Poznáte ten typ ľudí. Celý život sa pohybujú v jednej problematike a po určitom čase sú v nej machri. Ale aj keď sú vo svojom odbore doma, chýba im pochopenie širších súvislostí. Objekt svojho záujmu považujú za stred vesmíru, pri ktorom bledne všetko navôkol. Časom nadobudnú predstavu, že s rovnakou ľahkosťou, s akou sa orientujú v problematike morčiat chovaných v zajatí, dokážu intelektuálne zvládnuť aj ostatné obory ľudskej činnosti. Vtedy im treba zabrániť vstupu do kabíny boingu 747, lebo to môže mať nedozierne následky. Nemci majú pre takýto typ ľudí priliehavý názov Fachidiot.
Fachidioti bývajú väčšinou neškodní. Keď sa im teda zabráni robiť škodu mimo zorného uhla ich úzko špecifikovanej odbornosti. Ale vedia byť veľmi otravní. Tým, že považujú svoj fach za najdôležitejšiu činnosť na svete, merajú každého človeka metrom znalosti v ich vysnívanom odvetví.
Ak ale abstrahujeme od ich úletov, sú fachidioti celkom úspešní a spoločnosti veľmi prospešní. Dnešná doba už ani iným ako vyprofilovaným expertom patriť nemôže. Poznanie je také široké, že pojem polyhistor je iba ironická poznámka.
Problém nastane v prípade, že fachidiot dostane moc forsírovať svoj koníček formou zákonov a nariadení. Fachidiot vo funkcii potom zahltí spoločnosť zákazmi a príkazmi, ktoré majú zaviesť v jeho milovanom odvetví pomyselnú nirvánu. Vo svojom úzko vymedzenom pohľade na svet si neuvedomuje, že tým poskytuje svojim kolegom medvediu službu. Zabíja kreativitu a voľnosť, pričom mu uchádzajú nezamýšľané dôsledky jeho činov.
Ďalším cieľom fachidiota v úrade je vysať všetky dostupné zdroje a nasmerovať ich do vlastného odvetvia. Ako fungujú úradnícki fachidioti je dobre vidieť každý rok počas schvaľovania štátneho rozpočtu. Fachidiot učiteľ, fachidiot policajt a fachidiot umelec sa v parlamente do krvi ruvú o prostriedky pre svoj rezort. S nulovým stupňom empatie k potrebám druhých a schopnosti pochopiť šírku a komplikovanosť ľudskej spoločnosti.
Úplnou pohromou pre občanov je fachidiot vojak na čele ministerstva obrany. Preto sme si už zvykli aspoň na tento post nedávať odborníka z fachu, ale niekoho nestranného, kto bude mať od organizovaného ničenia určitý odstup.
Na problematiku fachidiotizmu som si spomenul, keď som čítal rozhovor s populárnym českým kuchárom Zdeňkom Pohlreichom.
Pohlreich je úspešný človek, ktorý sa vo svete presadil svojou šikovnosťou. A aj keď som jeho jedlo nikdy nejedol, je výborný kuchár (ani s Usainom Boltom nemusím pretekať, aby som vedel, že je to pán atlét).
Jeho postrehy sú veľmi trefné, keď sa jedná o témy súvisiace s predmetom jeho odbornosti. Tradičný omyl začínajúcich podnikateľov v oblasti gastronómie charakterizuje slovami v ľuďoch sa zakorenila predstava, že v krčme a v reštauráciách sa ľahko zarába. Čo je úplne falošná predstava. Z čoho podľa Pohlreicha vyplýva suchý fakt, že väčšina reštaurácií po roku skončí svoju prevádzku.
Tu prvý krát zabŕdne aj mimo kuchyne, keď uvedený fakt komentuje vetou Je to výsledok slávnej myšlienky ruky voľného trhu, podľa ktorej trh všetko vyrieši sám. Ako si ale Zdeněk predstavuje funkčný trhový mechanizmus? Nič iné ako bankrot nekvalitnej reštaurácie ma nenapadá. Namiesto frflania na neviditeľnú ruku, by si s ňou mal skôr dať high five.
Prínosné je aj jeho oponovanie tuzemskému spotrebiteľskému nacionalizmu, keď sa za kvalitné považuje všetko s visačkou made in Slovakia. Nikto mi nevie dodať „blbé“ kura v kvalite, akú si kúpim vo Francúzsku. Kura, ktoré mi domáci ponúknu, síce stojí polovicu, ale nemá štandard, aký potrebujem. A lapidárne dodáva. Keby sme mali robiť z domácich surovín, kvalita našich jedál by klesla a do pár týždňov by sme mohli zatvoriť. To len margo tých, ktorí by chceli chrániť domácich producentov potravín obmedzením dovozu. V dobrých reštauráciach by nemali z čoho variť.
Caravaggio – Večera v Emauzách
Čo ale Zdeněk Pohlereich nikdy nepochopí, sú spotrebiteľské preferencie ľudí mimo jeho odborné ghetto. Že sa niekto stravuje nie kvôli gastronomickému zážitku, ale čisto z prízemnej potreby zahnať hlad, je úplne mimo jeho chápania. A takýmto ľuďom potom ako jediné kritérium pri výbere stravovacieho zariadenia zostáva cena. Hoci ako správnemu synovi svojho národa, by mu fenomén koupit levnejc nemal byť cudzí.
Pohlreich sa asi nechal pomýliť verbálnymi vyjadreniami tunajších spotrebiteľov, ktorí do každého nastrčeného mikrofónu prízvukujú, že čo sa týka stravovania, tak bazírujú na kvalite. Ak by mal ale aj trochu interdisciplinárneho prehľadu (behaviorálna ekonómia), tak by vedel, že to, čo spotrebitelia verbálne deklarujú, je častokrát v rozpore s ich reálnymi činmi. Dobre to je vidno, keď do slovenskej obce dorazí dodávka s poľskou hydinou a ľudia preferujúci kvalitné potraviny si idú nohy, ruky dolámať.
Majster kuchár samozrejme tuší, že existuje relevantné percento obyvateľstva, ktoré si ani tých smiešnych desať euro za obed nemôže dovoliť . A tu je jeho verdikt nemilosrdný. Keby som nemal peniaze, predsa nebudem chodiť do reštaurácie. Ty, vole! A do potravín môžem, ak chcem len rožok a karičku?
A ak by nastal ten katastrofický scenár z úvodu a fachidiot by dostal legislatívnu právomoc, tak Sodoma Gomora. Regulácia je jediný správny nástroj. Systém licencií, zákazov a pokút je liekom na všetky neduhy. Aby sme si raz smažák nemuseli kupovať u dílera!
Trochu ma mrazí, keď si čítam Pohlreichove názory na celospoločenské témy. Všetci si myslia, že majú sväté právo na podnikanie. Nemajú! Ak už teda nemáme právo pokúšať sa o svoje šťastie vlastnými silami (a zlyhať), čo nám ostáva? Iba skloniť poslušne hlavu a s pokorou zjesť všetko, čo nám tety v školskej kantíne capnú naberačkou na tanier?! Aj keď sa to od sporáku nezdá, ale sloboda založiť si dobrú reštauráciu je jediný poctivý a funkčný spôsob ako tuzemskú gastronómiu pozdvihnúť.
A pri tom, kde je v dnešnej dobe problém? Gurmáni si nájdu svoj gastronomický raj (napríklad v niektorom z Pohlreichových podnikov). My normálni zase reštauráciu, ktorá kombinuje cenu a chuť v správnom pomere. A tí, čo hľadia iba na cenu, sa realizujú v čínskom bistre. Riziko, že vám zle navaria, je súčasťou dnešného neistého sveta. Istotu sme mali v závodnej jedálni pred 89-tym a všetci si pamätáme aké to bolo.
Fanjšmekri sa dnes môžu dostať do tej nepríjemnej situácie, že na blízku nebude žiadna reštaurácia dostatočne šik pre ich žalúdky. A oni budú musieť navštíviť zariadenie pod ich úroveň. Treba si ale uvedomiť, že vo svete podľa ministra Pohlreicha, tam nebude lepšia, ale žiadna reštaurácia.
11,797 celkovo návštev, 1 návštev dnes
Ja som veľký fanúšik Zdeňka a už dlho sa chystám navštíviť Imperial v Prahe. Jedno je ale isté – mal by zostať pri svojej profesii a nehrabať sa do politiky a najlepšie sa k zákonným záležitostiam vôbec nevyjadrovať, lebo si len zbytočne pohnevá fanúšikov.
Mne ináč v článku chýba citát, ktorý jasne vyjadruje jeho dlhodobo chorý postoj. Už v minulosti sa vyjadril, že by najradšej vydával licencie na reštaurácie.
„Nie je žiadna regulácia a nastáva divočina, od ktorej sa odvíja väčšina problémov. Keby v Prahe alebo v Bratislave zmizla tretina reštaurácií, nebol by žiaden problém, nikomu by nechýbali. „
Mňa mrzí jedna vec. Vôbec ste nepochopili jeho myšlienky. Ak niekto otvorí reštauráciu a kvalitou ohrozuje zdravie ľudí, je načase s tým niečo robiť. a po druhé bol som sa najesť v Imperial aby som si vedel porovnať kvalitu jedál a cenu. Žijeme v dobe, keď obyčajný človek nemá možnosť bojovať proti veterným mlynom a jediný kto môže rozvíriť hladinu je uznávaný odborník, ktorí vie ako to v danom odvetví funguje. Máte pravdu regulácie nepodporujú ekonomiku ale žijeme v dobe keď, neexistujú pravidlá a treba niekde začať.
A ešte jeden postreh – ak si ľudia myslia, že zlou kvalitou (lacnou) potravín ošidia seba tak sa mýlia – vráti sa im to na tom najdôležitejšom – zdraví.
S pozdravom
Chabreček :
Tak, tak. je načase s tým niečo robiť.
To by tak bolo, aby každý žral, čo ho napadne. A potom sa liečil za naše spoločné štátne peniaze.
Treba vytvoriť ŠTATNE stravovne, kde sudrum minister spíše zoznam povolených jedál, a kde kuchári so štátnou licenciou budú servírovať správne dávky . A sudruh minister bude kontrolovať dodržiavanie predpísaných receptov.
Aha – a zakázať špajze a chladničky doma v bytoch. To by tak bolo, aby sa ludia nezdravo prežierali doma – bez kontroly ministerstva výživy. No jo, a , samozrejme, zakázať hrnce a šporáky.
A nezabudnite na tie červené palce pre mňa !!!
Mohol by si presnejsie definovat co to znamena „kvalitou ohrozovat zdravie ludi“? Pretoze mne sa zda, ze ked navari nekvalitne – nechutne, tak to nikomu zdravie neohrozi, pretoze to jednoducho nezje. Ked navari nekvalitne – akoze zo zlych (pokazenych) surovin, a takto ohrozi zdravie ludi, tak na toto uz regulacie mame a zjavne by v tomto pripade nefungovali. Tato cast tvojho prispevku mi pride ako taka vseobecna nic nehovoriaca fraza, ktoru vela ludi hovori ale v skutocnosti ani nevie o com hovori.
Asi netusis, ako velmi su regulovane restauracie, inak by si nemohol napisat, ze zijeme v dobe ked neexistuju pravidla. Bol by si velmi prekvapeny, keby si sa porozpraval s niekym, kto prevadzkuje restauraciu, co vsetko musi a co vsetko nesmie.
A ten posledny postreh, mohol by si podlozit aspon nejakym odkazom, ze ked nejem drahe potraviny, budem mat horsie zdravie 😉
No ak napr. dáš človeku zjesť trojdňovú ryžu, tak je to nekvalitné a zároveň ohrozuješ zdravie toho človeka, pričom šanca, že rozoznáš, či tá ryža má pár hodín alebo tri dni je minimálna.
To isté platí s množstvom skazených potravín, vieš to zamaskovať koreninami, soľou, glutamanom sodným, tepelnou prípravou.
Myslím, že fráza to môže byť tak pre niekoho, kto nemá ani páru o varení a kulinárstve.
Súčasný stav je taký, že máme hromadu zbytočných regulácií, ktoré sa aj tak nedodržiavajú. Riešením je ich úplne zrušiť a hlavne ľudí vzdelávať v oblasti zdravého stravovania, kulinárstva atď…
A čo sa týka kvality potravín a zdravia, no tak čo ti na to povedať? Kvalitné potraviny neobsahujú náhražky, takže sú logicky zdravšie. Je zistená a dokázaná súvislosť medzi konzumovaním priemyselne spracovaných potravín, ktoré môžme označiť za nekvalitné, a nadváhou a obezitou. Priemyselne spracované potraviny sú obvykle lacnejšie, než ich varianta z čerstvých súrovín. Napr. pizza v reštaurácii stojí okolo 4-5 eur, ale pizza kúpená v obchode a zmrazená, stojí 1.70.
Drahé potraviny = vyššia kvalita. Čo sa týka napr. mäsových výrobkov to znamená, že budú mať vyšší podiel mäsa, menší podiel tuku. Teda nutričný príjem bude vyzerať asi tak, že zješ viac bielkovín ako tuku. 1g bielkoviny 4kcal, 1g tuku 9kcal. Viac tuku = viac kalórií = zvýšené riziko nadváhy a obezity, problémy so zvýšeným cholesterolom.
Uf… som netušila, že budem niekomu niekedy vysvetľovať takéto zjavné zákonitosti ako že kvalita stravy súvisí so zdravím a cena jedla súvisí s kvalitou.
Foie gras je nechutne drahé, no ťažko možno steatotickú pečeň prekŕmenej husi nazvať zdravou.
Vy tu miešate hrušky s jablkami. Jedna vec je ryža nie tak dobre uvarená, prípadne (mám rád ten príklad) — polievka. Slaná voda s bujónom a tromi kúskami slepačieho mäsa a tromi rezancami stojí euríčko, aby sa zmestila do bežného meníčka za 1 gastráč. Kvalitná polievka obsahuje veľa zeleniny, iné koreniny aby lepšie chutila, robil ju kuchár, ktorému na tom záležalo viac, zabralo mu to viac času a má viac znalostí z fachu, a jete ju v reštaurácii na úrovni s personálom na úrovni, nie v miestnej táckovej vývarovni. To nič nemení na tom, že aj tá slaná voda s rezancami môže byť čerstvá, dnes varená, a zdravotne úplne nezávadná. Ak niekto varí z pokazených surovín, tak hygienika naňho.
Pohlreich hovoril ale čisto o kvalite, nie o zdravotnej závadnosti. Svet nie je tak jednoducho čierno-biely ako ho vidíte.
Ja netvrdím, že extrémne drahé jedlo je zdravé, zato tvrdím, že veľmi lacné jedlo, zdravé nie je.
Ja nikde nehovorím nič o neuvarenej ryži! Ja hovorím o tom, že ryža sa po uvarení veľmi rýchle kazí a je zdraviu nebezpečná. Je to jedna z najrýchlejšie kaziacich sa potravín vôbec a môže spôsobiť vážne zdravotné problémy, čo by ste vedel, ak by ste niekedy varil.
Slaná voda namiesto polievky bude zdravotne nezávadná v zmysle toho, že po nej nebudete mať akútny zdravotný problém. Ale zdravou by som ju rozhodne nenazvala.
S kvalitou má Pohlreich pravdu. Sú veci, ktoré sú nezdravé, a pritom nie sú zdravotne závadné. Aj hamburger je zdravotne nezávadný, ale zdravý nie je. A niektoré veci zdravotne závadné sú, ale budte si istý, že inšpekcia to všetko neodkontroluje a veselo sa normy porušujú.
Svet nie je čiernobiely, ale lacné sajrajty zdravé nie sú. Stačí sa len pozrieť na európsko-americký fenomén. Paradoxom je, že tuční ľudia bývajú obvykle chudobní a na stavu míňajú menej. Lacné jedlá mávajú totiž obvykle vyšší obsah tukov a cukrov, a menší obsah bielkovín.
Uf, som netušil, že niekto si ešte bude myslieť, že platí priama úmera medzi cenou potravín/jedla a jeho kvalitou.
To, že mrazená pizza stojí 1,70€ a pizza v reštaurácii 5€ vôbec neznamená, že tá v pizzerii je lepšia a kvalitnejšia. Paradoxne, pri cene 5€ je dosť možné, že práve tá z pizzerie bude z lacnejších a menej kvalitných surovín a jediná vada tej mrazenej pizze je to, že je mrazená.
Neviem, či si to uvedomuješ, ale veľkú časť ceny pizze tvoria iné náklady než suroviny a kým pri mrazenej pizzi, ktorá je výsledkom automatizovanej výroby sú tieto náklady veľmi malé, pri pizzi z reštaurácie sú oveľa vyššie (mzdy kuchárov, čašníkov, nájom atď.). Na samotné suroviny sa tak v reštaurácii môže dať aj o 30% menej ako pri mrazenej a logicky sa teda použijú menej kvalitné suroviny.
Znamená to, že by sme mali jednu, alebo druhú zakázať a povoliť pizzerie, kde stojí pizza od 7€ vyššie? Nie. To iba znamená, že si každý má vybrať to, čo chce. A my sa do toho nemáme starať.
ad trojdnova ryza – ked v niektorej restauracii varia tak, ze maju ryzu a ine potraviny na 3 dni dopredu, taka restauracia rychlo skrachuje, ludia to jednoducho zistia a prestanu tam chodit. teda ak vobec existuje taka restauracia, kde kuchar namiesto 5 kg ryze naraz vari 15 kg ryze. Mimochodom, reagoval som na ten jeho postreh v zmysle, ze aj teraz su na to regulacie, a prisne, tak co este viac chce robit? GG – Gastro Gestapo vytvorit alebo ako? A bola to fraza, za tym si stojim (aj ked niesom super odbornik do gastro), pretoze napisat, ze treba nieco robit a nenapisat co, je obycajna fraza.
ad potravina, cena a kvalita – nikde som netvrdil, ze nie je suvis medzi zdravim a konzumaciou polotovarov a. len som zvedavy, aky rozdiel je v lacnejsej mrkve a drahsej mrkve. akoze ked jem zeleninovy salat z lacnejsej zeleniny budem chory? alebo z akcioveho mlieka tiez ochoriem? a co tak maslo, tiez? prosim, poriadne citaj, nedomyslaj si a potom nemachruj, ze musis vysvetlovat suvislosti hlupakovi 😉 Pretoze debata je o vareni v restauraciach, nie o tom, co si kto kupi domov do chladnicky. A sama pises, ze pizza v restauracii je robena z cerstvach surovin, takze tocis o niecom, co som nenapisal.
PS: k tej pizze, dnes som schvalne kupil v obchode mrazenu, aj ked nezvyknem jest polotovary, a predstav si, ze v porovnani s tou, ktoru niekedy jem v restauracii nebola ani polovicna, takze ten cenovy rozdiel bude sposobeny asi tym. Pripadne ine vysvetlenie mas nizsie.
Ďakujem za vaše názory, som človek s určitým vekom a v živote som zistil jednu vec. Ak nie niekto v niečom skutočne dobrý a robí danú vec roky tak ho uznávam. Ten kto nikdy nič nedosiahol a súdi je pre mňa veľký blbec. Otázka na vás čo robíte vy, alebo čo ste v živote dosiahli – nejde tu o varenie. Trenérov sú plne tribúny s pozdravom pekného dňa
http://www.abdis.sk
Ak niekto ohrozuje naše zdravie, sú na to iné inštitúcie, ktoré to majú riešiť, nie Pohlreich kdesi z Prahy. A verte tomu, že by to riešili.
Ten, kto má rozhodovať o tom, či je reštaurácia dobrá alebo nedobrá nie je Pohlreich, ale ľudia osobne (napríklad pomocou appiek typu foursquare
https://foursquare.com/v/café-imperial/4adcda9bf964a520d74c21e3 — Pohlreichov podnik sa evidentne páči 9/10 návštevníkom). Prípadne aj takým primitívnym spôsobom, že ak mi niekde načapujú nechutného pivo do namydleného či špinavého pohára, tak tam viac nevstúpim.
Existujú určité výnimky z klasickej konkurencie, napr. na miestach, kde sa pohybujú neznalí ľudia (autobusové/vlakové stanice etc.) alebo tam, kde má niekto monopol (bufety v nemocnici, v škole etc.). Párkovú bagetu ohriatu v mikrovlnke našej ofučanej a pomalej pani bufetárky som nepovažoval za najdokonalejšie jedlo na svete, no účel splnilo, a ani jej ofučanosť, ani to, že nechcela brať drobné či to, že bageta bola občas suchšia som nepovažoval za dostatočný dôvod ju nekupovať.
Aj keď taký Pohlreich by ju pred kamerou ostentatívne rozobral, hodil do koša a vymočil sa na ňu. Ja by som bol celú strednú hladný.
Tento tvoj komentár ma zaujal: „Existujú určité výnimky z klasickej konkurencie, napr. na miestach, kde sa pohybujú neznalí ľudia (autobusové/vlakové stanice etc.)“ lebo teraz keď som bol v jednej dovolenkovej destinácii v jednom meste, tak som chodil jedávať práve na autobusovú stanicu. Nie len kvôli cene, ale aj kvôli tomu, že tam bolo krásne prostredie (fontánky s jazierkom hneď pri sedení a malá zoo) ale hlavne veľmi dobré jedlo a kvalitné pivo. 🙂 Pritom som tam bol autom, čiže služby samotnej autobusky som nevyužil.
Možno som sa zle vyjadril. Chcel som tým povedať to, že keď je človek na letisku alebo na autobuske v cudzej krajine a trebárs je tam prvý krát a vystúpi hladný/smädný, tak si proste nejakú pollitrovku alebo jedlo kúpi. Ak na tej stanici cestuje dostatok podobne neznalých ľudí (hlavne turistov), tak ten podnik môže mať zisk plynúci viac z jeho polohy (rovno po vystúpení z vlaku, autobusu, lietadla) a nedostatku informácií klientov (že trebárs o ulicu ďalej je výborná lacná reštaurácia) ako skutočne kvalitných služieb. Preto ceny zvyknú bývať vyššie (nemyslím tým iba duty free) — vyšší dopyt a obmedzené množstvo predajcov.
Monopol školského bufetu hádam objasňovať nemusím.
Tak, tak. Spravne.
Žiaľ, problém je väčší, ako by sa zdalo.
Nie je totiž také jednoduché zbaviť sa všetkých fachidiotov. Taktiež nie je jednoduché zbaviť sa iných záchrancov ludstva – ficov, mečiarov, KDHákov, SNSákov,…….. A vôbec najťažšie je zbaviť sa SOCIALNE cítiacich záchrancov. Týchto ĽUD proste miluje.
Riešenie je jediné, ale tiež veľmi ťažké : PRINCIPIALNE ponechať ludom slobodné rozhodovanie. Nechať ludom žrať vyprážané syry, ale tiež nechať ich hladovať, ak sa im nechce pracovať.
Nechať fachidiotov, nech si snívaju svoje sny. Ale akonáhle vložia pracky do cudzej penaženky – useknuť im paprče (týmto myslím- sudruhom z danového uradu !!!!!).
Uff….. už je iba jediný problémik – presvedčiť o tomto našich milých spoluobčanov.
A prosím – naťukajte mi hodne červených palcov. Nech mám istotu, že som na správnom webe. Predsa nemôžte tolerovať takéto antiSocialne štvanie.
Je paradoxom, že samotný Pohlreich je za pomerne antikapitalistické riešenie, pričom práve jeho relácia ľudí vzdeláva, učí ich ako má vyzerať kvalitná reštaurácia, čo by od nej ľudia mali očakávať a ako má vyzerať kvalitné jedlo. Navyše učí aj samotných reštauratérov ako zlepšiť svoj biznis. V podstate odstraňuje „nedokonalosť trhu“ vzdelávaním a nie reguláciami.
Osobne som za tento jeho prínos rada, bez ohľadu na to, aké názory má.
A k tým jeho názorom… myslím si, že veľmi správne popisuje problémy súčasného stravovania a kulinárstva, akurát len to jeho riešenie nie je dobré.
Vezmime to skôr ako šírenie osvety – ak významný človek, v tomto prípade v oblasti gastronómie, povie bežným smrteľníkom niečo, čo im môže aspoň čiastočne otvoriť oči. A Pohlreich sa nám snaží otvoriť oči – ľudia vo väčšine prípadoch pojedajú sračky, dokonca aj v zariadeniach, ktoré sa tvária, že sračky v jedálnych lístkoch neponúkajú. A platia za to prehnané peniaze.
Ja si preto takéto osobnosti, ktoré sa neboja povedať aj niečo „proti prúdu“ vážim. Slobodný trh, ponuka a dopyt je super vec, ale niekedy je potrebné aby ľudia, ktorí sa v niečom (fakt) vyznajú povedali – vážení, toto aj napriek tomu, že to mnohí z vás praktizujú – je na hovno.
Podobne je to aj s kultúrou. Väčšina obyvateľstva si žiada Paneláky, Búrlivé vína, Profesionálov, Uragán, Drišlak, Desmod, Andera z Košíc a Senzus. Ale napriek tomu by sa mal niekto nájsť (a čím ich bude viac, tým väčšia šanca/vplyv na „vytríbenie“ lepšieho vkusu), kto sa postaví a povie – vážení, napriek tomu, že sa to väčšine z Vás páči – je to na hovno. A skutočná kultúra, a umenie je niekde inde.
Som rád, že nie som jediný, kto si všimol jeho silno socialistické názory na podnikanie.
Najvtipnejšie vyzneli jeho slová:
„Ľudia považujú reštauračný biznis za niečo ľahké. Chodia jesť do reštaurácie, a preto majú pocit, že mu rozumejú.“
Bohužiaľ si asi neuvedomuje, že sa správa úplne rovnako a považuje trh a ekonomiku za niečo ľahké, čomu rozumie aj kuchár len preto, že si otvoril reštauráciu.
Najviac by som sa zasmial, keby mu tie jeho regulácie schválili a nakoniec by ho dobehli – napr. by uzákonili max. cenu jedla na 3€. Potom by som sa pozrel, ako ich bude obhajovať a hlavne, ako bude pripravovať kvalitné jedlá.
Tiež mám pocit, že nebola pochopená myšlienka Pohlreicha. Navyše autor tohto článku cituje trebárs vetu – napríklad, že ak nemá niekto peniaze, tak predsa nejde do reštaurácie, ale už necituje hneď nasledujúcu vetu z rozhovoru, v ktorej Pohlreich hovorí, že ak nemá peniaze, nech si jedlo pripravuje doma, nosí si ho dom práce a do reštaurácie nech ide raz za čas. Tak to bolo aj pri ďalších citovaných vetách – jednu si autor vytiahol, ale tú predtým ani potom už nenapísal, hoci priamo na tú jednu nadväzuje. Hm, ale myšlienka, že každý by sa mal držať svojho remesla je pravdivá, však pán Fandák. Ak niekto rozumie IT, neznamená to , že dokáže napísať dobrý a logický článok, to iste uzná aj autor, keďže sám túto myšlienku šíri.
Napriek tomu, ze Pohlreich by bez dostatku penazi varil sam doma, je mnozstvo inych ludi, ktori by radsej isli do lacnejsej restauracie. Je len stastim, ze Pohlreich nema tu moc, aby im vnutil svoje riesenie ich problemov s hladom.
U Pohlreicha som si na rozdiel od Vas nevsimol poklonkovanie Gorile a jej pomahacom.
a potom ju svist balil do folie!
„…ale niekedy je potrebné aby ľudia, ktorí sa v niečom (fakt) vyznajú povedali – vážení, toto aj napriek tomu, že to mnohí z vás praktizujú – je na hovno.“
Povedali – informovali, vysvetlivali vzdelavali.
To ano. To je v poriadku. To je jedna vec. Ale za toto ho clanok a asi nikto tu nekritizuje. Povedal by som ,ze prave naopak. Malokto asi pochybuje ze pan Pohreich je dobry kuchar, odbornik a vyzna sa.
Ale uplne druha vec je trpiet spasitelskym syndromom a chciet ludom nadiktovat co je podla spasitela spravne a pre nich dobre.
Chciet ludi nutit za ich peniaze aby robili tak ako mesias chce, chciet vytvarat legislativu a urady, ktore ju budu vynucovat, obmedzovat ludom moznosti a vodit ich za rucicku? Tak to teda prrr.
A za toto presne schytal pan Pohlreich celu tu sprchu kritiky a opravnene.
Pohlreich je nepochybne výborný znalec kuchyne a vedenia reštaurácie ale bohužial, niektoré názorové úlety su uňho pravidelné. Napr. tu je reakcia na niektoré jeho citáty z iného rozhovoru (pre Sme)
http://brandsteter.blog.sme.sk/c/328456/Rukovat-modernej-lavice-Realizujme-vhodne-nazory-nelaviciarov.html