Superstar Procházka

Neexistuje kauza, ktorá by ma v slovenskej politike tak strašne bavila ako konflikt Matovič versus Procházka. Na úvod zrada. Následne napínavá partia pokru. Neskúsený Rado pyšne navyšuje vklad netušiac aké tromfy má Igor v rukách. Zdesenie, keď vyložia hráči karty na stôl. A katastrofa – koniec kariéry jedného mladého nádejného politika – na záver?

Po každej správnej antickej tragédii má divák pod vplyvom silného dramatického zážitku prežiť katarziu. Čiže očistenie a osvietenie duše. Aké je poučenie, ktoré nám spostredkuje Procházkeia?

Starej Procházka

Starej Procházka

Verejnosť má zase raz konkrétnejšiu predstavu koľko asi stojí táka politická kampaň. Podľa Rada je to tých 6 kíl. Mňa osobne celkom prekvapilo, ako málo stačí na oblepenie Slovenska hlavou politika.

Stále som sa pohyboval v sume sto miliónov starých korún, ktoré naznačoval odborník na slovo vzatý, mediálny mág a príležitostný výrobca Coca-coly Fedor Flašík. Treba ale uznať, že porovnávať Fedorove kampane (pre HZDS v roku 1998 a Smer 2002) s tou Procházkovou je ako porovnávať karneval v Riu s Račianskym vinobraním. Schifferka a Depardieu sa sami nezaplatia.

Bolo by jednoznačne na čase, keby sme už konečne vyškrtli zo zákona tie absurdné limity na kampaň. Politici vedia, že zaplatili viac a občania to už vedia takisto. Limity sú už len klamanie samých seba. Ako keď si moletka prepíše čísla na ciferníku váhy, aby stále ukazovala 50 kilo. Pravda by nám pomohla oveľa viac.

A pravda je taká, že demokratická politika funguje na rovnakých základoch ako show business. Dobre vyzerajúci spevák so solídnym hlasom si nájde producenta bez problémov. Ak si ešte k tomu aj dokáže sám písať songy, tak sa mu ponuky na spoluprácu len tak hrnú.

A treba uznať, že Rado Procházka si texty písať vie. Má výborné vzdelanie (Yale), drive po úspechu a na pravej časti politického spektra v podstate voľné pole. Každý hudobný producent by ho chcel mať vo svojom vydavateľstve. A je úplne jedno aký hudobný štýl bude hrať.

Neviem, či sa na slovenskej politickej scéne niekedy objavila taká nádejná superstar ako Procházka. Snáď svojho času Robert Fico. A ten tiež vtedy priťahoval peniaze ako magnet špendlíky. Dokonca vlastnou hlavou.

Ja si ešte pamätám dobu, keď bolo investorom úplne jedno aký hudobný štýl bude Robo hrať. Najprv začal s treťou cestou, až neskôr sa preorientoval na soc-pop. Svedčí to o nepopierateľnom fakte, že talentovaný interpret na politickom pódiu zahrá všetko. A je už len záležitosťou národného vkusu, že Senzus je počúvanejší ako Jazz.

Existuje jeden veľmi rozšírený omyl, že kvalitný producent s dostatočným budgetom dokáže aj z člena hviezdnej roty urobiť úspešného kandidáta. A volíme si nakoniec tých, ktorých nám bohaté vydavateľstvá vyobliekajú a našminkujú.

Celý proces ale funguje naopak. Producenti politických hviezd hľadajú talenty. A potenciálne úspešný politik peniaze skôr priťahuje, akoby ho samotné financie vyniesli na výslnie. Preto v demokratickom politickom show businesse nikdy nebude o peniaze núdza.

Že tu Ficova vláda nebude navždy a že ju raz vymení nejaké zoskupenie napravo od stredu, tak na tento predpoklad nemusím byť zrovna geniálny prognostik. Každý podnikateľ v politickom kabarete by chcel mať preto Procházku zazmluvneného. Predpokladám, že aj label pod ktorým vydáva Robert Fico by si to najradšej zazichroval aj z tejto strany. Tu sa žiadne vojny kapiel nenosia.

A Rado zatiaľ peniaze potrebuje. Takže na jednej strane máme podnikateľa, ktorý peniaze rád poskytne a na druhej politika, ktorý ich potrebuje. Win-win situácia, ktorej nezabráni ani ten najprísnejší limit na kampaň.

Kedy teda nastáva v politickom show businesse problém?

Producent politickej superstar je nakoniec podnikateľ ako každý iný a chce svoju investíciu naspäť. Zúročenú relevantným percentom. A zatiaľ čo poctiví fidlikanti sú schopní splácať svoje dlhy predajom nosičov a koncertovaním, u tých politických to je inak.

Úspešný politik (politik vo funkcii) sa dostane k verejným peniazom a štátnym zákazkám. A mecenášov, ktorí mu finančne pomáhali na ceste do funkcie, vypláca z týchto zdrojov. Preto sme museli platiť nehorázne peniaze za niekoľkokrát predražené Branisko, preto mýtny tender vyhrala najdrahšia ponuka. Miki a Robo potrebovali splatiť svoje dlhy. A podobný problém bude riešiť aj Rado.

Na tomto mieste treba začať, ak chceme takýmto javom predchádzať. Jediná možnosť ako rozbiť dobre fungujúce partnerstvo medzi politikmi a podnikateľmi je obmedzovať verejné zdroje, ktorými politici disponujú. Čím menej verejných zdrojov bude mať budúci premiér Procházka k dispozícii, tým menej pochybných financií bude mať dnes kandidát Procházka na politickú kampaň.

Iná cesta neexistuje. Ak si niekdo myslí, že na západ od našich hraníc našli na tento neduh nejakú zázračnú medicínu, nech si naštuduje Obamov solárny škandál, Spenden aféru v Nemecku, alebo nech si len prečíta biografiu hocijakého francúzskeho prezidenta.

Ak by sa nám podarilo okresať štát na nutné minimum (že sme od tohto stavu riadne ďaleko) predpovedám, že podnikatelia stratia záujem o politiku úplne a začnú sa venovať skutočnému businessu. O funkcie by sa potom konečne mohli začať uchádzať ľudia, ktorých služba verejnosti napĺňa a nie arogantní karieristi bažiaci po moci ako je to dnes.

11,721 návštev, 7 dnes

pošli na vybrali.sme.sk
Palec dolePalec hore +50 skóre, 60 hlasov

24 odpovedí

  1. Avatar
    júl 23, 2014

    Pekne, logicky vysvetlené.

    Thumb up 16 Thumb down 1

    Odpovedať

  2. Avatar
    júl 23, 2014

    Zaujímavá je tiež inovácia, ktorú do politiky priniesol Matovič. Inkasuje od štátu príspevky pre politickú stranu, pričom to nie je strana v klasickom zmysle, ale špecifická firma s pomerne jasným vlastníkom, ktorý tie príspevky inkasuje. Už pri vstupe do parlamentu jasne deklaroval, že je otvorený ponukám. To vtedy, keď pustil balónik, že mu niekto ponúkol prachy za nevyslovenie dôvery vládnej zostave.

    Neviem, či podobné projekty, nebodaj takto úspečné už niekto realizoval v inej krajine. Zachytil som, že ústavný súd v Nemecku zrušil hranicu potrebnú pre získanie mandátu v europarlamente a jeden mandát získala aj strana, ktorá dopredu deklarovala, že na tomto mieste bude meniť poslancov vždy po mesiaci, keď im vznikne nárok na nejakú formu odstupného.

    Ako nezaujatý (nevolič) fandím Matovičovi. Takto “hacknúť” parlamentnú demokraciu, to si zaslúži obdiv. Je to talent, ktorý sa isto nestratí.

    Thumb up 16 Thumb down 6

    Odpovedať

  3. Avatar
    júl 23, 2014

    Obmedzovať verejné zdroje, ktoré sú zdrojom korupcie, je len jedným z možných spôsobov riešenia. Iným spôsobom je rast kontroly a obmedzenie absolutizmu politikov.

    Takýto systém nie je utópia, existuje a funguje na Švajčiarsku po švajčiarsky. Namiesto feudálneho modelu absolutizmu, kde sa rozdeľujú léna a pašaliky, nie je moc sústredená niekde hore vo výšinách, odkaľ všemocný môže metať blesky alebo blahosklonne priniesť potrebnú vlahu, viď republikánske monarchie typu Francúzsko či Zlodejsko. Švajčiarsky federál je malý. Švajčiarsko je súbor miništátikov, kantónov, ktoré sú súborom miestnych samospráv, ktoré si vlastné veci spravujú samé. Aj tu existuje korupcia, ale tá je úplne dole, kde sa rozhoduje, ktorý kamarát dostane zakázku na rozšírenie cesty o 20 cm. Ak by ju dostal len jeden, tak ostatní budú kričať a preto si ju rozdelia vždy všetci, len po každých voľbách v inom pomere. Decentralizácia prináša verejné výdavky rozdelené na menšie čiastky, väčšiu transparentnosť rozhodovania, lebo ľudia si strážia, čo sa stane s ich daňami, a prináša menej moci jednotlivým politikom.

    Thumb up 13 Thumb down 8

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 24, 2014

      Roman Kanala :
      Nepoznám švajc. pomery. Možno sa mýlim. Ale myslím si, že príliš sa nemýlim. Myslím si, že vo švajci sa rozkradne tisíc krát po milione, a na slovakistáne sa rozkradne 1 krát miliarda.
      Ono sa asi naozaj vo švajci rozkradne polovica oproti slovakistánu. Lenže – popri tom “našom” hyperkradnutí je aj polovica ešte príliš.
      Pre mňa už to najhoršie ani nie je to kradnutie štátu. To najhoršie je vidieť, že sa to deje pred očami okrádaných ludí, otvorene. A polovica ludí to toleruje – “však to si berú tí moji”.
      A zvyšok ludí ani nevníma, že sa čosi deje. Nevnímajú dane, DPH, nevnímajú, ako z nich politici robia nevolníkov. Ako ich nutia nosiť prilbu na bicykli (ako nejakých baníkov), priväzovať sa v aute, nesmieš TO, nesmieš ONO, nesmieč NIČ, iba to, čo ti prikážeme – to MUSÍŠ.
      Žijeme absolutne bezpečne, ako zajace v ocelovej klietke. A ludia si krochkajú ….. fuj… A tešia sa, že im bude hádzať žrádlo do klietky nie zlý Fico ( donedávna záchranca a nositeľ ISTôT) , ale dobrý Procházka (milý a inteligentný chovateľ zajacov).

      Thumb up 12 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 24, 2014

        Kradnúť sa kradne aj na Švajčiarsku po švajčiarsky, ale to je dosť málokedy. Trestá sa to basou natvrdo a doživotným dištancom od verejných peňazí. Taký človek už prácu nenájde. Častejšie je prihrávanie zakázok kamarátom. To sa ťažšie dokazuje a ťažšie postihuje. Ostatne, o tom je politika – o záujmoch. Ale pozor, zakázky sú za zákonnú cenu, nie ako na Zlodejsku, za trojnásobnú. Jednoducho niektorá firma občas dostane prácu mimo poradia a môže si udržať zamestnancov a zisk. Ale ani to nesmie byť príliš okaté a pravidlá nesmú byť porušené, len obídené cez dieru v zákone, inak to dostanú na stôl trestňáci. Tolerancia zločinu nie je, ani fico-kali-zasahovanie do vyšetrovania nie je, je len obmedzená tolerancia politických dohôd. V porovnaní so Zlodejskom veľmi obmedzená tolerancia.

        Dane sa platia trojúrovňovo: priama federálna daň je z obratu a ide rovno do federálnej kasy, kantonálna daň ide kantónu a každá obec si sama stanoví obecnú daň. Kantonálna daň sa stanovuje v kantóne, ostáva v kantóne a federál do toho nehovorí. Obecná daň ide obci a ostatné obce do toho nič nie je. Teda nie je to tak, že sa najprv nazbiera veľká hŕba peňazí, ktorú potom panovník rozdeľuje, ako sa mu zapáči. Preto je aj väčší pocit “vlastníctva” tých vyzbieraných daní, viac sa pozerá na prsty, viac sa fúka do polievky, politici majú menej možností niečo stopiť či uliať a všeobecná kultúra zločinu nepraje. Darebáci majú nie trikrát a dosť, ale raz a dosť. To je ten veľký rozdiel. Preto zo Zlodejska nebude Švajčiarsko. Celospoločenské akceptovanie zločinu ako princípu fungovania inštitúcií.

        Thumb up 15 Thumb down 2

        Odpovedať

  4. Avatar
    júl 24, 2014

    “Čím menej verejných zdrojov bude mať….”
    Pred pár rokmi by som súhlasil
    ALE
    je jedno koľko zdrojov má k dispozícii politik, úradník , zamestnanec v štátnej správe…= štát
    Totálna nezodpovednosť a právna nepostihnuteľnosť to je príčina.
    Vždy sa dá nájsť “dosť” v štátnom rozpočte, v štátnych podnikoch, úradoch…atď
    Lebo je tu možnosť brať si aj keď nie ej z čoho = dlh. Štáty žijú na dlh a “občania” si zvykli.

    Je jedno či bude mať štát menej ONI si pomôžu a zadlžujú a “účtovnými” a inými fintami berú a berú…
    S tichým súhlasom občanov.
    Alebo je ten súhlas väčšinový a verejný ??? Prejavovaný pravidelne vo voľbách…?

    Thumb up 7 Thumb down 1

    Odpovedať

  5. Avatar
    júl 24, 2014

    Celkom vydarený článok – teda až na záver že “Jediná možnosť ako rozbiť dobre fungujúce partnerstvo medzi politikmi a podnikateľmi je obmedzovať verejné zdroje, ktorými politici disponujú.” Skutočne nie je jasné ako ste k tomuto dospeli. Mám hneď niekoľko protiargumentov:

    1) Cena politickej kampane na úrovni niekoľkých kíl je ničím v porovnaní s verejnými zdrojmi ktoré počítame v desiatkach miliárd EUR.

    2) Aj keď politik nemá priamo kontrolu nad prostriedkami v zmysle verejných zákazok má obrovský vplyv v iných oblastiach – hlavne v legislatívnej. Schopnosť zaviesť clá, povoliť výstavbu na nejakom typu pozemkov a mnohé iné nefinančné rozhodnutia sú pre rôznych ľudí veľmi cenné. Aj historická skúsenosť zo štátov kedy verejný sektor (v zmysle pomeru vládnych výdavkov na HDP) bol minimálny ukazuje že to nezabráni kourpcii pri vytváraní regulácií.

    3) Je tiež otázne čo to znamená “disponujú”. Na obrovskej časti verejných výdavkov nie je možné len tak priamo profitovať – ide napríklad o dôchodky a mzdy v štátnom sektore či iné obdobné výdavky. Čo je niekedy aj paradoxné – ak napríklad politik disponuje právom zvyšovať dôchodky dôchodcom tak to zvyšuje závislosť tejto skupiny od politikov.

    Podstatné je však že to ide aj opačným smerom – aj ak má niekto moc tieto prostriedky zoškrtať tak takáto hrozba tiež vytvára politickú závislosť, čo môže byť samozrejme problém. Lebo na to aby politik mohol v praxi urobiť povedzme “reformu dôchodkov” tak musí mať nad touto agendou moc – inak povedané musíme ho nechať “disponovať” týmito prostriedkami.

    Thumb up 3 Thumb down 7

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 24, 2014

      Myslim, ze autorov uzaver je s vysokou pravdepodobnostou spravny.
      1. Cena politickej kampane je na Slovensku podstatne nizsia ako v statoch, kde uz davno pochopili fungovanie politickeho trhu a kupovania statnych privilegii. Nijako to vsak nedokazuje, ze tak ten mechanizmus nefunguje a nebude fungovat aj na Slovensku.
      2. Vytvaranie regulacii a privilegii je predsa prave tiez jedna forma ako cerpat “verejne zdroje” a “zvacsovat stat (jeho vplyv)” akurat inym sposobom. Pre obcana statu je uplne irelevantne, ci bude platit statu v podobe nasilne vynutenych dani alebo nasilne vynutenych clach, ci nedobrovolne pouzitych sluzbach privilegovanych korporacii, pripadne doplacanim na ich statom legalizovane podvody (banky).
      3. Velka cast verejnych zdrojov (vacsina?) je psychopatmi politikmi predsa vzdy pouzita na podplacanie volicov, ale je to tiez len sposob ako sa dostat ku konecnemu zisku svojich sponzorov. Radsej mensi zisk ako ziaden, ked pre nedostatocne podplatenie volicskej zakladne politicky boj (a tym moznost na state parazitovat) prehraju. To su akurat nevyhnutne vydavky (ktore predsa navyse nemusia zaplatit oni, ale opat iba danovi poplatnici) pre dosiahnutie konecneho profitu.
      Politik, ktory tieto “nevyhutne vydavky” chce zoskrtat sa vystavuje velkej pravdepodobnosti neuspechu v demokratickom politickom boji. To vsak neznamena, ze najvacsi problem nie je prave velkost statu. Prave naopak. To ze si volici zvykli na istoty od silneho statu je prave jedna z hlavnych pricin, preco sa korupcii vo sfere silneho statu tak dari. To, ze sa nieco take v dnesnom stadiu uz tazko podari prelomit tu pricinnu suvislost nevylucuje. Politici pod vplyvom ich chlebodarcov cielene dlhodobo zvacsuju stat a tym privilegia cielovych volicskych skupin, pretoze im to umozni vyhrat politicky boj a umozni zisky ludom, ktori za nimi stoja. Prave na narastanie tych “nevyhnutnych vydavkov” pre podplatenie volicov a na zodpovedajuci zisk z korupcie v demokratickych statnych systemoch v historii vsetky demokraticke staty nakoniec zbankrotovali. Niekde som cital pekny citat skotskeho historika, ktory to iste povedal, aj ked inymi slovami o antickych greckych mestskych statoch a zovseobecnil to pre demokraticky politicky system ako taky.

      Thumb up 5 Thumb down 1

      Odpovedať

  6. Avatar
    júl 24, 2014

    Mimo misu Tibor.

    Problem prochazku nie je, ze zhanal peniaze. Problemom je ta nadstavba co urobil.

    Slova, ktore su v Prochazkovom slovniku: trensparetny, dodrziavat zakony a skutocnost zastieranie a obchadzanie zakonov.

    Volic by mu vedel prepacit ak by Rado priznal tak chlapsky, gazdovsky, ze spotreboval na kampan 500 kileciek a dal mu ich ten, ten, ten a henten. Co podrazilo Rada je to, ze klamal, zavadzal a obchadzal platne zakony.

    Takze Tiborko ako spravny nevolic opet raz mimo misu.

    Thumb up 3 Thumb down 3

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 24, 2014

      Nenadobudol som dojem, ze by Tibor pisal nieco o Prochadzkovi, a v com konkretne urobil Prochadzka chybu. Pisal predsa o Matovicovi, ako vyuziva nezmyselnost pravidiel financovania politickych stran.
      Nepises nahodou v tomto kontexte prave ty mimo misu len preto, ze ti tak vadia nevolici ako je Tibor? Aj ked to co mimo misu pises je s velkou pravdepodobnostou pravda a urcite by som s tym nepolemizoval.

      Thumb up 2 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 25, 2014

        “nezmyselnost pravidiel financovania politickych stran.”

        - ano. je nezmysel už aj o tom diskutovať.
        Koho dnes zaujíma, koľko penazí minul Hitler v predvolebnjej kampani ??!! Ludí by malo zaujímať, koľko ludí pozabíjal, koľkým zničil život.
        Stalin neminul vo voľbách asi ani rubeľ. Je to teda čestný politik ???

        Thumb up 3 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          júl 25, 2014

          Nemas nahodou problem s porozumenim textu? Niekde som snad napisal cokolvek v duchu toho, co naznacujes?

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            júl 27, 2014

            Nemas nahodou problem s porozumenim textu?
            Veď som vlastne podporil tvoje slová.

            Thumb up 2 Thumb down 0

          • Avatar
            júl 28, 2014

            Asi mam. Sorry. Tvoje zrejme iba recnicke otazky som pochopil ako vycitku.:-)

            Thumb up 1 Thumb down 0

    • Avatar
      júl 25, 2014

      Len pre tvoju informáciu:
      Ja som Procházku odpísal v momente, keď angažoval ako ekonomického experta súdruha Marcinčina. Keď potom pokračoval angažovaním poslanca Beblavého, len sa mi moje rozhodnutie nevoliť sieť potvrdilo. Čerešnička s menom Ivo Nesrovnal (kandidát siete na primátora BA) na torte psíčka a mačičky už v tomto kontexte skoro až nudí.

      Materiál platformy “alfa” je z môjho pohľadu presne to, čo by som s radosťou volil. Je to presne ten popis štátu, ktorý by som bol ochotný akceptovať a nemusel by som sa sám pred sebou hanbiť. Akurát realizácia bola opäť podľa predpokladov. A mne potvrdila môj názor, že zlepšenie existujúceho stavu skrze politiku nie je realizovateľné. A preto nevolím.

      Inak je to tak, ako píše Freeman, môj príspevok vyššie nebol o Procházkovi, bol o Matovičovi. Ktorého úprimne obdivujem, pretože dokázal prekročiť prah pokrytectva a úplne jasne išiel do politiky s biznis plánom. Od začiatku ho komunikoval otvorene, pokryteckých politikov z OKS vyrazil úplne na začiatku. Ako politický obchodník je proste extra trieda.

      Thumb up 6 Thumb down 4

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 25, 2014

        Tak s tym obdivom k Matovicovi si to prehnal a nemozem sa stotoznit. Matovic je iba politicky obchodnik, ktory chladnokrvne a “otvorene” vyuziva pravidla v politike, ktore su jasne neeticke a skodlive. Podobne ako cela hrba psychopatov v politike vyuziva stat na legalizaciu beztrestneho kradnutia. To ze vyrazil po korytach dychtiacich pokrytcov z jezuitskej KDS a OKS bola sice celkom dobra zabava, ale o jeho “cistych” pohnutkach silne pochybujem.

        Thumb up 2 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          júl 25, 2014

          Myslim, ze tibor obdivuje matovica ako biznismana nie ako politika. to politicke saskovanie je len predstavenie v cirkuse, za ktore inkasuje.

          Thumb up 1 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            júl 26, 2014

            Za to saskovanie ako v cirkuse inkasuje peniaze, ktore su danovym poplatnikom odobrane nasilim. Dakujem pekne za takeho biznismana. Ja obdivujem biznismanov, ktori vedia zarobit peniaze bez pomoci vypalnickeho statu. To by som uz skor mohol obdivovat aj Sirokeho, Kmotrika, JaT a Pentu, ktori sa na statnych zakazkach a privilegiach tiez dokazu nabalit este podstatne viac.

            Thumb up 3 Thumb down 1

          • Avatar
            júl 26, 2014

            Freeman: Ale ukradnuté peniaze inkasujú všetci. Matovičova inovácia spočíva v tom, že on to dáva na známosť oveľa priamejšie. Pomáha občanom lepšie chápať, o čom tá politika v skutočnosti je. Je možné, dokonca hodne pravdepodobné, že ľudia aj tak nepochopia a budú sa aj naďalej snažiť nájsť toho idálneho výpalníka. Ale Matovič aspoň explicitne ukázal, že také niečo nie je možné. Že hlavnou podstatou poitiky je biznis presne tak, ako je to veľmi pekne a názorne popísané v článku, ku ktorému diskutujeme.

            Thumb up 1 Thumb down 1

  7. Avatar
    júl 26, 2014

    Freeman: ale veľmi ma teší, že nie som sám s názorom na politikov KDS, OKS.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 26, 2014

      Koho mas na mysli pod “vsetci”? Ak vsetkych politikov – vypalnikov, tak s tym samozrejme suhlasim. Ale vacsina ludi (danovi poplatnici) su prave ti, ktori to vsetko musia pod hrozbou basy zaplatit (perpetum mobile neexistuje). To ze je jeden z tych vypalnikov uprimnejsi a otvorene dava najavo, ze sa jedna o legalizovany zlocin ho urcite nerobi legitimnym biznismanom. Nemylme si biznis s legalizovanou lupezou. Hlavnou podstatou politiky teda nie je biznis, ale legalizovane beztrestne okradanie. Aj zlodejovi ide o peniaze, ale nie je dovod ho nazyvat biznismanom. Ani ked uprimne priznava, ze kradne. Moze ti to pripadat ako hra na slovicka a ich definicie, ale podla mna je dost dolezite rozlisovat aj uprimneho vypalnika od biznismana.
      Nenadobudol som dojem, ze by Matovicovi vypalnicka a podstata politiky az tak vadila. Inak by asi nakopal niekde napriklad svojho tajtrlika Viskupica, ktory statnu lupez otvorene obhajoval. Alebo snad sponzorovanie statu slovenskych hudobnikov nie je tiez financovane z vypalneho? A urcite to nie je jediny priklad. Silne pochybujem, ze Matovic je nejaky libertarian alebo anarchokapitalista, ktory je v politike len preto, aby urychlil pad korporatneho etatizmu. Aj ked uznavam, ze moze vyvolavat silnejsi terapeoticky efekt pre ovce, ktore stale dufaju, ze konecne pride ten spravodlivy politik, ktori ich zachrani od tych ostatnych psychopatov. To je vsak trochu malo na obdiv.

      Thumb up 2 Thumb down 1

      Odpovedať

  8. Avatar
    august 04, 2014

    Nelze než doporučit přečíst si Cestu do otroctví: http://www.bawerk.eu/clanky/recenze-knih/f.-a.-von-hayek–cesta-do-otroctvi.html

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

Zanechajte komentár

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené, inak schvaľujeme všetko. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do hĺbky 10 komentárov, potom už na komentár neviete odpovedať. Snažte sa preto dospieť k rozuzleniu preberanej témy pred 10. vnoreným komentárom, alebo diskusiu začnite v novom vlákne.