Zákonitá distribúcia bohatstva

S nárastom dôsledkov hospodárskej krízy stáva sa populárnejšou predstava o nespravodlivom rozdelení bohatstva. Podľa nej si pár superzbohatlíkov či už v jednotlivých krajinách, najmä však v globálnych finančných korporáciách uzurpuje (rozumejme – ukradne) od väčšiny populácie zdroje pomocou rôznych špekulácií, vytváraním účelových dohôd s politikmi, či korupcie. Je predsa nemysliteľné, aby niekto vlastnil stovky miliárd dolárov, kým polovica sveta žije zo štyroch dolárov na deň.

Tento článok nebude rozoberať v princípe fantazmagorický pojem spravodlivosti. Jeho účelom je ponúknuť iný pohľad na zákony distribúcie bohatstva v populácii sapientov, ako je zvyčajne prezentovaný. Na rozdiel od moralistického, opierajúceho sa o pojmy ako spravodlivosť, súcit, dobro a zlo, článok chápe distribúciu bohatstva ako zákonitý proces.

Nedávno švajčiarsky výskumný tým Chair of Systems Design, ETH Zurich uverejnil výsledky svojej práce pod názvom: The Network of Global Corporate Control . V tejto práci vykonali analýzu vzťahov 43 000 nadnárodných korporácií. Vznikla sieť, v ktorej analýza tokov financií a riadenia ukázala, že sieť obsahuje 1318 spoločností, ktoré sú vzájomne previazané vlastníckymi vzťahmi (v priemere 20 prepojení), pričom táto subsieť vlastní 20% globálnych výnosov a cez vlastnenie väčšiny „blue chips“ (akcie najziskovejších spoločností) vlastní ďalších 60% globálnych výnosov. Topologická analýza aj v tejto subsieti odhalila ďalšiu subsieť 147 vzájomne úzko previazaných spoločnosti, kde sa na spoločnom vlastníctve podieľajú všetci členovia tejto sub-sub-siete. Táto entita kontroluje približne 40% hodnoty všetkých nadnárodných spoločností na svete.

Pri interpretácii takéhoto výskumu začnem tým, že analyzujeme nehomogénnu sieť, tzn. sieť, kde v jej uzloch sa nachádzajú nerovnaké entity.

Druhý fakt, o ktorý sa opriem je disipatívny charakter tejto siete. Podľa nerovnovážnej termodynamiky sú disipatívne systémy také fyzikálne systémy, ktoré sú ďaleko od rovnovážneho stavu. Cez disipatívne systémy energia neustále prúdi, pričom stav blízky nerovnovážnosti núti entity systému k neustálemu preusporiadavaniu. Zjednodušene sa dá povedať, že disipatívnosť nejakej sústavy vedie k jej vnútornej organizovanosti. Najpozoruhodnejší disipatívny systém je biosféra, ktorej sme pochopiteľne aj my súčasťou.

V biosfére disipácia energie zo Slnka a vnútra Zeme na povrchu planéty spôsobuje reorganizáciu molekulárnych vzťahov do zložitej sieti vzťahov entít (organizmov). Táto sieť je nehomogénna a hierarchická. Z pohľadu toku energie v sieti vidíme autotrofné organizmy, ktoré dokážu z toku slnečnej, či tepelnej energie a základných molekúl stavať seba a svojich potomkov a herotrofné organizmy, ktoré energiu a stavebné molekuly získavajú konzumáciou autotrofných organizmov. Z veľmi zložito previazanej siete ekosystémových vzťahov tvoria z pohľadu toku energie aj heterotrofné organizmy subsieť, podobne ako v spomínanej štúdii. A nájdeme tu samozrejme aj sub-sub-siete tak úzko previazaných uzlov, že im hovoríme biotopy.

Myslím, že sa sotva dá spochybniť nasledovná predstava: Každá sieť, ktorú tvoria nehomogénne uzly a cez ktorú disipuje energia vytvára hierarchickú štruktúru tokov energie.

Vráťme sa k distribúcii svetového bohatstva a položme si otázku: čo je podstatou siete ekonomických vzťahov? Samozrejme – spoločenská deľba práce. Pokiaľ si zdroje zaobstaráva každý sám, prípadne v malej skupine lovcov-zberačov, nemôže sa vytvoriť ani lokálna sieť ekonomických vzťahov, nieto ešte globálna. V momente prepojenia samostatných entít, v situácii neustáleho toku energie, musí vzniknúť sieť vzťahov, v ktorej bude energia disipovať, čím sa súčasne bude sieť pretvárať do organizovaného celku. Vzhľadom na to, že jednotlivci sú rôzni, sieť disipuje zákonite do hierarchických štruktúr.

Čo charakterizuje súčasnú sieť distribúcie ekonomickej formy energie, teda bohatstva, presnejšie peňazí? Predovšetkým vysoká miera nestability, daná charakterom dnešných peňazí a tomu zodpovedajúci systém frakčného bankovníctva. Dnešné peniaze sú skoro výlučne dlhy. Presnejšie povedané zhruba 90% peňazí sú dlhy a len asi 10% zodpovedá reálnym (fyzickým) hodnotám tovarov na trhu. Keďže dlh je iba prísľub budúcej reálnej hodnoty, tok peňazí v sieti ekonomických vzťahov je neustále vystavený vysokej miere nestability. Každé malé nesplnenie  budúcich záväzkov má pre sieť katastrofálne dôsledky  — hovoríme im hospodárske, či finančné krízy.

Pri hodnotení toho ako v globálnej ekonomickej sieti disipuje energia, preto nestačí iba posudzovať mieru koncentrácie v jednotlivých uzloch. Pri dlhových peniazoch je totiž nemožné iba koncentrovať prísľuby budúcich reálnych hodnôt (teda dlhových peňazí) ale platí logika: čím väčšiu mieru dlhových peňazí vlastním, tým väčší záujem na ich redistribúcii do siete mám. Nazvime túto nevyhnutnosť investičným diktátom. Ak sa nejaký uzol siete uspokojí s dosiahnutou hladinou peňazí, zvyšuje si súčasne riziko ich straty pre zákonitú nestabilitu systému. K tomu ešte pristupuje fakt, že významné uzly siete  — štáty  — prostredníctvom tlaku na centrálne banky majú možnosť znehodnocovať peniaze infláciou, a tým sa zbavovať svojich dlhov. To zvyšuje aj tak vysokú mieru nestability siete a investičný diktát.

V súčasnosti je trendové negatívne hodnotiť uvedenú situáciu. Zabúda sa však na to, že len v disipatívnych štruktúrach môžu vznikať nové štruktúry. Keby boli molekulárne siete na Zemi homogénne, nikdy by sa nevyvinula biosféra, ale vládla by homogénna stabilita. Keby neexistovali dlhové peniaze, nikdy by sa neuskutočnil taký ohromujúci technologický a civilizačný vývoj, aký sme zaznamenali v 20. storočí.

Taktiež treba zdôrazniť, že nerovnomerná distribúcia bohatstva v globálnej ekonomickej sieti je zákonitá a nezrušiteľná, alebo ak chceme  — nespravodlivosť je prírodný zákon rovnako ako povedzme gravitačný zákon. Akékoľvek snahy o reguláciu tokov v takejto sieti v konečnom dôsledku nepovedú k spravodlivej redistribúcii bohatstva, povedú však k jeho celkovému zníženiu. Ako som uviedol vyššie, investičný diktát núti entity v uzli redistribuovať bohatstvo jednak vo forme investícií do výroby, čo potrebujú autotrofné časti siete na vlastné prežitie, alebo do nákupu štátnych dlhopisov, ktoré štáty vydávajú na redistribúciu bohatstva prevažne na sociálne účely, čo opäť využívajú najmä autotrofné časti siete. Každá snaha o reguláciu v tejto sieti znižuje množstvo peňazí a aj keď čiastočne redistribuuje zdroje, v konečnom dôsledku sa spomalí disipácia, a teda aj celkové bohatstvo v každom uzli siete.

Napokon práve my sme si to zažili v našej komunistickej minulosti. Znárodnením siete sa zaviedli „spravodlivé“ redistribučné toky. Po počiatočnom pocite nárastu individuálneho bohatstva autotrofnej časti siete postupne sieť ako celok zaznamenala pokles nárastu bohatstva ale najmä pokles tvorivého charakteru disipácie. Krajina bola voči globálnemu nárastu civilizačnej tvorivosti stále zaostalejšia a neschopnejšia produkovať väčšie bohatstvo. Zákonite sa však neodstránila „nespravodlivosť“ distribúcie. Aj v komunistickej ekonomickej siete vládla hierarchia v distribúcii bohatstva. Aj tu existovali heterotrofné uzly vo forme mäsiarov, riaditeľov podnikov, straníckych funkcionárov, vekslákov, automechanikov… skrátka celej tej plejády z pohľadu komunistickej predstavy spravodlivosti nesystémových prvkov. Aj tu by sme našli subsieť a v jej rámci sub-sub-sieť. Len celková miera bohatstva bola nižšia. Zákonite, pretože bola nižšia celková miera ekonomickej nestability.

Záverom teda neostáva nič iné ako zhrnúť: akákoľvek snaha regulovať sieť ekonomických vzťahov vedie síce na jednej strane k zníženiu jej nestability, súčasne však vedie k zníženiu celkovej miery bohatstva v každom uzle a zníženiu kreatibility siete.

1,231 návštev, 1 dnes

pošli na vybrali.sme.sk
Palec dolePalec hore 0 skóre, 24 hlasov

35 odpovedí

  1. Avatar
    máj 27, 2012

    Konecne niekto napisal uprimne to, o com je cely tento server, a to ze feudalizmus (alebo este lepsie otrokarstvo) je najlepsim ekonomickym systemom pre “zvysovanie celkoveho bohatstva”, gratulujem.

    Thumb up 5 Thumb down 13

    Odpovedať

    • Avatar
      máj 28, 2012

      Celkom by ma zaujímalo akou myšlienkovou ekvilibristikou ste dospeli k takému voči obsahu článku úplne nepravdepodobnému záveru.

      Thumb up 4 Thumb down 4

      Odpovedať

      • Avatar
        august 10, 2012

        “Záverom teda neostáva nič iné ako zhrnúť: akákoľvek snaha regulovať sieť ekonomických vzťahov vedie síce na jednej strane k zníženiu jej nestability, súčasne však vedie k zníženiu celkovej miery bohatstva v každom uzle a zníženiu kreatibility siete.”
        nejedna sa o ziadne siete, jedna sa o ludi. a som zvedavy ako vysvetlis vyhladovanym rozzurenym masam ludi s vidlami v ruke ze predsa ide o celkove bohatstvo “siete”. co je dolezitejsie podla teba – celkove bohatstvo, alebo ludske zivoty? Suhlasis s hitlerom ktory ludi s telesnym postihnutim rovno kantril? Ked sa narodi clovek povedzme z podpriemernym IQ, ze nema sancu sa uplatnit tak ho chces odsudit na to ci si vyzobre dostatok jedla alebo nie? Nebol hitlerov postup humannejsi ako tvoj?
        od 89teho, od tych zlych komunistov, stuplo HDP slovenska o dost vyraznu hodnotu. Teda sme zbohatli. napriek tomu cista realna priemerna mzda este nedosiahla uroven 89teho roku. A to nepocitame cca 20% nezamestnanych.

        Thumb up 1 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          august 11, 2012

          Môj článok popisuje prírodnú zákonitosť. Prírodná zákonitosť platí, či sa to niekomu páči, alebo nie. Nikde v článku nenájdete implikácie, ktoré mi tu podsúvate. Napríklad: kde čítate, že by som navrhoval nejaký postup?
          Ja na rozdiel od vás nezvyknem rozmýšľať hormónmi, ale rozumom. A k rozmýšľaniu je potrebné veľa študovať a menej tárať a vykrikovať na uliciach či na blogoch. Ak budete študovať, tak napríklad zistíte, že každé riešenie stojí ľudské životy a ľudské utrpenie, že niet voľby a niet lepšieho alebo horšieho riešenia. Ale na toto poznanie zrejme vaša kognitívna kapacita nestačí.

          Thumb up 2 Thumb down 0

          Odpovedať

  2. Avatar
    máj 27, 2012

    Dufam, že aspon autor rozumie tomuto článku.
    Také hlboké analogie medzi vesmírom, biologiou, peniazmi, firemnými štruktúrami, …….
    “distribúcie ekonomickej formy energie, teda bohatstva, presnejšie peňazí …… “

    Thumb up 4 Thumb down 4

    Odpovedať

    • Avatar
      máj 28, 2012

      Domnievam sa, že nejde o analógie. Napríklad peniaze sú z fyzikálneho hľadiska potenciálnou energiou, pretože majú schopnosť (potenciál) konať fyzikálnu prácu. Veď napokon slúžia na premenu materiálov na predmety, potraviny, stavby, atď. Ani zákonitosti usporiadania biosféry a iných komplexných systémov nie sú analógie, ale obecné zákonitosti usporiadavania platné pre usporiadavanie čohokoľvek. Skúmajú to také vedy, ako kybernetika, teória komplexných systémov, teória chaosu, teória nestabilných sústav, ale aj (a o tom som presvedčený) aj evolučné zákonitosti, ako ich skúma evolučná biológia.

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

  3. Avatar
    máj 28, 2012

    Autotrofna ha heterotrofna schopnost organizmov v prirode vytvara ohranicenia, ktorych parametre su popisatelne a meratelne. Schopnost autotrofie je subjektyvna schopnost a zavisi od schopnosti vyuzitia aktualnych energetickych zdrojov. Pri heterotrofii je schopnost organizmu travit a vyuzivat ine organizmi obmedzena dosiahnutelnou mierou kooperacie subjektov heterotrofnej siete. Slovensky povedane dobrovolne dokazete kooperovat s obmedzenym poctom subjektov. S kazdym strovenym subiektom stupa odpor ostatnych subjektov k spolupraci, pretoze koperativna sanca na vyhru klesa. Prechadzaju teda do opozicnej strategie. Dokazane, nedebatujem. Vo vami spomenuton vyskume je jasne dokazane, ze vrchol ladovca predstavuju banky z vyznamnym politickym vplyvom (chranene subjekty) parametre distribucie sa vymikaju comukolvek v prirode sa vyskitujuvemu. Nemozete na jednej strane vyznavat cisty trh a ignorovat nasledovne fakty: Banka je regulovany subjekt z dovodu emitovania penazy. Subjekt regulacie je stat, ktoreho zaujem na zvysovani inflacie je rovnaky ako subjektu ktory reguluje. Je evidentne ze takato symbioza politikov a bank je rozhodujuca pre uspech. Ale nema nic spolocne s trhom, lebo z hladiska logiky, by mali byt ich zaujmy protichodne. Bankary s vynimocnym postavenim predstavuju rovnaku hrozbu pre trh ako predstavovali komunisticky papalasi pre socializmus.

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      máj 29, 2012

      V prírode niet systému, ktorý by bol ohraničený, snáď len biosféra ako celok a aj to nie, pretože závisí od toku energie zo Slnka. Taktiež mi nesedí pojem kooperácia medzi subjektami v prírode. Lepší pojem je vzťah k nejakému inému subjektu. Najbližšie pojmu kooperácia je v ekológii symbióza, ale aj to je problematický pojem. Je to úplne mimo tému článku, preto to nebudem rozoberať. Poviem iba to, že v prírode všetci nejakým spôsobom závisia od ostatných, čo vytvára heterogénnu sieť vzťahov.
      Ja nevyznám nič, iba popisujem fungovanie. Rozdiel medzi sieťou v kultúrnom ekosystéme a v biosfére, na ktorý zrejme chcete vaším komentárom upozorniť, vyplýva z odlišných ekologických zákonitostí týchto sfér. V oboch však platia tie isté zákony nerovnomernosti diistribúcie energie, pretože obe sféry tvoria nehomogénne siete. O tom je článok. Nie o bankách a štátoch. Pokiaľ tečie energia v nehomogénnej sieti ekonomických vzťahov vo forme peňazí, tak je doslova zákonité, že sa vytvoria uzly, kde tvoria symbiózu moc a zdroj peňazí. Bolo by krajne nepravdepodobné, aby sa tak nestalo. Medzi štátom a bankami je vzájomne výhodná symbióza. Podobných nájdeme v biosfére nespočet príkladov.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        máj 31, 2012

        Inak. Clanok ktory hodnoti vysledok prace svajciarskeho tymu vyrokom: Je to v poriatku, trh funguje. Lebo majetok je distribuovany nerovnomerne (neuniformne), podobne ako v prirode, je zavadzajuci. Pre tento typ distribucie by clovek vzhladom na komparativnu (najma kapitalovu) nerocnost necakal ani normalne rozdelenie, ale nieco mocninove. No ak taketo meranie spravite, zistite ze sa v okrajovych oblastiach (najbohadsich spolocnosti) hodnoty vzdaluju aj od mocninovej distribucie. Ak spravite dalsie merania na fluktuaciu subjektov s rastucim objemom penaziv case, opat nameriate odchylky na okraji mnoziny. Na zaklade velkosti chyby som usudil, ze pri najvadsich spolocnostiach trh zlyhava, a zaspekuloval som, preco asi nefunguje.

        Podobne nepresne hodnotenia, ako ste v clanku vygeneroval, mozu nahnat vodu lavicovym intektualom. Nakoniec sa to uniformne rozdelenie pokusia dosiahnut absolutnym znarodnenim. No a to potom obaja domeriame aj dofilozofujeme:-)

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          jún 01, 2012

          Po prečítaní vášho komentára som sa skutočne zľakol a znova si svoj článok prečítal. Vydýchol som si, keď som v článku nenašiel to čo mi podsúvate: „Je to v poriatku, trh funguje“. Nikde som nič nepísal o fungovaní trhu, tak ako ho chápe ekonómia. Píšem o sieti ekonomických vzťahov, čo je oveľa širší pojem ako trh. Článok je o nehomogénnej sieti uzlov previazaných mnohými vzájomnými vzťahmi, cez ktorú preteká energia, v tomto prípade vo forme peňazí, či obecnejšie bohatstva. Taká sieť podľa teórie chaosu a nelineárnej termodynamiky vytvára zákonite lokálne maximá. Práve vďaka tomu sa vytvárajú vôbec nejaké organizované štruktúry, inak by nebolo doslova nič iba rovnomerne rozprestretá energia.

          No a nemôžem súhlasiť s tvrdením, že trh zlyháva. Trh nikdy nezlyháva, zlyhávajú iba predstavy o fungovaní trhu.

          Iná zaujímavá otázka, o ktorej píšete je miera distribúcie na okrajoch množiny. Normálne sa v prírode pozoruje distribúcia podľa mocninového zákona. Ale č´tal som už viacero článkov, kde sa poukazuje, podobne ako vy na skôr exponenciálnu distribúciu na okrajoch množiny. Z pohľadu vied, ktorými sa ja zaoberám v tomto článku, teda teórie chaosu a nelineárnj termodynamiky to môže znamenať, napríklad to, že mocninový zákon viac platí v lineárnej fáze javov a exponenciálny skôr v bifurkačných bodoch, nenašiel som však zatiaľ v tomto smere nejakú štúdiu.

          Thumb up 2 Thumb down 1

          Odpovedať

  4. Avatar
    máj 29, 2012

    igy lepsie si to ani napisat nemohol. to akým sposobom tento portál obhajuje nespravodlivosť, kradnutie, oligarchie to je niečo čo sa často nevidí. čo je však vážnejšie, že podobne extrémistické názory začínali presadzovať aj u nás v politike, niektorý ludia ako napr. Štefanec, Kaník, Hayek, Sulik, a podobne figurky….kriza je tu kvoli velkej majetkovej a prijmovej polarizacií. ten kto toto obhajuje myslím nemá mandát občanov spravovať veci verejné. azda len pridám jedno kvázi ekonomické riešenie Hayeka: najlepší spôsobom ako vyriešiť problém Afriky je ju nechať vyhľadovať…. viac netreba dodat :)

    Thumb up 0 Thumb down 6

    Odpovedať

    • Avatar
      máj 30, 2012

      A nejaký komentár, ktorý by sa týkal obsahu tohoto článku? Pretože vás komentár je len ideologická deklarácia bez akejkoľvek argumentácie a dôkazov. Ja ako autor napríklad v tom článku nespravodlivosť neobhajujem ani neodsudzujem, iba ju vysvetľujem ako dôsledok prírodných zákonitostí. Keď sa potknete o kameň a v dôsledku pôsobenia gravitácie si rozbijete nos, tiež to môžete považovať za nespravodlivé, ale s gravitačným zákonom to nič nespraví.

      Thumb up 4 Thumb down 1

      Odpovedať

    • Avatar

      Tomasko, definuj co je spravodlivost, co je kradnutie a co je to oligarchia a akym sposobom to podporujeme. Precital som vacsinu clankov na menejstatu.sk a ani jednom som nenasiel, ze by sme podporovali to co uvadzas, ba presny opak, my sme za spravodlivost a slobodu, proti kradnutiu a proti oligarchii.

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

  5. Avatar
    máj 31, 2012

    Všetko fajn až po odsek začínajúci vetou: “Čo charakterizuje súčasnú sieť distribúcie ekonomickej formy energie, teda bohatstva, presnejšie peňazí? ”

    1) “Peniaze” nie sú pre všeobecný pohľad na distribúciu ekonomickej formy energie (reálnej tvorby a konzumácie tovarov a služieb) dôležité. To je akoby ste tvrdili, že pre tok energie je dôležité akú jednotku používame na jej meranie – či Kalóriu, Joul alebo Elektrónvolt

    2) ” Dnešné peniaze sú skoro výlučne dlhy. Presnejšie povedané zhruba 90% peňazí sú dlhy a len asi 10% zodpovedá reálnym (fyzickým) hodnotám tovarov na trhu” Tejto vete skutočne nerozumiem. Peniaze sa používajú okrem iného ako jednotka vyjadrenia hodnoty reálnych tovarov. V tomto zmysle nemá táto veta význam.

    To je akoby ste povedali, že 90% joulov na svete sú len “energetické dlhy” a nezodpovedajú reálnym energetickým hodnotám. Ak peniaze nezodpovedajú “reálnym hodnotám” z akéhokoľvek dôvodu (napríklad šoky na strane ponuky alebo dopytu), tak nastane posun cenovej hladiny. Je to rovnako ako keď si poviete že svetové zásoby energie sú vo v každom momente vo výške 1000 jednotiek – tak ich potom zrejme budete môctť prepočítať na jouly, pričom hodnota tejto novej energetickej jednotky v Jouloch sa zrejme bude meniť tak ako sa postupne zemské zásoby energie vyčerpávajú a vyžarujú do vesmíru a ako ich získavame nové zásoby najmä v podobe využitia slnečného žiarenia ktoré na Zem dopadá.

    3) Tretiu a hlavnú námietku mám proti vašej definícii trhovej peňažnej hodnoty majetku ako hlavného meradla “bohatstva” ľudstva. Toto vôbec nie je také jednoznačné. Povedzte mi, ktorá spoločnosť je bohatšia – taká kde 999 ľudí žije na 2 miskách ryže a nevlastní nič, ale kde ich kráľ vlastní 170 metrovú superjachtu v hodnote 300 miliónov EUR (trhová hodnota koľko sú za ňu ochotní zaplatiť iní králi), alebo spoločnosť kde všetkých 1000 ľudí užíva majetok vo forme 1000 rodinných domoch po 200 tisíc EUR s celkovou peňažnou hodnotou majetku o tretinu nižšiu – iba 200 miliónov EUR.

    Potom samozrejme existujú ešte iné definície. Je napríklad bohatšia spoločnosť, kde ľudia majú duševné vlastníctvo a vlastnia licencie a patenty – alebo je bohatšia spoločnosť ktorá má k dispozícii rovnaké poznanie ale nemá k nemu pridelenú trhovú peňažnú hodnotu? Vo vašom okolí existuje veľké množstvo zdrojov ktoré existujú mimo trhu. Napríklad v našej civilizácii je zakázané predávať ľudí do otroctva, alebo z nich ťažiť orgány. V inej spoločnosti by kľudne mohli vystupovať ako majetok na nejakej účtovnej súvahe otrokára, ktorý sa dá voľne kupovať a predávať na trhu. Dopad takejto privatizácie predtým netrhovej komodity na celkový blahobyt (alebo bohatstvo) spoločnosti je však určite diskutabilný.

    Thumb up 3 Thumb down 4

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 01, 2012

      V podstate súhlasím s vašimi námietkami, napriek tomu sa pokúsim obhájiť obsah článku.

      Základným predpokladom platnosti tvrdení v mojom článku je chápanie peňazí ako formy energie. Nelineárna termodynamika sleduje vývoj štruktúr v čase ako distribúciu energie v komplexných systémoch. Nachádza pri tom určité zákonitosti, ktoré rovnako platia v tekutinách, plynoch, plazme, biosystémoch a ľudských kultúrnych ekosystémoch. V podstate o tom je tento článok.

      Treba však povedať, že ako každá fyzikálna disciplína aj nelineárna termodynamika je iba kvantitatívny nástroj na popis sveta, nástroj, ktorého výstupy vyžadujú nejakú kvalitatívnu interpretáciu. Fyzika nevie ČO JE sila, ČO JE energia a iné základné pojmy. Energia je podľa definície schopnosť konať prácu. V konečnom dôsledku akýkoľvek pohyb, aj vznik myšlienky, jej prenos, čokoľvek je vykonanie práce, a teda spotreba „schopnosti konať prácu“. Ak máte na účte milión €, je to schopnosť konať prácu, alebo nie? Ak ich investujete, postavíte fabriku, produkujete tovar, či vykonávate služby, de facto ste potenciál toho miliónu premenili na účet entropie Vesmíru na preorganizovanie látky. V takom prípade vyjadrovalo to čísielko na účte 1 mil. mieru potenciálne spotrebovateľnej energie.

      Lenže ako správne namietate, milión na účte je len číslo, nie je to množstvo kmitajúcich molekúl v nádobe, ktoré voči chladnejšiemu okoliu vykazujú energetický potenciál povedzme milión kJ. Dokonca ten milión € nôže byť dlh, ktorý sa z účtu zmaže, keď dlžník vyhlási krach. Máte plnú pravdu. Fyzika takto potenciálnu energiu veru nechápe, energia nemôže vzniknúť a nemôže zaniknúť, aspoň podľa vyše stpäťdesiat rokov panujúcich predstáv.

      Ja som vnútorne presvedčený o tom, že platia pravdy v oboch odstavcoch, hoci sa vzájomne akoby vylučujú. Myslím si, že jadro problému je v tom, že fyzikálna predstava energie, ostatne ako celý fyzikálny pohľad na svet, nedokáže skoro nič povedať o usporiadaní, o organizácii sveta. Existujú iba všelijaké tušenia, napríklad vzťah medzi informáciou a entropiou. Žiaľ, dodnes nemáme skoro nijakú predstavu o tom, ako sa svet usporiadava.

      Je tu však empíria. Ak skúmame komplexné systémy, tak vidíme, že sa usporiadavajú podľa rovnakých pravidiel a je jedno čo tvorí základné entity systémov. Nelineárna termodynamika ako fyzikálna disciplína k tomu dáva určitý kvantitatívny aparát, ktorý predpokladá tok energie systémom, pričom dokazuje, že akékoľvek usporiadanie môže vzniknúť iba v momente vysokej nestability systému.

      A tak sa pýtam: je kultúra ľudí komplexným systémom? Zrejme sa na tom zhodneme. Ako taký ovšem môže vzniknúť a fungovať iba v neustálej nestabilite, teda disipácie fyzikálne chápanej energie. Sú peniaze jednou z foriem tokov tejto energie? Ako som poukázal vyššie, dá sa to takto povedať. Podobnou formou sú v sieti kultúrnych vzťahov aj iné formy energie, napríklad myšlienky. Napokon peniaze sú tiež podobou myšlienky, alebo presnejšie z phľadu teórie mémov sú to mémy ako čokoľvek, čo tvorí sociálnu väzbu medzi ľuďmi. O tom snáď bližšie inokedy.

      Ďakujem týmto za dôležité námietky, na ktorých podstatu som sa snažil odpovedať. Je mi jasné, že to nie je exaktná odpoveď. Lenže to je problém každej interpretácie faktov, Odvtedy ako Kurt Goedel odvodil svoje slávne vety o úplnosti a pravdivosti axiomatických sústav vieme, že nič nie je možné definitívne dokázať. Ak sa vrátim späť k téme, je možné, že čisto fyzikálny pohľad na energiu je nedostatočný. Ak sa ľudia správajú podľa potenciálu konať prácu vyjadreného v podobe akéhosi čísielka na bankovom účte tak je to z hľadiska správania sa siete rovnaké, ako keby tam bola energia v kJ, inak povedané JE to energia. Samozrejme termodynamické zákony naďalej platia a v určitom bode sa stabilita siete zrúti a čísielká prestanú byť potenciálnou energiou. Svojhu schopnosť organizovaťsieť však preukázali, a to samozrejme na účet celkovej entropie Vesmíru tak ako akákoľvek vykonaná práca.

      Možno v tomto článku predkladám kacírsku predstavu, ale ospravedlňuje ma snáď to, že sa opiera o povojnový vývoj vied, ktoré sa zaoberajú organizáciou hmoty.

      Thumb up 2 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 01, 2012

        Tie moje prvé dve námietky sa týkali toho, že peniaze – obzvlášť tak široko definovné ako to používate vy (dlhy) nie sú a nemôžu byť meradlom ekonomickej aktvity. Čo je pre ekonomickú aktivitu dôležité je reálna schopnosť produkovať, teda tok reálnych tovarov a služieb.

        Ak sa bavíme o majektu, odporúčam si prečítať článok vyššie (o majetku na Zemi) ktorý na moje prekvapenie udrel klinec po hlavičke. Z pohľadu blahobytu celého ľudstva nie je dôležité koľko núl majú ľudia na účte, ale aký “kapitíál” vlastnia. A kapitál je tu široko definovaný ako hocičo čo v budúcnosti môže poskytnúť nejakú službu. V takejto forme je majetok ako

        - Dom poskytujúci v budúcnosti službu bývania
        - Auto ktoré najbližších X rokov poskytne transportné služby (pre niekoho možno aj službu dobrého pocitu z rýchlej jazdy)
        - Pekáreň ktorá v budúcnosti poskytuje pekárenské služby
        - Balíček kariet, ktorý vám a vašim kamarátom poskytne v budúcnosti zábavné služby
        - Znalosti ktoré umožňujú robiť nové veci alebo staré veci lepšie a efektívnejšie

        Veľká časť bohatstva sa však ťažko meria. Skúsim na to ísť opačne – ľahko sa meria nárast bohatstva v homogénnych komoditách. Napríklad môžeme merať že produkcia oceli, uhlia, elektrickej energie na obyvateľa narástla nejakým percentom. V takom prípade blahobyt ľudstva rastie, a vieme to aj pekne vypočítať. Ak narástla produkcia elektrickej energie na obyvateľa medziročne o 10 percent, sme o 10 percent elektricky bohatší. To je jednoduché

        Ale ako odmeriate nárast blahobytu menej homogénnych tovarcoh službách ktoré závisia od kvality? Ak ste kedysi za koncert zaplatili 1 EURo a dnes 10 EURo, narástla desaťnásobne aj kvalita koncertov? Má zmysel hovoriť o spoločnosti kde sú koncerty drahšie ako o bohatšej , keďže produkcia tak ako je reprezentovaná tokom peňazí je väčšia?

        Skôr či neskôr tak ako sa menia kvalitatívne parametre reálnej produkcie sa dostanete do situácie, kedy prestane mať zmysel posudzovať bohatstvo relatívne. Takže produkcia energie na obyvateľa medzi rokom 1812 a 2012 sa mohla ztisícnásobiť ale je ťažké povedať že sa máme tisíckrát lepšie. My máme k dispozícii úplne nové technológie, ani najbohatší človek na svete v roku 1812 nemal k dispozícii možnosti ktoré má dnes na dosah aj chudobnejší ľudia v západnej spoločnosti. Porovnávanie prestáva mať zmysel.

        Taktiež ste neodpovedali na druhú námietku. Skúsme na chvíľu zabudnúť na časový rozmer nárastu blahobytu a skúsme porovnať blahobyt spoločností ktoré koexistujú vedľa seba v priestore. To je ten môj príklad kráľa so superjachtou. Ani v tomto zjednodušenom prípade nie je jednoznačné určiť mieru blahobytu ľudí iba z trhovej hodnoty produkcie. Jednak vynechávate slona v miestnosti v podobe netrhovej produkcie (alebo dopytu) ale hlavne odtrhávate blahobyt od svoho nositeľa – ktorým je človek. Sú to ľudia ktorí môžu žiť vo vyššom alebo nižšom blahobyte, blahobyt (ako meraný trhovou peňažnou výmenou) nie je nejaká hodnota sama o sebe ktorú si môžeme odrhnúť od ľudí a ktorá si žije osve.

        Thumb up 1 Thumb down 2

        Odpovedať

        • Avatar
          jún 01, 2012

          Aha… Lenže môj článok nie je o blahobyte, o bohatstve, o makroekonómii a vlastne ani o ekonómii. Preto obsahovo nesúvisí s tým, čo rozoberáte. Je to pohľad na to isté, teda na ekonomické vzťahy medzi ľuďmi, ale z úplne iného uhlu. Takže ja nevidím povinnosť diskutovať o tom, čo s článkom súvisí iba okrajovo. Ak budem písať článok o tom čo je bohatstvo, tak tam bude váš komentár patriť. A vlastne by som urobil podobný rozbor ako vy, To sú známe veci.
          Článok je o distribúcii energie v nehomogénnej sieti v tomto prípade charakterizovanej štruktúrou ekonomických vzťahov (okrem iného), kde množstvo peňazí vyjadruje množstvo potnciálu konať prácu, a teda organizovať vzájomné vzťahy v práci. Ja za to nemôžem, že veľa uzlov v sieti považuje čísielko na účte za mieru bohatstva a podľa toho sa správa. Presvedčte ich, že to nie je tak a energia v sieti bude dispovať prostredníctvom iných nosičov.
          Ako autor môžem byť len spokojný, že doteraz nikto nespochybnil zákonitosťosť distribúcie obsiahnutú v záverečnom zhrnutí. Téma rozboru pojmu bohatstva je úplne podružná.

          Thumb up 2 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            jún 01, 2012

            Ešte raz, množstvo “peňazí” obzvlášť tak abstraktných ako dlhy nedefinuje potenciál vykonať prácu. Ako hovoríte, niekto (napríklad Radek Domica) si to môže myslieť, ale to neznamená že to je. Potenciál vykonať “prácu” (v zmysle produkovať tovary a služby) závisí od reálnych zdojov – od množstva a kvality dostupného kapitálu, práce, pozemkov a poznatkov.

            Taktiež som viackrát spochbnil vašu tézu o ” zákonitosťosti distribúcie obsiahnutú v záverečnom zhrnutí”. Spochybnil som to na dvoch miestach

            1) Spochybňuje vašu metriku ktorou meriate túto “disipáciu” – teda peniaze.

            2) Tým že spochybňujem vašu metriku bohatstva (ako peňažná trhová hodnota produkcie), spochybňujem aj vašu tézu o tom že redistribúcie “nepovedú k spravodlivej redistribúcii bohatstva, povedú však k jeho celkovému zníženiu”.

            Vaša téza je totiž to, že maximalizácia peňažnej trhovej hodnoty produkovaných tovarov je to, čo je “žiadúce”. Snažíte sa to zamaskovať akože vedeckým jazykom, ale v pozadí je silne normatívny súd – napríklad tým, že je to “prirodzené”. Ja vám môžem oponovať – nie všetko “prirodzené” je žiadúce pre človeka. Na jednej strane prostredníctvom poznania človek ovplyvňuje svoje okolie a vytvára ostrovčeky negentropie ktoré by sa za “prirodzených” okolností neobjavili. Nerozumiem prečo by rovnakým spôsobom nemohol upravovať toky produkcie a spotreby v ekonomike, ktoré by sa za nejakého veľmy hypotetického “prirodzeného” stavu nevyskytli.

            PS: Mimochodom tu si trochu odporujete s vašou spodnou definíciou svojej filozofie ako darwinovského evolucionistu. Vo vašom ponímaní bola napríklad plánovaná ekonomika tak ako ju praktikovali v Sovietskom Zväze zrejme “optimálnou” odpoveďou v danom čase a na danom mieste na vonkajšie impulzy. Prečo vlastne píšete tu na blogu, prečo “bojujete” za menej štátu? Však už z definície vašej filozifie máme v každom momente presne toľko štátu koľko je potrebné a ak sa okolnosti zmenia, bude ho viac alebo menej.

            Thumb up 0 Thumb down 2

          • Avatar
            jún 01, 2012

            Pokiaľ je bohatstvo chápané ako peňažná miera, tak má potenciál konať prácu, je reprezentantom miery energie v sieti vzťahov a pôsobí na jej reorganizáciu, ergo je energentickým tokom. Všetko je v konečnom dôsledku energetickým tokom.

            Nikde som netvrdil, že je niečo žiadúce alebo nežiadúce, to ste si vydedukovali. Ja som napísal, že tam kde je vysoké diferenciácia bohatstva je aj vysoká miera nestability systému, teda aj vysoká miera disipácie energie, čoho dôsledkom je aj vysoká tvorivosť siete. Ak je menšia diferenciácia, niet energie na tvorbu, povedané ekonomicky — niet dostatočného kapitálu.

            Pre mňa je každý stav systému prirodzený. Odkiaľ by sa nejaký neprirodzený v evolvujúcom svete vzal?

            P.S. Áno, trocha si protirečím, ale to je čisto emotívne, ja skrátka mám vnútorný vzdor proti domestikačnému tlaku kultúry na druh Homo sapiens sapiens, ktorého príslušníkom som. Ale to je skutočne len otázka „srdca“, rozumovo je mi jasné, že všetky procesy sú rovnako objektívne. Aj tlak proti štátu systém nejako nastavuje a podporuje diverzitu, z ktorej sa napokon vyselektuje to „optimum“ v úvodzovkách. Vzhľadom na moje vedomosti viem, že moje úsilie určite nedopadne tak, ako by som si emotívne želal, lenže to je náš spoločný údel bez ohľadu na to, z akej pozície vychádzame.

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            jún 01, 2012

            Aha, už konečne rozumiem tej ďalšej časti ktorú ste písali – že miera rozdielov v koncentrácii (bohatstva) podporuje tvorivosť? Tak to si ani zdaleka nemyslím.

            Čo podporuje “tvorivosť”, teda produktivitu je kombinácia dopytu a ponuky. Produkovať budete vtedy ak chcete niečo od iného a chcete niečo od iného vtedy ak to on chce ponúknuť výmenou za niečo čo máte vy (peniaze túto operáciu zefektívˇujú odstránením double coincidence of need)

            Niekedy je na zabezpečenie nejakých potrieb potrebná koncentrácia kapitálu – ale kľúčové tu je to, že kapitál nemusí byť držaný jednotlivcom. Jednotlivci môžu formovať organizácie (akciové spoločnosti, sročky) a formovať naakumulovať potrebný kapitál týmto spôsobom. V bartrovej ekonomike alebo pri menších organizáciách to môže mať fyzickú formu (ja vložím do firmy auto, ferko zase know-how atď) Peniaze umožňujú opäť efektívnejšie sprostredkovanie kapitálu, včetne dlhu. Teda obmedzím svoju spotrebu, kúpim korporátny dlhopis čo je vlastne nepriamo podiel na majetku (hmotného aj nehmotného) firmy.

            Takže súhlasím, že schopnosť koncentrovať a akumulovať kapitál v rozličnej forme je pre rozvoj kľúčové, avšak to neznamená že musí nevyhnutne existovať nejaká majetková nerovnosť medzi jednotlivcami v spoločnosti alebo že je dokonca žiaduca a prospešná.

            Thumb up 0 Thumb down 2

          • Avatar
            jún 02, 2012

            No vidíte, a presne takto reálne siete nefungujú. Napríklad slávna Belousov-Žabotinského chemická rekcia (viď niektoré video tu) Je to reakcia myslím piatich vzájomne sa katalizujúcich látok. Hoci zmes dokonale premiešate, teda vznikne rovnomerne premiešaná sieť molekúl, stačí úplne mizivá, stochastická nehomogenita a vzninú lokálne koncentrácie. Práve o tom je nelineárne tarmodynamika a teória chaosu. Ako aj nepatrná nestabilita v konečniom dôsledku vedie ku kritickej nestabilite a vtedy vzniká štruktúra, usporiadanie, ktoré dovtedy nebolo. To som mal na mysli pod tvorivosťou siete.
            Aj v sieti sapientích subjektov, ktorá zďaleka nie je homogénna musí zákonite vznikať nerovnomernosť distribúcie čohokoľvek — peňazí, myšlienok, bohatstva (nech je to čokoľvek)… Zákonite musia vznikať koncentrácie, ktoré spätne vyvolávajú ďalšie nehomegenity a preusporiadania. Teda tvorivosť siete.
            Zažili sme to po páde komunistizmu. Sieť ekonomických vzťahov bola vo veľkej miere pokrytá sieťou regulácie. Akonáhle padla regulácia, stačili minimálne rozdiely medzi subjektami aby sa spustila Belousovova-Žabotinského reakcia.

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            jún 02, 2012

            Tak toto je zaujímavé. Lebo aj termodinamika je o zákone zachovania respektíve zvyšovani entropie izolovaného systému. A je to práve ľudská činnosť, ktorá “umelo” vytvára ostrovčeky “negentropie” (organizovanejšie štruktúry) ale na úkor zvyšovania celkovej entropie systému.

            Napríklad solárne elektrárne zachytávajú energiu s nízkou entropiou (slnečné žiarenie) premieňajú časť z nej na štruktúru s vyššou entropiou (napríklad syntéza chemického paliva) teda vytvoria ostrovček “negentropie” ale iba na úkor tvorby tepla a teda zvýšenia entropie celého “izolovaného” systému (zem, slnečná sústava alebo celý vesmír)

            Ale prenesenie termodynamických zákonov na sociálny konštrukt akým sú peniaze mi pripadá veľmi pritiahnutý za vlasy. Termodynamické zákony sú platné aj pre ľudstvo. Na svoj prežitie potrebujeme vytvárať štruktúry s nízkou entropiou, čo v súvislosti s termodynamickýi zákonmi urýchľuje termodynamickú smrť vesmíru.

            Povedať si že bohatstvo tak ako je reprezentované trhovou peňažnou hodnotou je “sociálna entropia” na ktorú aplikujeme rovnaké zákony ako na fyzuálnu entropou, teda že napríklad superjachta je štruktúra s nižšou “sociálnou entropiou” (lebo je drahšia) ako tisíc rodinných domov je trochu zcestná. Fyzik by mohol vypočítať fyzikálnu entropiu týchto dvoch systémoch a ich entropický “footprint” na vesmír, to ale nemá žaden dopad sociálne vzťahy v ekonomike.

            Trochu mi to pripomína Mistríkove blogy. Poznanie prírodných vied je fajn, ale existuje hranica kedy analóge začnú byť viac zavádzajúce ako prínosné.

            PS: ale debata je zaujímavá, takže som rád za tento blog

            Thumb up 0 Thumb down 2

      • Avatar
        jún 01, 2012

        Alebo aby som to zhrnul, sám seba by som definoval ako “utilitariánckeho liberála”. Teda súhlasím s vami, že prerozdeľovanie “prirodzeného” spôsobu tvorby bohatstva má možno aj vysoké náklady v podobe zníženia motivácií produkovať. Taktiež však viem, že marginálne EURO pre chudobného má omnoho vyššiu hodnotu ako pre bohatého. Takže celé je to o tom tieto faktory zanalyzovať a nájsť kompromis.

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          jún 01, 2012

          Ja by som sám seba označil za darwiniovsky orientovaného evolucionistu, a z toho dôvodu je pre mňa každý stav systému prirodzený a optimálne nastavený, pretože prirodzený výber vždy nastaví každý systém na akési optimum z pohľadu maximalizácie potenciálnych možností voči aktuálnym možnostiam. Akékoľvek iné optimá sú želané modely lepšieho fungovania sveta, ktoré síce majú podobný charakter potenciálnej energie ako peniaze v tomto článku, majú teda schopnosť disipovať energiu v sieti vzťahov, ale v konečnom dôsledku to ždy dopadne inak, ako je želané optimum, pretože evolúcia sa nedá predvídať. Lenže to je už úplne iná téma.

          Som toho názoru, že najbližším politickým postojom každého evolucionisu je libertariánsky a utilitaristický smer.

          Thumb up 1 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            jún 01, 2012

            Prirodzený a optimálne nastavený systém … ale na čo presne? Čo sú to presne tie “potenciálne možnosti”?

            Na vašom mieste by som nepoužíval slovo “optimum” ale skôr niečo ako dočasná rovnováha. Pointou je, že môže existovať viacero rovnovážnych stavov ku ktorým môžeme dospieť nejakým sledom udalostí. To do ktorého rovnovážneho bodu dospejeme je možné nasmerovať náhodou, alebo aj cielene.

            Viete si to predstaviť napríklad v reálnom svete. Existujú ekosytémy ktoré dokázali žiť milióny rokov samostante (napríklad Austrália a zvyšok sveta), ale vzájomný náhodný či cielený kontakt zmenil rovnováhu. Je veľmi možné, že poradie náhodného kontaktu môže zmeniť celý systém. Napríklad do Austrálie môže preniknúť nový jedinec ktorý prinesie chorobu ktorá vyhubí celú populáciu lokálnych živočíchov. Ale ak by sa prienik náhodou uskutočnil opačným smerom, možno by vyhynuli iné druhy v pôvodnom kontinente. Toto však už nikdy nezistíme, lebo táto hrozba inverznej invázie už zanikla tým že prienik nastal nejakým konkrétnym smerom.

            Rovnaké koncepty máte aj v teórii hier. Existujú situácie, ktoré majú viaceré rovnovážne body avšak s rozlyčným payoffom. Veľmi dobrú ukážkovú situáciu hru spomínal Samuel Bowles vo svojej knihe o Mikroekonómii. Ak ste poľnohospodár a chcete mať dobrú úrodu, musíte zasadiť semená včas. Avšak čelíte riziku, že vašu čerstvo zasiatu úrodu zožerú vtáci. V dvoch dedinách vyvinuli rozličné stabilné stratégie – v prvej dedine všetci čakali na ostatných farmárov až kým prvému nepraskli nervy a neriskol to. Pointou je, že všetci sadili neskôr a teda mali horšiu úrodu. V druhej dedine vyvinuli sviatok v optimálnu dobu siatia, počas ktorého všetci farmári začali sadiť semená – implicitná dohoda ktorej porušenie sa trestalo sociálnym odčlenením. Obidve stratégie môžu pretrvávať storočia, obe sú stabilné Nashove equilibriá. Avšak jedno z nich má signifikantne vyšši payoff.

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            jún 01, 2012

            Máte pravdu, optimum nie je veľmi vhodný pojem, ale pravdu povediac nemám nijaký zodpovedajúci. Teoreticky sa to dá popísať asi takto. Každý evolvujúci systém sa momentálne nachádza v nejakej konfigurácii. Táto konfigurácia je popísateľná konečnou množinou parametrov, z ktorých každý má konečný potenciál na ďalšie zmeny popísateľný ako jeden rozmer systému. Systém je toľkorozmerný, koľko má tých parametrom, teda neajkých N rozmerov. Dá sa vytvoriť akési N-rozmerné tvarové pole, do ktorého sa sytém môže v každom kroku dostať. V evolučnej biológii je táto prdstava založená na génoch a tak sa mu hovorí morfogenetické pole. Čisto teoreticky by sa systém mohol ocitnúť v každom z bodov tohoto poľa, lenže príroda taká nie je. Sú možné len určité usporiadania, napríklad len určité druhy organizmov. Existuje teda tvarová potencialita, ktorá vysoko prevyšuje tvarovú aktualitu. Tá aktualita je potom to „optimum“. Na druhej strane však výskumy ukazujú, že biosféra sa snaží toto optimum maximálne vyplniť. Nemáme pre to zatiaľ nejaké dobré vysvetlenie.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            jún 01, 2012

            Áno, rozumiem že existujú isté “potenciálne možnosti” v zmysle, že existujú nejaké kombinácie reálne uskutočniteľné živočíchov a ekosystémov. Moja otázka skôr smerovala k tomu, aké kritériá určujú že niečo je “lepšie” alebo “žiaduce”.

            Napríklad šváb je živočích ktorý úspešne dpoĺňal svetový ekosystém takmer 350 miliónov rokov pričom moderné šváby sa v podstate takmer nemenia už 150 miliónov rokov. Znamená to že šváb je “lepším” živočíchom ako vyhynutý brontosaurus či v súčastnosti pomerne úspečný potkan človekom umelo vytvorená mulica neschopná prirodzenej reprodukcie alebo napríklad aj človek samotný? Že evolučná úspešnosť dáva nejakému živočíchovi (alebo nejakému sociálnemu či ekonomickému vzťahu) vnútornú “morálnu” hodnotu ktorá ho robí nadradenou voči alternatívam?

            Ja tvrdím, že vo výsledku dávajú veciam, zvieratám alebo aj inštitútom hodnotu ľudské morálne súdy. Vy sa tú hodnotu snažíte priradiť nejakým objektívnym kvázi vedeckým prístupom vychádzajúcim z niečoho čo je “prirodzené”. Podľa mňa je tento postup chybný a je v prudkom rozpore s tým ako morálku a morálne súdy vnímajú iní ľudia.

            Thumb up 3 Thumb down 1

          • Avatar
            jún 02, 2012

            Podľa mňa to chápete dobre. Ak vnímame evolúciu ako objektívny proces tak nemá hodnotu. Len sa to ľuďom ťažko vysvetľuje, pretože sú to spoločenské organizmy ergo majú vrodenú morálku. Ja neprisudzujem nejaké hodnoty ničomu. Aj tento článok je vlastne o tom, že nespravodlivosť je objektívna. Inak aj mnohí darwinisti hrešia na predmet svojho vyznania. Vidno to napríklad aj v tom, že neprestávajú rozlišovať organizmy na vyššie a nižššie, pričom je to z hľadiska teórie nezmysel. Ale nielen darwinisti. Napríklad z povahy veci vyplýva, že darwinizmus by mal byť zo všetkých politických smerov najbližší liberalizmu. Lenže aj tí, čo sa sami seba označujú za liberálov, v skutočnosti nechcú nechať svet bez aktívnej regulácie, viď aj tu rozhovor so Sulíkom.
            Moju úlohu na tomto webe chápem tak, že sa pokúsim najlepšie ako viem popísať svet ako miesto objektívnych procesov, pretože je to bližšie liberálnemu poňatiu ako ľavicovému, či konzervatívnemu.

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            jún 02, 2012

            Nespravodlivosť je objektívna, s tým s vami súhlasím. Vy však idete extra míľu tým že hovoríte napríklad “Akékoľvek snahy o reguláciu tokov v takejto sieti v konečnom dôsledku nepovedú k spravodlivej redistribúcii bohatstva, povedú však k jeho celkovému zníženiu”

            Napriek tomu, že sa snažíte byť objektívny ste si sám vybrali kritérium (peňažná thrová hodnota majetku) a venujete mu extra pozornosť ako nejakému meradlu toho čo je spravodlivé a čo nie. Je to niečo ako vybrať si kritérium úspešnosti živočíšneho druhy a hovoriť o ňom ako o nejakej kvalite. Je to historický počet kusov? Dĺžka existencie na zemi? Celková historická hmotnosť jedincov? Kognitívne schopnosti?

            Takže ak by som si zobral za svoje vaše nihilistické zmýšľanie, nemá zmysel hovoriť niečo ako: “Akékoľvek snahy o umelú reguláciu počtu mandeliniek nepovedú k spravodlivej redistribúcii v rámci svetového potravinového reťazca. Iba znížia jeho celkový energetický objem”

            V prvom rade, nie je to vôbec tak jednoznačné: viď multiple equilibria debata. Je celkom možné že umelé vyhubenie mandeliniek dokáže zvýšiť energetický output na zemi, prehupne zemský ekosystém do novej dočasnej rovnováhy s vyšším payoffom. Druhá vec je, že z hľadiska človeka jeho morálky majú nejaké eneretické toky väčšiu hodnotu. Extrahovať 2000 kilojoulov zo zemiakov má pre mňa väčšiu “hodnotu” ako keď mandelinka z nich extrahuje 3000 kJ. Možno aj preto, lebo hodnotu určujú veciam ľudia.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            jún 03, 2012

            Nejako sa nám to rozvetvilo, budem pokračovať na jednom tomto mieste…
            Myslím, že si stále nerozumieme. Nikto tu netvrdí, že nejaká jachta má nižšiu sociálnu entropiu a podobné veci. Vy sa na vec pozeráte z pohľadu klasickej „bezčasovej“ termodynamiky a ja z pohľadu nelineárnej, „časovej“ termodynamiky. Z pohľadu klasickej termodynamiky je úplne jedno čo sa stalo s energiou, ktorá sa dostala na povrch Zeme a z ktorej sa časť vyžiarila späť do Vesmíru. Celková bilancia je rovnaká, či tu je život alebo nie. Entropia narastie rovnako.

            Skúsme ísť na to z inej strany. Asi poznáte pojem „zlatý rez“. Je to iracionálne číslo, ktoré má ovšem v prírode zvláštne postavenie. Rastliny si v jeho kvantitatívnom pomere budujú listy, slimáky ulity, cicavce končatiny. Kupodivu kultúrne artefakty ľudí (obrazy, architektúra a iné) považujú za krajšie ak sú koncipované v rovnakých pomeroch. No dobre, možno je nejaký vrodený základ pre všetky organizmy a aj estetické cítenie z nejakých podivných dôvodov má ten istý vrodený základ. Povedzme. Existujú však štúdie, ktoré tvrdia, že ak sú spoločenstvá ľudí organizované na základe zlatého rezu, tak vykazujú vyššiu vnútornú stabilitu. A to už by ste možno označili za pritiahnuté za vlasy

            Alebo iný príklad. Ak sypete rovnomerne na hromnádku piesok a meriate veľkosť lavín, zistíte, že je veľmi veľa malých lavíniek a iba málo veľkých. Podobne oaj pri turbulenciách počet malých vírov v pomere k veľkým. Lenže čuduj sa svete to isté spočítali aj biológovia, ktorí sa zaoberajú vymieraním druhov. Bolo veľmi veľa malých vymieraní a iba päť veľkých. No a ešte jeden príklad. Počet tých, ktorí vlastnia málo majetku je obrovský voči počtu tých ktorí vlastni väčšinu majetku. Vo všetkých týchto prípadoch a v mnohých iných sa podarilo preukázať že distribúcia podlieha mocninovému rozdeleniu, ktorý je veľmi podobný či ide o piesok, vzduch, živočíšne druhy, či ekonomiku sapientov. Dostalo to názov mocninový zákon.

            Chcem tým povedať, že tu nejde o analógie, ide tu o nejaké obecné zákonitosti usporiadavania čohokoľvek, zákonitosti, ktoré zatiaľ žiaľ nemajú nejakú obecnú teóriu. Lenže platia a platí aj rad ďalších podobných. Zčasti sa o popis pokúšajú vedy ako nelineárna termodynamika alebo teória chaosu. Dnes už vieme, že tak ako platia obecné termodynamické zákony, platia aj nejaké obecné zákony usporiadania. Len im ešte zďaleka nerozumieme. Ja napríklad som hlboko presvedčený, že obecne platia nejaké evolučné zákonitosti.

            A teraz sa vrátim k téme. Asi to nedokážem správne povedať, ale nikde som netvrdil že množstvo peňazí je meraťeľné v kilojauloch. Ani množstvo bohatstva. Čo si ale skutočne myslím je, že množstvo peňazí reprezentuje určitú formu potenciálnej energie, pretože reprezentuje potenciál na premenu organizácie látok z nejakej formy na formu inú. Napríklad z hliny na tehlu a z tehál na dom. Nepochybne by tá istá premena nastala aj bez peňazí ak by sa tak rozhodol nejaký osamelý človek a všetko si vlastnoručne spravil. Musí opakovane zdôrazniť že hovorím o sieti vzťahov medzi ľuďmi. Táto sieť nie sú iba materiálne artefakty, ale aj skúsenosti, názory, sociálne väzby a všeličo iné. Skrátka kultúra ako celok. Na každú zmenu v tejto sieti treba energiu vo fyzikálnom zmysle. Aj písanie tohoto komentára vykonáva v sieti nejakú zmenu a spotrebováva energiu nielen elektrickú, ale aj v hlavách tých, čo to píšu a čítajú. A aj zmenu organizácie v týchto hlavách a aj v celej sieti vzťahov, teda skrátene v kultúre. Určite sa zhodneme v tom, že peniaze, teda to čísielko niekde na nejakom nosiči je potenciál spôsobiť v organizácii siete zmeny a väčšie čísielko spravidla, aj keď nie nevyhnutne, má väčšie potenciálne možnosti ako malé čísielko. V tomto zmysle je to enegia. Ale to isté je aj povedzme myšlienka. Nejaká myšlienka má väčší energetický potenciál na reorganizáciu siete ako iná.

            Ľudia veria, že peniaze sú bohatstvo. Hoci je to de facto nezmysel, rozhodujúca je tá viera. A čo je tá viera vo svojom konečnom dôsledku? Je to také usporiadanie neuronálnych sietí hláv sapientov, ktoré medzi nimi vytvára sociálny synchrón, čiže akúsi subsieť. Peniaze sú teda neuronálnym usmerňovačom tokov energie fyzikálne chápanej. Keď som videl zábery nasratých sapientov okupujúcich Wall Street, tak som videl na jednej strane čísielko obsahujúce mnoho miliárd a na druhej strane synchrónne konajúcich sapientov, ktorí museli spotrebovať potravu, aby sa dotrepali na miesto a mohli mávať transparentmi, ale hlavne to, ako to číielko, ktoré na tých účtoch spotrebováva snáď niekoľko kilojaoulov elektriny za minútu zorganizovali sieť sapientov po celom svete do mohomegajoulového preusporiadavania. Naozaj teda nereprezentuje to čísielko potenciálnu energiu? Mimochodom dosť mi to šírenie okupačnej vlny pripomínalo už spomínanú Belousovovu-Žabotinskeého reakciu. Ale to len tak na okraj.

            Máte pravdu, že v ekonomickom a možno aj filizofickom význame neprípustne zamieňam pojmy peňazí a bohatstva. Dokonca to zamieňam neprípustne za klasickofyzikálny pojem energie. Snáď som vysvetlil ako to s tou formou energie myslím ja, ale ubezpečujem vás aj veľa iných na svete. Ďalší dôvod je ten, že toto je politický web. A tu treba voliť značné zjednodušenia, Dlhý a podrobný článok by nik nečítal. Napokon aj tento je vlastne nepodarený, preože je skratkovitý až príliš a nepoužíva jednoduché obrazy a zrozumiteľné heslá. Aj na písanie popularizačných vecí treba mať vrodené schopnosti, čo už. Ale snaha bola.

            Ešte by som chcel k jednému. V mojom článku tvrdím, že sieť s vyššou homogenitou má celkové bohatstvo menšie, ako sieť s nižšou homogenitou. Bohatstvo je tu chápané ako potenciál na vytváranie, reorganizáciu siete. Po znárodnení v 1948 postupne narástla homogenita siete v ČSSR na obrovskú mieru, zároveň však klesala schopnosť vytvárať nové artefakty. To bolo doslova do očí bijúce. A rovnako všade tam, kde prbehla homogenizácia. Iste, systém vytváral lokálne nehomogenity, napríklad raketový priemysel v ZSSR, ale na celkový kreačný potenciál (tu nazvaný ekonomicky nesprávne bohatstvom) tieto lokálne nehomogenity mali nepatrný vplyv, pretože boli silnou reguláciou ohraničené.

            P.S. No ja som zasa nesmierne vďačný vám za komentáre k veci, pretože dosť ma znechucujú kometáre pod mojimi článkami. V drvivej väčšine si v nich riešia komentujúci vlastné nočné mory, nie obsah článku. Čitateľ, ako vy je skoro ako zázrak, a to zvlášť na Slovensku. Poskytli ste mi veľa materiálu na prehodnocovanie toho, čo som už bral ako prehodnotené, čo je vždy fajn.

            Thumb up 3 Thumb down 1

  6. Avatar
    jún 15, 2012

    Článok je zbytočne zložito napísaný a obsahuje niektoré dosť závažné skratky. Hneď na začiatku sa uvádza, že nespravodlivé je správne a prirodzené. To nie je tak. Nerovnomerné rozdelenie je prirodzené a preto i spravodlivé. Čo je spravodlivé, je dobré.

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

  7. Avatar
    júl 19, 2012

    Bulharska matematika.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  8. Avatar
    august 09, 2012

    Rovnakosť a rovnoprávnosť

    Rovnoprávnosť je rovnakosť v právach, napr. súkromné vlastníctvo: rovnaké právo na vlastnenie.

    > “ako nastáva stav nespravodlivosti? Tak, že v nejakej veci je medzi subjektami nastolená nerovnosť. Ako nastáva nerovnosť? Tak, že sa subjekty pomeriavajú voči nejakému rovnakému stavu”

    Za spravodlivosť považujem rovnoprávnosť, nie rovnakosť. Väčšina ľudí si to z mojej vlastnej skúsenosti vysvetľuje ako rovnakosť (že oni nemajú niečo, čo má niekto iný).

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

Zanechajte komentár

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené, inak schvaľujeme všetko. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do hĺbky 10 komentárov, potom už na komentár neviete odpovedať. Snažte sa preto dospieť k rozuzleniu preberanej témy pred 10. vnoreným komentárom, alebo diskusiu začnite v novom vlákne.