Menej štátu

Priemerný plat poslanca bol v roku 2012 spolu s paušálnymi náhradami 3 460 €. Okrem toho má každý poslanec možnosť zamestnať si asistentov, ktorým môže platiť dokopy až 2 077 € mesačne. Naviac má nárok dať si preplácať nájom viacerých externých kancelárií. Ak teda poslanec napr. nestíha vybavovať korešpondenciu, má možnosť si na to hravo najať aj viacero ľudí, ktorí to budú za neho robiť. Od poslanca ako zástupcu ľudu v zastupiteľskej demokracii by sa očakávala aspoň primeraná komunikácia s ľuďmi, ktorí ho volili, a najmä s tými, ktorí ho platia.

Ak by ste od poslanca niečo potrebovali, jediný oficiálne možný kontakt je prostredníctvom e-mailu, ktorý je ako jediný kontakt uvedený na stránkach Národnej rady. Človek by teda očakával, že pri tých platoch, pri toľkom budgete na asistentov a keďže sa z definície poslanec chápe ako náš zástupca, že bude na tento jediný verejný kontakt aj reagovať. Žiaľ, pri väčšine z nich budete dúfať márne.

Rozhodol som sa spraviť menší test a zároveň aj prieskum. Odoslal som všetkým poslancom NR SR e-mail s jednou otázkou, kde som sa ich konkrétne opýtal jednoduchú a neutrálnu otázku:

Vážený pán poslanec,

obraciam sa na Vás, ako zástupcu pravicového bloku s jednoduchou otázkou, ktorú Vás prosím (ak je to možné) čo najstručnejšie zodpovedať:

Ak politické spektrum na Slovensku rozdeľujeme na dva bloky – pravicu a ľavicu, ako definujete deliacu čiaru, teda v čom sa od ľavice v princípe odlišujete?

Ďakujem.

Poslancov som zámerne rozdelil (tak ako je to prezentované mainstreamovými médiami) na pravicu (terajšia opozícia) a ľavicu (Smer-SD) a podľa toho som formuloval otázku. Jednak ma zaujímala odpoveď, keďže dnes už človek pri rozhodnutiach daných strán sám často nevidí rozdiel medzi jednotlivými stranami, a takisto aj to, ako rýchlo, či vôbec a akým spôsobom budú reagovať.

Poslancov som oslovil zo svojej súkromnej e-mailovej adresy a neoznámil som im, že je to prieskum, test, resp. že sa to bude niekde spracovávať do článku. Hlavne z toho dôvodu, aby reagovali ako na bežného človeka žiadajúceho odpoveď na bežnú otázku.

Čo som teda chcel zistiť:

• Používa daný poslanec emailovú schránku? (Má záujem vôbec komunikovať s ľuďmi, ktorí ho platia?)
• Ako rýchlo reaguje na emaily.
• Samotný obsah odpovede: Ako vidí principiálny rozdiel medzi ľavicou a pravicou.
• Považuje sa pravica za pravicu a naopak? (Existuje alternatíva, resp. existujú reálne takéto bloky?)
• Do akej miery sa budú zhodovať odpovede „pravice“ a odpovede „ľavice“.

Reakcie sú zoradené podľa poslaneckých klubov a v rámci klubov podľa rýchlosti ich reakcie. K odpovediam som pridal ešte aj informáciu o tom, či poslanec reagoval osobne, alebo za neho reagoval jeho asistent. Otázky som zasielal od 21.2.2013 17:30.

Bolo zaujímavé sledovať, ako od niekoho prišla odpoveď už do neuveriteľných 14 minút a od niekoho až po 14 dňoch. Po 7 dňoch som výzvu na odpoveď zaslal znovu tým, ktorí neodpovedali. Celkovo som na odpovede čakal 19 dní. Tí, čo odpovede neposlali, sa zjavne o voliča absolútne nezaujímajú a preto, ak sa najbližšie voľby chystáte ísť k volebným urnám, mali by ste si dobre rozmyslieť, či takýmto poslancom dáte svoj hlas.

Kompletný zoznam poslancov nájdete na stránkach Národnej rady.

Poslanecký klub OĽaNO

Mikuláš Huba
Rýchlosť reakcie: 21 hod 00 min | Odpovedal: osobne

Odpoveď: „Možno Vás prekvapím, ale nepovažujem sa za súčať pravicového bloku, iba bloku opozičného a vari v prvom rade som nezávislý poslanec, ktorý sa snaží hľadať spoločnú reč s ostatnými slušnými ľuďmi nezávislého myslenia v klube OĽaNO, ako aj v ostaných opozičkých kluboch. Zdá sa, že pre súčasný SMER je nezávislé myslenie, takže tam je diskusia zatiaľ prakticky nemožná. Ale aj to sa môže časom zmeniť.

V minulosti som bol v SNR za Zelených, ktorí taktiež nie sú pravicoví, ani ľavicoví.

Navyše, nikdy som nebol členom žiadnej politickej strany…

Naša politická scéna je taká neštandardná, že hľadať akúsi deliacu čiaru medzi lavicou a pravicou v NR SR je podľa mňa strácaním času. Ale nie to len problém Slovenska. Kto je dnes skutočne pravicový a kto ľavicový v takej Británii?

Dávam prednosť identifikácii a riešeniu konkrétnych problémov v intenciách určitej zelenej vízie a rodiacej sa novej padardigmy udržateľnejšieho spôsobu existencie, čo je asi jediná šanca na prežitie pre nás všetkých, ľavicových, pravicových, takých, onakých,  makových…“

Richard Vašečka
Rýchlosť reakcie: 9 hod 5 min (po 2. výzve) | Odpovedal: osobne

Odpoveď: „Ďakujem za záujem, ale na takéto otázky nebudem odpovedať.“

 

 

Odpovedali 2 z 16 poslancov.

Vrátený e-mail – preplnená schránka (ignorácia všetkých mailov): Igor Matovič

Poslanecký klub SMER – SD

Viliam Jasaň
Rýchlosť reakcie: 2 dni 6 hod 45 min | Odpovedal: osobne

Odpoveď: „Ak si preštudujete náš volebný program a porovnáte s tými ich pravicovými tak zistíte ,,deliacu,, čiaru. Ale jednoduchšie….kým oni presadzujú nech sa každý stará sám o seba bez ohľadu na to aké má možnosti vzdelania,kde býva,v akých podmienkach sa narodil a pod.,,my sa snažíme aby ľudia mali rovnakú šance na vzdelanie ,prácu a potom nech dokážu že svoju šancu správne využili. Tým,ktorí z rôznych dôvodov šancu nedostali hľadáme účinný spôsob pomoci. My chceme aby sa v spoločnosti mala dobre väčšina tých, ktorí sa snažia.“

Otto Brixi
Rýchlosť reakcie: 3 dni 18 hod 25 min | Odpovedal: asistent

Odpoveď: „Po konzultácii s pánom poslancom uvádzam, že stručne charakterizovať rozdiel medzi pravicou a ľavicou je dosť náročné, nakoľko ide o dva takmer protichodné ideologické smerovania. K danému si dovolím zacitovať z politologickej literatúry: „Za ľavicové sa pokladajú sociálnodemokratické, socialistické, eurokomunistické a radikálne politické strany, väčšinou i strany zelených. Za krajnú ľavicu sa označujú komunistické strany, predovšetkým nereformované. Výnimočne sa k ľavici radia nacionalistické subjekty, väčšinou so separistickým programom. Vzhľadom k veľkému množstvu politických názorov a odlišností v programoch jednotlivých politických strán môže byť označenie strany za ľavicovú či pravicovú predmetom sporov. Chápanie obsahu pojmov ľavica a pravica sa v rôznych spoločnostiach časom rôzne vyvíja, v niektorých bodoch ľavicové a pravicové programy úplne splývajú.“

Ľuboš Blaha
Rýchlosť reakcie:  4 dni 19 hodín 22 minút | Odpovedal: osobne

Odpoveď: „Ak sa pytate na rozdielne hodnoty medzi L a P, vyjadrene aj v programe Smeru a vladnom programe, tak je to vacsi doraz na hodnotu socialnej rovnosti, solidarity a tzv. pozitivnej slobody, na rozdiel od pravicovych hodnot, medzi ktorymi dominuju vlastnicke prava, negativna (podnikatelska) sloboda a v pripade konzervativnej pravice aj autorita, poriadok, jierarchia, „prirodzena“ nerovnost a pod. Ak sa pytate na prakticku politiku, bolo by to takisto na dlho, takze opat len zjednodusene a skratkovito spomeniem z tych najaktualnejsich iniciativ lavicovu podporu progresivneho zdanovania (pravica u nas podporuje rovnu dan), podporu solidarnejsieho dochodkoveho systemu, ktory by podla lavice mal byt co najmenej v sukromnych spravcovskych rukach (vladna zmena dochodkoveho systemu – menej odvodov do DSS a menej zasluhovosti), podpora vacsej ochrany zamestnancov (zmena zakonnika prace, ktory chce pravica naopak vidiet vykloneny skor k zaujmom zamestnavatelov) a pod. Dalo by sa pokracovat. Cize, principialny rozdiel je vo vasom doraze na socialny stat, prerozdelovanie bohatstva smerom k tym chudobnejsim, viac verejnej kontroly a regulacie v ekonomike a viac ochrany prace a socialnych istot zamestnancov.“

Viera Kučerová
Rýchlosť reakcie: 10 hod 40 min (po 2. výzve) | Odpovedal: asi asistent (bez podpisu)

Odpoveď: „Asi hlavný rozdiel je v tom že nás zaujíma osud a život všetkých ľudí a snažíme sa vytvoriť dôstojné životné podmienky pre všetkých nielen pre bohatých.“

 

 

Vladislav Petráš
Rýchlosť reakcie: 16 hod 58 min (po 2. výzve) | Odpovedal: asistent

Odpoveď: „Strana Smer – SD je sociálnodemokratickou stranou, ktorá háji také princípy, akými sú sloboda, rovnosť, pokrok, reforma a internacionalizmus. Politická strana SMER – SD a jej jednotliví predstavitelia, volení občanmi Slovenskej republiky, chránia záujmy nižších a stredných vrstiev spoločnosti, najmä práva zamestnancov oproti vlastníkom výrobných prostriedkov, konkrétne prostredníctvom aktívnej spolupráce a otvoreného dialógu s odbormi, tripartitou a pod. Cieľom SMER – SD je nastolenie politickej, sociálnej rovnosti prostredníctvom prijatých opatrení a to i v dnešných ťažkých časoch, v časoch celosvetovej krízy ! SMER – SD sa prikláňa k decentralizácii moci a presadzuje kolektivizmus pred individuálnou iniciatívou. Našou prioritou sú občania a starostlivosť o nich, a to z ekonomického, sociálneho, zdravotného hľadiska atď. V prílohe Vám prikladám i programové zameranie strany SMER – SD a dúfam, že sme na Vašu otázku zodpovedali dostatočne, v prípade ak máte ďalšie otázky neváhajte nás kontaktovať.“

Ľubomír Petrák
Rýchlosť reakcie: 19 hod 9 min (po 2. výzve) | Odpovedal: osobne

Odpoveď: „Rozlišujem to predovšetkým tým kto obhajuje čie záujmy – pracujúcich, sociálne slabších (ľavica) vs. kapitálu a bohatších vrstiev spoločnosti (pravica). Ako príklady z posledného obdobia máte – zákonník práce (zvýšenie ochrany pracujúcich na štandard bežný v krajinách EU), zvýšenie hornej hranice vymeriavacieho základu pri odvodoch (solidarita vyššie príjmových skupín s nižšie príjmovými) a pod.“

Igor Choma
Rýchlosť reakcie: 4 dni 4 hod 21 min (po 2. výzve) | Odpovedal: osobne

Odpoveď: „Ak vychádzam z politologických definícií, tak pravica bola aj v minulosti zástancom bohatších vrstiev spoločnosti. Dnes obhajuje záujmy vlastníkov, slobodné podnikanie, viac vyzdvihuje hodnotu jednotlivca pred kolektívom. Odmieta zásadné zásahy štátu do ekonomiky a necháva prednosť voľnému trhu. Niekedy má sklon stať sa elitárskym klubom. V ekonomike to vidím tak, že slovenská pravica skôr hľadá riešenia ekonomiky v zahraničí, čím môže vážne ohroziť národnú identitu.

Ľavica reprezentuje záujmy strednej a nižšej vrstvy, uprednostňuje záujmy týchto skupín pred podnikateľmi z „vyššej“ vrstvy. Ľavica presadzuje rovnosť príležitostí, solidaritu medzi občanmi a sociálny štát. Dnes v mnohých krajinách Európy vládne moderný typ stredoľavej strany – sociálna demokracia. V ekonomike má v programe najskôr zmobilizovať vlastné sily (čiže občanov a to, čo ponúka prostredie štátu). Ľavica presadzuje väčšie zásahy štátu do života spoločnosti, napr. aj pri vyrovnávanie sociálnych rozdielov, presadzuje politickú i sociálnu rovnosť.

Na Slovensku i v Európe je dnes ťažko dať deliacu čiaru medzi ľavicou a pravicou, pretože hospodárska kríza narušila aj tento zaužívaný systém. Svet sa globalizuje, ľavica i pravica sa navzájom ovplyvňujú, obzvlášť v pretrvávajúcej hospodárskej kríze. Na riešenie ekonomických problémov dnešných dní, sú ľavicové strany nútené prevziať niektoré opatrenia od pravice. A opačne, pravicové strany sú nútené na zmiernenie dosahov krízy prevziať niektoré opatrenia z programov ľavicových strán na uľahčenie života obyvateľstva.“

Tibor Glenda
Rýchlosť reakcie: 5 dní 1 hod 58 min | Odpovedal: asistent

Odpoveď: „Pomenovanie deliacej čiary teda principiálneho rozdielu medzi pravicou a ľavicou je možné zachytiť v rôznych oblastiach, či už ide o samotný pohľad týkajúci sa  chodu/fungovania/ štátu pri plnení jeho základných úloh  v oblastiach ekonomiky, sociálnej politiky, ale aj v mnohých ďalších sférach spoločnosti.
Dôležitým prvkom je však spôsob riešenia jednotlivých otázok/problémov a následné podniknutie príslušných krokov, ktoré by mali viesť k odstráneniu alebo  zmierneniu vzniknutých negatív.   Avšak cieľ by mal zostať rovnaký a tým je vytváranie vhodných podmienok pre rozvoj spoločnosti a samotného štátu.“

Odpovedalo 8 z 83 poslancov.

Vrátený e-mail – preplnená schránka (ignorácia všetkých mailov): Ján Podmanický, Iveta Lišková

Vrátený e-mail – neznámy príjemca (úplne zrušená schránka):  Jozef Ježík, Ján Babič, Milan Halúz, Peter Fitz

Poslanecký klub KDH

Alojz Přidal
Rýchlosť reakcie: 14 min | Odpovedal: asi asistent (bez podpisu)

Odpoveď: „Kradnúť či nekradnúť.“

 

 

Monika Gibalová
Rýchlosť reakcie: 3 hod 20 min | Odpovedala: osobne

Odpoveď: „Vaša otázka je síce jednoduchá, ale odpovedať sa nedá stručne, ako si želáte. Ak máte záujem, môžeme sa o tejto téme porozprávať osobne v parlamente počas rokovania najbližšej schôdze. Preto budem rada, ak mi pošlete kontakt a bližšie informácie o dôvodoch Vašej otázky.“

 

 Július Brocka
Rýchlosť reakcie: 18 hod 58 min | Odpovedal: osobne

Odpoveď: „Lavica preferuje štát a regulácie, čoho výsledkom je nízka efektívnosť, plytvanie a dlhy. Pravica to obyčajne musí potom dávať do poriadku ;), tj. šetriť, gazdovať efektívnejšie, viac využívať efekty slobody a súkromnej iniciatívy.“

 

Pavol Zajac
Rýchlosť reakcie: 20 hod 00 min | Odpovedal: osobne

Odpoveď: „Na začiatok si musíme obaja uznať fakt, že na Slovensku nie je možné štandardne (t.j. tak ako to majú ostatné západné demokracie anglosaského typu) deliť politickú scénu na ľavicu a pravicu, lebo na Slovensku, okrem KSS, neexistuje relevantná štandardná ľavicová politické strana.
Áno, Smer-SD nie je ľavicová a ani sociálnodemokratická strana. Je to korporativistická politická strana mussoliniho typu (http://www.e-polis.cz/politicke-teorie/124-korporativismus.html).

Základné rysy ľavicových politických strán a ich politiky sa vyznačujú sympatiami pre také princípy, akými sú sloboda, rovnosť, bratstvo, pokrok, reforma a internacionalizmus. Hája práva a záujmy nižších a stredných vrstiev spoločnosti, zvlášť záujmy menšín národnostných, rasových a sexuálnych. Presadzuje decentralizáciu moci, kolektivizmus pred individuálnou iniciatívou. Skoro žiaden z týchto atribútov nemožno priradiť k najväčšej kváziľavicovej politickej strane – Smer-SD.

Nechcem vám tu robiť politologickú prednášku, tak načrtnem deliacu čiaru, ktorá delí politické bloky na Slovensku, …. zdôrazňujem na SLOVENSKU!!!! a ktoré o sebe tvrdia, že sú pravica a ľavica.
Pravica vs. ľavica na Slovensku:
– dôraz na dodržiavanie základných slobôd jednotlivca vs. uprednostňovanie práv spoločnosti (kolektivizmus)
– subsidiarita vs. centralizmus a centrálne riadenie
– ochrana súkromného vlastníctva a slobodu podnikania vs. dôraz na štátne vlastníctvo
– dôraz na spravodlivosť vs. dôraz na formálne (písané) právo
– rešpektovanie demokratický volených zastupiteľov vs. dôraz na korporátne skupiny (odbory, monopoly,…).“

Radoslav Procházka
Rýchlosť reakcie: 6 dní 22 hod 14 min | Odpovedal: asistent

Odpoveď: „Ak by som mohol odpovedať na Vašu otázku, tak ten podstatný rozdiel je v zodpovednosti a nazeraní na jednotlivca. Kým pravica všade na svete necháva jednotlivcom priestor na realizáciu vlastných schopností a predstáv, tak ľavica to radšej robí sama, veľký štát, ktorý o všetkom rozhoduje a prerozdeľuje, to je ideál ľavice a očividne aj strany SMER.

ALFA predstavila program s jasnou víziou „Silná spoločnosť, jednoduchý štát.“
V prípade Vášho záujmu by som si Vám dovolil poslať na prípadné oboznámenie sa úvodnú ucelenú programovú koncepciu o. z. ALFA, ktorá je voľne dostupná na internete, http://www.scribd.com/doc/110616617/ALFA-WEB a taktiež už bola predstavená aj prvá tematická oblasť: volebný systém http://www.scribd.com/doc/114201405/Alfa-Volebny-System-Web a ešte by som si dovolil Vám dať do pozornosti nasledovný link:  www.facebook.com/alfaslovensko“

Pavol Abrhan
Rýchlosť reakcie: 10 dní 15 hod 29 min (po 2. výzve) | Odpovedal: asistent

Odpoveď: „Vďaka za Váš záujem. Rozdielov medzi pravicovým a ľavicovým chápaním výkonu politiky je množstvo, a teda aj deliacich čiar a dalo by sa o tomto rozdelení diskutovať hodiny. Rozdiel medzi pravicou a ľavicou je okrem toho ešte aj v tom, či pravicu a ľavicu porovnávate v slovenskom, stredoeurópskom, postkomunistickom, európskom, euroatlantickom, či dokonca globálnom kontexte. Ak však chcete jednu stručnú a výstižnú odpoveď tak tá znie, že pravica je sociálne spravodlivejšia, makroekonomicky zodpovednejšia a pre rast bohatstva a životnej úrovne občanov jednoznačne motivujúcejšia, pričom stavia poväčšine na osvedčených morálnych hodnotách a slobode jednotlivca usmerňovať svoj život vo vlastnej réžii s čo najmenším možným etatistickým zasahovaním štátu do jeho života.“

Odpovedalo 6 z 16 poslancov.

Vrátený e-mail – preplnená schránka (ignorácia všetkých mailov): Peter Muránsky

Poslanecký klub MOST-HÍD

Béla Bugár
Rýchlosť reakcie: 45 min | Odpovedal: osobne

Odpoveď: „Strucne len jeden priklad. Lavica zatazuje pracu, aj preto rastie nezamestnanost, pravica v prvom rade setrila na vydavkoch statu.“

 

 

Andrej Hrnčiar
Rýchlosť reakcie: 2 dní 22 hod 51 min | Odpovedal: osobne

Odpoveď: „Ja osobne nemam rad slova – pravica a lavica. Ak by som vsak mal definovat rozdiely medzi politickými stranami, tak by som povedal, ze strana Smer je zastancom silneho statu, ktory zasahuje a reguluje. Politicke strany, ktore sa oznacuju ako pravicove su presvedcene (a ja s tym suhlasim), ze stat by mal do nasich zivotov zasahovat co najmenej .“

František Šebej
Rýchlosť reakcie: 5 dní 18 hod 15 min| Odpovedal: osobne

Odpoveď: „Delenie politického spektra na ľavicu a pravicu je možné, ale stiera dosť významné nuancy. Zjednodušene možno povedať, že pravica by mala chcieť menej štátu, menej štátneho zasahovania do ľudských životov a viac priestoru pre slobodné rozhodnutia občanov a pre slobodný a iba nevyhnutne regulovaný trh. Mala by tiež trvať na osobnej zodpovednosti slobodných ľudí za svoj život. Nuž ale pravica sú aj kresťanskí demokrati, a tí by v niektorých veciach asi nesúhlasili. Ľavica na schopnosť ľudí postarať sa o seba a slobodne rozhodnúť neverí. Ľavica je etatistická. Ľavica sa cíti byť múdrejšia ako slobodní ľudia a legitimovaná na to, aby za nich rozhodla, čo je pre nich samých lepšie. Preto je medzi intelektuálmi (najmä tými frustrovanými vlastnou ničotnosťou) toľko fanatických ľavičiarov. Ale o tom omnoho kompetentnejšie celá plejáda autorov (Paul Johnson, napríklad, ale aj Eric Hoffer, etc.)
K tomuto deleniu sa samozrejme pridáva asolútne chaotické používanie oboch pojmov – napríklad označovanie nacistov za „extrémnu pravicu“, hoci svojím vzťahom k trhu, ľudským slobodám a k štátu patria celkom jednoznačne na ľavú stranu tohto rozmazaného spektra. Z práve spomenutého vyplýva aj tá iba naoko čudná mesaliancia medzi náckamimilujúcimi konšpiračné teórie, pomätenými ľavicovými bojovníkmi proti „svetovému kapitálu“ a pošukmi najrôznejšieho druhu, ktorí trebárs veria na to, že pád newyorských dvojičiek spôsobili Židia či dokonca americká tajná služba.“

Érsek Árpád
Rýchlosť reakcie: 3 dni 1 hod 54 min (po 2. výzve) | Odpovedal: osobne

Odpoveď: „Pravicu od lavice odlisuje podla mojho nazoru najmä odlisny postoj k slobode jednotlivca a k ulohe statu v spolocnosti. Pravica uprednostnuje slobodu jednotlivca a minimum statnej regulacie. Lavica zase väcsou snahou o rozsiahlu regulaciu statom, pricom u nich prevlada presvedcenie, ze ciele spolocnosti su nadradene cielom jednotlivca. Zjednodusene by som teda povedal: lavica – zodpovedny stat, pravica – zodpovedny obcan.“

 

Odpovedali 4 z 13 poslancov.

Vrátený e-mail – preplnená schránka (ignorácia všetkých mailov): Ivan Švejna

Poslanecký klub SDKÚ – DS

Miroslav Beblavý
Rýchlosť reakcie: 16 hod 13 min | Odpovedal: osobne

Odpoveď: „Na Slovensku to sú najmä 3 veci: – lepší život pochádza najmä z rastu koláča, nie z jeho prerozdelenia, – štát ako služobník vs štát ako modla, – rovnosť šancí vs prerozdeľovanie / rovnostárstvo.“

 

Magdaléna Vášáryová
Rýchlosť reakcie: 1 deň 21 h 47 min | Odpovedala: osobne

Odpoveď: „politicka scena na Slovensku este nie je stabilizovana a predvidatelna. Je to dedicstvo Meciara, kedy sa aj tzv. lavicove (rozumen postkomunisti) sily pod SDL zucastnili prvej vlady M.Dzurindu. Smer je dedicom volicskej zakladne SDL, HZDS(populisticka) a SNS (reakcno-konzervativna). Takze o jeho „lavicovosti“ sa da uspesne pochybovat a najma posledne hlasovania – napriklad proti registrovanemu partnerstvu, alebo proti panu Kalinovi lebo Tiso) jasne ukazuju, ze Smer je populisticka strana rozkrocena cez cele politicke spektrum.
KDH je jasne vyprofilovanou konzervativnou stranou.
SDKU-DS a Most-Hid su stredopravicove strany so silnymi liberalnymi kridlami. Tieto tri strany su aj clenmi EPP.
SaS rozhodnutim o smerovani antieuropskom sa zaraduje medzi reakcno-konzervativne  strany.
OľaNo je nezaraditelna sila, ktoru volili protestni volici rozneho zamerania. Hlasuju nepredvidatelne – napriklad proti antidiskriminacnemu zakonu, hoci maju romsku otazku ako prioritu.
Problemom politickeho zivota na Slovensku teda zostava nejasne zaradenie niektorych stran a neexistencia skutocnej europskej socialistickej alebo socialno-demokratickej strany.
V tomto chaose zostava deliacou ciarou:
– postoj k demokratickemu rezimu a k parlamentnej demokracii a ich pravidlam
– existencia riadenia vlady „zo zadnych lavic“, teda nevolenymi a a pred verejnostou skrytymi majitelmi strany v pripade Smeru a absolutne podriadenie sa ich prianiam a zaujmom
– postoj k trhovym mechanizmom a cenralizacnym snaham v state
– postoj k stavu v justicii (Smer udrziava Harabina a jeho sposoby riadenia prevzate este z HZDS)
– smerovanie zahranicnej politiky – Smer nema politikov jasne profilovanych pre riadenie ZP (ich ministrom je vzdy uradnik-diplomat)
– postoj k historii fasistickeho slovenskeho statu.“

Mikuláš Dzurinda
Rýchlosť reakcie: 4 dni 5 hod 31 min (po 2. výzve) | Odpovedal: osobne

Odpoveď: „V mojom ponímaní sa ľavica orientuje na hľadanie odpovedí, ako čo naspravodlivejšie prerozdeliť vytvorené bohatstvo, kdežto pravica hľadá odpovede, ako toto bohatstvo čo najefektívnejšie vytvárať. Takto vnímam zásadný, principiálny rozdiel medzi ľavicou a pravicou. Neznamená to však, že tomu tak je v súčasnosti aj u nás.“

Odpovedali 3 z 11 poslancov.

Poslanecký klub SaS

Richard Sulík
Rýchlosť reakcie: 14 hod 18 min | Odpovedal: osobne

Odpoveď: „V ekonomických slobodách. Zatiaľ čo pravica chce (resp. by mala chcieť)
menej daní, menej štátu, menej prekážok v podnikaní a teda viac ekonomických slobôd, ľavica chce presný opak. Ľavičiari si myslia, že štát je dobrý vlastník a že silný štát je skvelá vec.  Problém je, že v praxi, minimálne v našich zemepisných šírkach to nefunguje ani len náznakom.“

 Ľubomír Galko
Rýchlosť reakcie: 14 dní 16 hod 30 min | Odpovedal: asistent

Odpoveď: „Pravica: občanovi ponecháva viacej slobody, zodpovednosti a ním zarobených peňazí. Ľavica: Kolektivizmus, politici a úradníci rozhodujú za všetkých, malá osobná sloboda, vysoké dane. Deliaca čiara, konkrétne a bez teoretizovania: skutočne pravicová strana by nikdy nemohla odsúhlasiť trvalý euroval.“

 

Odpovedali 2 z 11 poslancov.

Záver – KDH prekvapila, SaS sklamala

V prípade strany OĽaNO je paradoxné, že strana ktorá sa prezentuje ako strana obyčajných ľudí, nedokáže obyčajnému človeku ani len odpovedať na bežnú otázku – je to teda taká ľudová strana, ktorá ľudí ignoruje (s výnimkou dvoch, ktorí odpovedali). Igor Matovič ako predseda strany ide v tomto príkladom a rovno všetky e-maily ignoruje. Zaujímavá je aj odpoveď od poslanca, ktorý sa odmietol definovať ako pravičiar. Z tohto vyjadrenia je jasné, že preferencie a jednoduché delenie na dva bloky nie je až také jasné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Pri strane SMER-SD ma napriek ich odlišnosti v ideologickom postoji prekvapujú obsiahle a vyčerpávajúce odpovede niektorých poslancov, ktorí sa očividne skutočne zaujímajú o svojich voličov. Jednoznačným víťazom čo do počtu poslancov, ktorí reagovali, je strana KDH, z ktorej reagovalo 5 z 16 poslancov. Pri strane MOST-HÍD je rovnako ako pri strane SaS komické (a možno smerom k voličovi aj potešujúce) že ako prvý a pritom celkom svižne odpovedal predseda strany. Pri záverečných dvoch stranách v poradí – SDKÚ-DS a SaS (najmä SaS, ktorá sa prezentuje ako strana modernej komunikácie) by človek pri prieskumoch preferencií na prahu zvoliteľnosti očakával väčšiu snahu smerom k voličovi (znovu s výnimkou pár poslancov). Tá sa objaví asi znovu len pár mesiacov pred voľbami.

Záverečných 5x naj

• Najrýchlejšie odpovedal poslanec Alojz Přidal z KDH. Rýchlosť jeho odpovede predstavovala neuveriteľných 14 minút, napriek tomu, že otázku som zasielal o 17:31 hod. Reakcia bola rýchla najmä vďaka tomu, že poslanec dostáva e-maily na mobilné zariadenie (odpovedal z iPhonu).
• Najväčším prekvapením je pre mňa rýchlosť reakcie Bélu Bugára z MOST-HID. Spolu s Richardom Sulíkom z SaS mi ako jediní dvaja predsedovia strán vôbec nejakú reakciu zaslali a reakcia bola navyše od nich osobne. Pri Bélovi Bugárovi bola reakcia navyše veľmi rýchla – do 45 minút. Znovu vďaka tomu, že si emaily necháva posielať na mobilné zariadenie (Az iPhone készülékemről küldve).
• Najdlhšou reakciou je odpoveď Magdalény Vášaryovej z SDKÚ-DS (247 slov), na druhom mieste Igor Choma zo SMER-SD (215 slov), Pavol Zajac z KDH (208 slov), Ľuboš Blaha zo SMER-SD (174 slov) a na piatom mieste Mikuláš Huba z OĽaNO (163 slov).
• Najväčším sklamaním je pre mňa reakcia zo strany SaS ako celku. Strana SaS sa snaží prezentovať ako moderná strana, zakladajúcou si aj na moderných spôsoboch komunikácie. Je známa najmä svojou veľkou podporou u internetového publika. Od tejto strany mi prišli odpovede len od dvoch z jedenástich poslancov. Od toho druhého navyše od asistentky a aj to až po 14-tich dňoch.
• Najväčšia snaha a záujem, čo som osobne vôbec neočakával, bola zo strany KDH. Z ich strany to bol najväčší pomer poslancov, ktorí odpovedali. Konkrétne najväčší záujem bol od poslankyne Moniky Gibalovej, ktorá síce neodpovedala na otázku, no navrhla osobné stretnutie na ďalšom zasadnutí parlamentu.

Preplnená schránka – najväčšie ignoranstvo

Ako vidno z prieskumu, odpovedalo len minimum zo 150 poslancov národnej rady. Najväčšími ignorantmi zostávajú poslanci ako Igor Matovič, Ivan Švejna  a ďalší, ktorí svoje emailové schránky vôbec nepoužívajú a majú ich preplnené. Dá sa teda predpokladať, že v ich emailových schránkach sa nachádza veľký počet emailov od ľudí, ktorí sa s nimi snažili skontaktovať. Márne. Zaujímalo ma, či teda takýto poslanec nedostal údaje k svojej schránke (prečo ju teda nesleduje), alebo aj to, akú má schránka veľkosť, keď sa preplnila. Napísal som do NR SR a toto je odpoveď:

Štandardná kapacita mailovej schránky v parlamentnom informačnom systéme je 500 MB. V individuálnych prípadoch kapacitu mailových schránok upravujeme.
Pravidlá odchádzajúcej a prichádzajúcej mailovej adresy si nastavuje každý užívateľ sám, Kancelária žiadne dodatočné opatrenia nenastavuje, ani neplánujeme nastavovať.
Súčasne každému poslancovi poskytujeme službu presmerovania mailov, alebo ich presunutia do inej, ním špecifikovanej mailovej adresy podľa ich písomného požiadania.
Záleží iba od poslanca, či schránky využíva, to znamená či používa obe, alebo jednu z nich dá do správy asistentovi. Oficiálne vždy odovzdávame oprávnenia výhradne iba poslancovi a on rozhoduje, či a ktorú sprístupní aj asistentovi, alebo výhradne iba asistentovi.

Ak si spravíte malý prepočet a 500 MB vydelíte priemernou veľkosťou emailovej správy 75kb, vyjde vám približne 6666 ks neprečítaných emailov, ktoré už takto ignorujúci poslanci musia mať vo svojich schránkach od rôznych ľudí.

Pritom to nie je nič zložité a nemožné. Poslanec si môže pridelený budget veľmi ľahko rozdeliť tak, aby všetko v pohode stíhal a každý človek dostal odpoveď. Ak by som zo sumy 2077 € zobral len 400-500€ a dal to niekomu len za to, že bude odpovedať na maily (pritom to môže byť hocikto aj na východe slovenska alebo aj na druhej strane zemegule), väčšina ľudí na Slovensku by sa takej práci asi potešila. Je jasné, že väčšina poslancov nemá záujem odkrojiť z tejto sumy na tento účel ani to minimum a radšej peniaze použijú na iný účel, ako na komunikáciu s verejnosťou.

Otázkou zostáva, čo teda s touto štedrou mesačnou sumou robia, keď ju nevyužívajú ani len na základné vybavovanie korešpondencie.

Mnohí z nich majú naopak až takú snahu, že im emaily chodia priamo na ich mobilné zariadenie a snažia sa promptne reagovať. Pre voličov, ktorí sa budú v budúcnosti rozhodovať koho voliť, bude možno záujem o voliča aj mimo predvolebného obdobia rozhodujúcim faktorom…

UPDATE:
11.3.2013 – doplnené vyjadrenie od Pavla Abrhana (KDH)
12.3.2013 – doplnené vyjadrenie od Františka Šebeja (MOST-HID)

Dodatočné vysvetlenie niektorých poslancov, prečo neodpovedali:

Martin Poliačik  (SaS)
„Martin, ja som neodpovedal, lebo som videl, že to je od Teba. Lebo za normálnych okolností mi tykáš a napíšeš priamo tu (cez FB). Zrazu si mi vykal a ešte aj tá otázka bola trochu divná, tak som si povedal, že ide o nejaký hromadný mail a nechal som to tak.“

 

Milan Haluz (SMER-SD)
„Vazeny pan Bulak, ospravedlnujem sa , ze Vam pisem sem (na FB) ale reagujem na Vas clanok.Mrzi ma nedostal som Vas dotaz na email, nakolko som mal nejaku poruchu a nechodili mi vsetky emaily. Velmi rad Vam v buducnosti odpoviem na akekolvek otazky. Moja adresa milan.haluz@nrsr.sk a sukromna milan.haluz@hotmail.sk.“

 

5,135 celkovo návštev, 1 návštev dnes