toto je znovu téma, ktorej sa môže etatista chytiť. Je to teda vec morálky, rešpektovania vlastníctva – či rešpektuješ alebo nie.
4) no a čo navrhuješ? 🙂
5) ok
Tak to sa veľmi mýliš. Ak klesá dopyt, klesá produkcia, klesá počet producentov – znižuje sa konkurencia, čím menšia konkurencia, tým vyššie ceny. Najzreteľnejšie to bolo práve v oblasti v ktorej pracujem – výpočtová technika. V 90. rokoch stáli bežné počítače toľko čo autá. Počítače sa v malých zásielkach dovážali aj z číny, no vyrábali sa aj na slovensku. Napr. dnes už opustená (inak využívaná budova) výšková budova závodov výpočtovej techniky v BB. Vieš si to dnes predstaviť? V čase keď som začínal v obchodnej oblasti (2002), notebooky stáli tiež skoro toľko, čo dnes nové auto (aj okolo 200tisíc). Dnes máš mini notebooky za pár sto eur. Máš pocit, že je to kvôli nízkemu dopytu? Dnes má (chce) počítač každý… v tej dobe bol počítač v domácnosti, resp. neskôr notebook skôr unikát.
uz len k piatemu bodu. mises to opisal v human action v casti o tom, ze peniaze nie su neutralne. pri penaznej expanzii vznika rast cien lebo stupa dopyt vdaka lacnym peniazom. to ale neznamena, ze v niektorych sferach ekonomiky nemoze dojst k ich poklesu. to, ze si ty vyberies jeden dva sektory, kde neplati moja teoria neznamena, ze mas automaticky pravdu. mam ju ja s misesom. it firmy ak by sa neuberali technogickym vyvojom a pokrokom tak ich vyrobky su nepredajne a to kvoli sferam ekonomiky, ktore su na maslovovej pyramide v jej zakladoch. ludia najprv zabezpecuju tie statky, ktore su nevyhnutne na prezitie. tvoje pc nepotrebuje clovek co nema co do huby, co nema dom, alebo miesto kde byva s pristupom k el. energii. ta tiez nie je zadarmo. proste nemozes toto ignorovat, nemozes ignorovat priciny, ktore vedu k tomu, ze niektore sfery proste, aby vobec prezili tak musia ist touto cestou. mozno si si vsimol ako pocas krizy padol dopyt po tv a inych el. spotrebicoch. to je pomocka na pochopenie 🙂
To nemyslíš vážne toto… ty považuješ peniaze za hmotný majetok?? Za nejaký tovar, ktorým môžeš niekomu tým že ho rozmnožíš zabezpečiť väčšie bohatstvo?
a ty peniaze nepovazujes za majetok? a to odkedy nim nie su? ak by nim neboli majetkom tak nemaju ani cenu, ludia by ich nechranili pred zlodejmi, nemyslis?
kedy sme bohatsi, ked mame jeden pocitac, alebo 6 miliard pc? kedy je mensia pravdepodobnost hladu, ked mame jeden chlieb, alebo miliardu?
a len tak medzi nami, to co naznacujes, to som nikde netvrdil.
Peniaze nie sú žiadny hmotný majetok. Je to imaginárna hodnota, resp. hodnotu to má len vtedy, ak ľudia dôverujú emitentovi. Peniaze sú len prostriedkom na výmenu tovaru a služieb. Ak prestane existovať emitent, alebo prestane akceptovať „papieriky“ ktoré vytlačil, hodnota peňazí sa v sekunde rozplynie.
Ak máš počítač a ty ho rozmnožíš (povedzme, že sa to dá), vytváraš reálne hodnoty, ktoré nie sú závislé na existencii nejakého „garanta“. Ak rozmnožíš peniaze, žiadnu hodnotu si nevytvoril. Môžeš síce peniaze dať do obehu a obohatiť seba (na úkor iných, dokým ťa nechytia), no reálnu hodnotu si nevytvoril, pretože peniaze sami o sebe nie sú žiadna reálna hodnota, žiadny hmotný statok. Je to len papier s imaginárnou výmennou hodnotou za reálny majetok v danej ekonomike.
Rovnako ako keď emitent (centrálna banka) tlačí nové peniaze, tiež tým nevytvára nové hodnoty… Ak vlastníš veľa peňazí, vlastníš len akési potvrdenia na papieri od emitenta, že sú to „validným výmenným prostriedkom na výmenu tovarov a služieb“, a ich hodnota vyplýva len z dôvery voči emitentovi (teda tomu, že veríš ich hodnote > že si môžeš za ne kúpiť „majetok“), nie z ich reálnej hodnoty. Ak sa emitent rozhodne (hovoríme o jednom jedinom emitentovi, jednej organizácii…), že ti tie papieriky nezoberie, tak si na nule…
hodnota statkov a sluzieb vychadza z nas, z nasho vnutra, z kazdeho z nas a kazdy z nas dava hodnotu roznym veciam a sluzbam rozne ako aj v roznom case inu. ze nieco vyprodukujes to automaticky neznamena, ze hodnotu tomu da aj spotrebitel. uz som to tu tusim vysvetloval a pisal o tom aj mises (on trocha inak, ale tiez by ti dokazal ako velmi si mimo).
Ok, tak sa ťa spýtam takto. Ak z rôznych materiálov (cement, piesok, drevo…) na svojom pozemku postavíš dom, vytvoril si nejakú hodnotu? Ak z múky, vody, vajec upečieš chlieb, vytvoril si nejakú hodnotu? Ty sa na to pozeráš cez spotrebiteľa na trhu, ale pozeraj sa na to aj zo svojho pohľadu. Pohľad spotrebiteľa na trhu je, čo získam a čo stratím, teda do akej miery ocení hodnotu, ktorú si vytvoril.
ako som napisal, o tom moj prispevok nebol. ale jedna mala rada. hodnota sa nevytvara, neprodukuje… hodnota sa dava. pre mna ma tvoj PC nulovu hodnotu, ziadnu mu nedavam. pre mna je tvoj PC kopa srotu. a takto to je s kazdou hodnotou. skus to uchopit…
Nevytvára? Dáva? A odkiaľ tá hodnota príde? Santa Claus ju znesie cez komín?
Nulovú len vtedy, ak ten PC nechceš (ale ani vtedy nie celkom, lebo ho môže chcieť niekto iný – a ty to môžeš vymeniť za niečo, čo chceš). Ak ho chceš, potom má hodnotu aj pre teba.
a ten pozemok mas od koho? ten cement, tehly, piesok… mas od koho? nedival si sa na to ty ako spotrebitel? nedal si tym statkom najprv ty nejaku hodnotu? ak by si im ju nedal, tak ich nepotrebujes, nechces, nekupis, nevymenis a co ja viem co este 😀 je to tak jednoduche 🙂
Aj cement a piesok je hodnota. Ak spočítaš cement + piesok, máš určitú hodnotu x a keď máš dom z toho postavený, to je určitá hodnota y. Rozdiel medzi x a y je hodnota, ktorú si ty vytvoril.
Kristian sa ti iba snazi povedat, ze na to ides z opacnej strany. Pre teba ma hodnotu dom – a domu davas hodnotu len ty…az od hodnoty domu zavisi hodnota materialov na stavbu domu potrebnych
To sa nevylučuje s tým čo som povedal. No aj tak s týmto tvrdením mám problém. Mám na to určitý názor, teórii vašej rozumiem, no prakticky to nesedí. Napr. ako kri tvrdil, že zvyšujúci dopyt zvyšuje cenu. Platí to len teoreticky, nie prakticky/empiricky. Je tam iste nejaká krivka a faktory, no takto sa to paušalizovať určite nedá – ako som už aj uviedol príklad. Táto téma s článkom každopádne nesúvisí… budem rád ak napíšeš o tom článok. Rád sa nechám presvedčiť, že sa mýlim… 🙂
Čo sa týka tej bezpečnosti, tak ten článok je absolútne na vode – jediné akože dôkaz tvrdenia je, že anarchokapitalista Walter Block tvrdí, že na súkromných cestách by bola 5-násobne nižšia úmrtnosť – ak by ten článok mal mať aj nejakú hodnotu, tak by tam musel byť odkaz na štúdiu, ktorá to tvrdí, nech si to môžeme pozrieť a naštudovať, aké tam boli východiská, dáta atď.
Takto to vyzerá skutočne ako Walter Block povedal – tak je to pravda. To je podobné ako Karl Marx uviedol – a tak je to pravda.
Mimochodom Walter Block, tak ako drvivá väčšina anarchokapitalistov bol čistý teoretik, stačí sa pozrieť na jeho evictionismus – na základe teoretického konceptu hovoril, že žena má právo neposkytnúť maternicu fetusu, ale na druhe strane nemá právo zabiť fetus – takže z hľadiska práv na život/majetok/súkromie je to jasné a čisté – teoreticky. Prakticky je to nemožné, pretože sa nedá vypudiť fetus z maternice a zároveň ho nezabiť (ak uvažujeme o fetuse v štádiu vývoja do cca 5 mesiaca).
Predpokladám, že to tvrdenie o zníženej úmrtnosti je na základe tohoto diela Waltera Blocka:
http://mises.org/books/roads_w…
Koncept je to teoreticky opäť pekný, ale čo sa týka tej bezpečnosti, tak opäť vychádza iba z teoretických modelov bez akýchkoľvek čísel a hlavne iba z DOMNIENOK autora – ak je v kapitole 4 aj niečo viac, tak som to nenašiel a budem rád, ak má pán Bulák poučí.
Teoreticky ten koncept je aj tým, že samotné diaľnice nemá nikto záujem kupovať – skôr naopak súkromný investor sa diaľníc chce vzdať a predať ich štátu (viď. Maďarsko). Samozrejme môžeme vychádzať z toho, že dôvodom sú napr. vysoké dane na benzín a teda, že motorista by radšej platil za diaľnice priamo a nie cez spotrebnú daň a teda by bol priestor na výhodnejšie podnikanie pre súkromníka.
Ak by sa však ostatní domáhali tiež svojich práv – napr. majiteľ obydlia pri diaľnici by sa domáhal ceny, ktorú po výstavbe diaľnice stratila jeho nehnuteľnosť, žaloby za hluk atď, atď., tak by sa to opäť neoplatilo.
Štát by mal zastrešovať iba nevyhnutné veci, teoretický koncept anarchokapitalizmu je však pre mňa rovnakým nezmyslom ako marxizmus. V podstate aj z neho vychádza, Rothbard tiež preferoval ZSSR pre USA a samotný Marx vo svojej teórii tiež hovoril o postupnom zániku štátu.
Ja si rád prečítam anarchokapitalistov – majú zaujímavé podnety na premýšľanie, ale niektoré ich koncepty sú veľmi teoretické a nereálne. Preto mi je bližší minarchizmus.
Je však možné, že sa anarchokapitalizmus realizuje skôr ako si jeho zástavcovia myslia – ale trochu ináč ako predpokladali. Už v súčasnosti niektoré súkromné spoločnosti majú de facto väčšiu moc, väčší rozpočet a väčšie možnosti ako priemerne veľký štát. Či však je lepšie, ak si územie rozdelia štáty ako fiktívne osoby alebo firmy ako fiktívne osoby, tak to je práve diskusia, ktorú od anarchokapitalistov očakávam. Napr. či súkromná firma dokáže lepšie chrániť záujmy obyvateľov (nielen investor príp. zamestancov) ako štát. To by bola zaujímavá diskusia a dávam ako podnet.
Iste že sú to domnienky, ak niečo neexistuje kvôli štátu, tak ináč ako o svojich domnienkach (ako by to asi bolo) písať nemôžeš. Len stále môžeš vychádzať z určitých logických predpokladov, ako zákonitostí trhu a empirických skúseností (napr. že v anglicku pôsobilo cca 1000 mýtnych súkromných správcov ciest v určitej dobe). Ak je po niečom dopyt, tak sa nájde vždy niekto v slobodnom trhu, kto to bude poskytovať. Argument že by sa niekto „zbavoval“ niečoho, po čom by bol dopyt, je preto veľmi nelogický. Tiež zatváraš biznis, ktorý šlape? Ak by ľudia o dialnice záujem nemali, tak by diaľnice neexistovali, je to také ťažké pochopiť? Štát berie ľuďom peniaze a rozhoduje s nimi čisto politicky, netrhovo, iracionálne, či už v menšej alebo väčšej miere. Mimochodom Walter Block ešte žije, nepochovávaj ho. 🙂
PS: A som rád že existujú aj minarchisti. Podstatné je, že sme za znižovanie štátu, preto často súhlasím radšej aj s minarchistami ako bol aj Milton Friedman, aj keď by som veci videl radšej ešte ďalej (úplne slobodné)…
Miso, ja si teraz nakaslem do vlastneho hniezda, ale ten tvoj posledny odstavec mi pripomenul jednu podstatnu poznamku – ako dobry argument proti ancap…
Ak je cisto trzne riesenie armady efektivnejsie, tak ako je mozne, ze nevznikla nejaka private army, aby ochranila prava svojich klientov prave prred statom? Ved sa jedna o trh s vymahanim prava!
A je pravda, ze odpoved, ze trzna rovnovaha na trhu s nasilim je momentalne niekde inde.
– podla mna relevantna poznamka
Bavit sa o ancap ( ci social order predchadza legal order alebo fungovanie social order je podmienene aspon minimalnou pritomnostou legal order) je pre mna velmi zaujimava debata a aj akademicka debata zacina vnimat „bezstatie“ ako relevantny model. Na druhu stranu je to cele v plienkach viacmenej. Pre mna osobne je to preferovana varianta, vtlkat to niekomu do hlavy nehodlam. Ovela zmysluplnejsie mi pride stat obmedzovat, tam kde je to relativne jednoduche (panuje vcelku siroka zhoda), presviedcat ludi, ze oni su za seba zodpovedni sami a aspon trochu podporit tlak na to, aby sa po kuskoch ta ich zodpovednost dostavala z ruk statu, do ruk konkretnych ludi.
čo v prípade protimonopolnej a protikartelovej úlohy štátu? nehovorím, že túto úlohu štát plní na 120%, ale plní ju lepšie ako vôbec. viem si dosť dobre predstaviť monopol alebo kartelovú dohodu, ktorá ešte zabráni vstupu iných (novovzniknutých alebo zahraničných) hráčov na daný trh. ľudia budú platiť, lebo nemajú na výber, a firma odinokadiaľ nebude mať k danému trhu prístup, aj keby ponúkala lepšie/lacnejšie produkty.
virtuálna možnosť konkurencie je vždy, ale reálna nie vždy.
takisto etická otázka pri niektorých problémoch. čo v prípade, že robotník a člen predstavenstva banky ochorie a súčasne sa objavia u lekára? člen predstavenstva zaplatí a bude prvý a kvalitne vyliečený, a robotník nebude ani prvý (aj keď možno príde prvý) ani kvalitne vyliečený, lebo zaberá čas u lekára, a pri takýchto pacientoch čas sú peniaze.
štát má svoje úlohy, a je možné ich skresať na ušetrenie zdrojov (ktoré súkromníci využijú efektívnejšie) ale často je to na úkor nejakej časti obyvateľstva. za príklad možno považovať internetové pripojenie v dedinkách, do ktorých sa operátorovi neoplatí viesť optiku, či dopravné spojenie do odľahlých oblastí. trh týchto ľudí donúti sa jednoducho odsťahovať niekam, odkiaľ sa vedia dopraviť do práce a večer si prečítať na internete správy. boli by ste radi, keby vás trh donútil odsťahovať sa z vášho jediného domu v oblasti, kde žili generácie vašich predkov? ja viem kopec ľudí to robí. kopec ľudí to ale nemôže urobiť.
„protimonopolná a protikartelová úloha štátu“ je nezmyselné samovylučujúce tvrdenie, je to oxymoron sám o sebe. „Štát“ je najväčším monopolom na danom území, neexistuje väčší monopol ako je „štát“. „Štát“ je rovnako aj tvorcom kartelov, vo voľnom trhu toto nie je témou.
Otázka morálky a etiky je skôr v tvojom príklade, či si za to, aby bol niekto pod hrozbou sily okradnutý na účely ošetrenia niekoho iného? Mimochodom, nezaslúži si ten, kto pracuje, kto sa viac snaží a má viac peňazí aj lepšiu zdravotnú starostlivosť? Lekárska starostlivosť je služba za ktorú treba platiť (aj keď lekári vždy ošetria nevyhnutné prípady aj bezplatne). Prečo chceš nútiť bohatého, aby platil chudobnému lekárske zákroky? Práve toto je otázka etiky a morálky.
K tretiemu odseku len jedno – trh ťa k ničomu nenúti – núti ťa len štát, lebo štát je o donucovaní. Trh je o dopyte a ponuke.