Švajčiarsko je 4. ekonomicky najslobodnejšia krajina sveta a na vrchole svetového rebríčka je stálicou. O ekonomickú slobodu však musia pravidelne bojovať v referendách. Nedávno sa hlasovalo o základnom príjme 2500 CHF pre každého, bez ohľadu na to, či do práce pôjde alebo nie, potom o príjmovom strope pre najlepšie zarábajúcich, hlasovalo sa aj o predĺžení platenej dovolenky, teraz sa bude hlasovať o minimálnej mzde na úrovni 25$. Podľa prieskumu však vyzerá, že aj toto Švajčiari odmietnu.
Patrick Belser, skúsený ekonóm z International Labor Office v Ženeve tvrdí, že iniciatíva je na mieste. „Medzinárodná skúsenosť ukazuje, že minimálna mzda dokáže chrániť zamestnancov pred vykorisťovaním a nemá žiadny negatívny vplyv na ekonomiku.“ Imigrantka z Portugalska, ktorá pracuje ako domovníčka to však vidí inak. „Ak by som mohla voliť, hlasujem proti. Ak by mi zamestnávateľ musel platiť viac ako dostávam teraz, musel by ma prepustiť a ja by som prišla o prácu.“
Správa ma zaujala v dvoch smeroch:
Akademik a bežný človek so sedliackym rozumom vníma tú istú vec odlišne. Je tam priam myšlienková priepasť. Tento rozdiel vnímania bol v časoch, keď väčšina ľudí nemala ani strednú školu a zdá sa, že bude aj vtedy, keď bude mať stredné vzdelanie každý a vysokoškolské vzdelanie väčšina ľudí. Ako to často býva, aj v tomto konkrétnom prípade u mňa jednoznačne vyhráva sedliacky rozum domovníčky nad názorom erudovaného ekonóma z medzinárodného inštitútu. Tým v žiadnom prípade nechcem znevažovať význam intelektuálov a vzdelania ako takého, ale ak dochádza u akademika k takýmto prudkým odklonom od sedliackeho rozumu, asi je na mieste prehodnotiť kvalitu myšlienkového prúdu, ktorý on propaguje.
Druhá fascinujúca vec je tá, ako Švajčiari dokážu celé desaťročia odolávať spevu sirén, ktoré lákajú obyvateľov na ľahšiu, vábnejšie vyzerajúcu cestu. Aj niekoľko krát do roka sú im pri volebných urnách ponúkané rany istoty, ale väčšina sa väčšinou na ne zlákať nenechá. Dole klobúk!
——2014-05-18T21:37:00—–
Švajčiari zamietli v referende najvyššiu minimálnu mzdu na svete
8,132 celkovo návštev, 1 návštev dnes
Kto aspoň trochu pozná švajčiarsky systém VIE že je to niečo CELKOM iné ako u nás.
Školský systém s hodnotením a prestupom pri zlepšení „výsledkov“ medzi najlepších a záujem štátnej správy o najlepších študentov (najlepšie študijné výsledky .
Napr. najlepší STOLÁR má šancu stať sa stolárom mesta…
U nás v nasledujúcich voľbách komunistická strana nenominoval za kandidáta ani jedného „robotníka“…
Preto si môžu švajčiari dovoliť toľko referend.
ONI (obrovská) väčšina sú od narodenia pripravovaní mať zodpovednosť za seba, presadzovať sa podľa svojich schopností, informovať sa a vzdelávať…
Uvažujú a rozmýšľajú = majú vlastné názory.
Je tam toho viac… napr. :
Švajčiarsky prezident sa každý rok mení…
Práve preto je treba začať uvažovať a v súlade s tým aj konať (!) na zmene politického systému. Principiálne nemusíme byť hneď verná kópia Švajčiarska, ale rozhodne menej štátu a platenia za ničnerobenie by nám len prospelo!
Zmena politického systému. Ale ako ho meniť?
….
Môže menej štátu chcieť polovica rómov (a čoraz viacej aj ˇˇdalších a ďalších..) čo žije len z dávok?
Môže menej štátu chcieť toľko dôchodcov, ktorým stačil 13. dôchodok vo výške 40 – 60 eur (ak si to vydelíme 12 mesiacmi) na podporu tých čo im pol roka „zabudli“ valorizovať dôchodky….
Môže menej štátu chcieť mnoho zamestnancov v prebujnelej štátnej správe, štátnych podnikoch?
Môže menej štátu chcieť 20 000 policajtov s dobrými platmi a výsluhovými dôchodkami?
Môžu menej štátu chcieť príslušníci politických strán, ktoré berú zo štátneho….rôznymi spôsobmi ???
…
Menšina čo chce menej štátu musí hľadať spôsoby ako dosiahnuť aby sa ľudia nielen vzdelávali a mali informácie ALE aby aj štát mal čo najmenej. Iba tak si bude môcť ZA ICH peniaze kupovať výhody pre svojich a svoje záujmy.
Hmm…
Hádam najväčšia téme dneška. Ale to si dnes neuvedomuje ani väčšina tých, ktorí na seba zobrali zodpovednosť za našu cestu. Určite by sme o tom mohli všetci debatovať na tomto mieste aj mesiac a bez vzájomných urážok, podozrievania a osočovania… Z môjho úzkeho profesného pohľadu by som začal s úplnou revíziou učebných osnov PFUK, najmä katedier štátneho práva a medzinárodného práva, ako aj ekonomických škôl. Ja by som musel vymazať z hlavy celé učivo o vedúcej úlohe strany, či strán v politike a spoločnosti. Nevieme ani na najvyššej úrovni vysveliť a realizovať základné pojmy občan, občiansky princíp, princíp voľného
trhu, trhu práce, sociálna spoločnosť… Aj na týchto stránkach sa občas objavujú názory, ktoré sú už na hranici anarchie. Predovšetkým však nevieme v praxi definovať a realizovať tému „Moja osobná občianska zodpovednosť v rodine a povolaní za praktickú realizáciu demokracie na Slovensku“.Ale kde chýba sebareflexia, sebaúcta, poznanie vlastnej hodnoty… Vydobyli sme tzv.demokraciu, ale vo svojom vnútri , najmä v mojej generácii, sme ostali otrokmi.
“ ktoré sú už na hranici anarchie“….. „osobná občianska zodpovednosť v rodine a povolaní za praktickú realizáciu demokracie na Slovensku“….“Vydobyli sme tzv.demokraciu,“
– čo všetko znamenajú tieto pojmy ? Ťažko možno čo len diskutovať o týchto otázkach, a ešte ťažšie ich realizovať, keď je evidentné, že každý to chápe inak.
A ked väčšina doslovne odmieta dohodnuť sa aspon na definícii pojmov. Typicky taká „demokracia“ . Máme ju aj v ustave, a každý ju chápe inak. Politici ju chápu tak, že keď 51% poslancov odhlasuje, že 1 + 1 = 7 , tak je to tak.
Je to úplne presne vystihnuté. Ak to doplníme všeobecným hlasovacím právom dostaneme stav kedy je štátu stále viac a viac, až po ….?….
Ja teda v myšlienkovom postupe pána „akademika“ a inigrantky vidím naopak úplnú zhodu. Obaja si obhajujú svoj súkromný záujem. Tak, ako je to (podľa mňa) prirodzené. Akademik hovorí to, za čo dostane výplatu (keby hovoril opačne, musel by si hľadať nového zamestnávateľa) a rovnako tak imigrantka hovorí to, čo je v súlade s jej cieľom si zamestnanie udržať.
Ja si teda myslím, že sa „posralo“ to, že väčšina intelektuálov je dnes žiaľ platená za niečo, čo spoločnosť posúva so problémov. Podobne „vedci“. Dnes sa čoraz viac dávajú najať na presadzovanie teórií a názorov, kde ich osobný prospech prevažuje nad reálnou hodnotou výsledku.
tak, tak.
Princíp „menej štatu“ nemá význam presadzovať u ludí, ktorí sa priživujú na „viac štátu“ . Treba vysvetlovať pomery ludom, ktorí sú štátom okrádaní, a ktorí majú prirodzený zaujem na „menej štatu“ . Problémom je, že týto ludia si zväčša neuvedomujú, nechápu svoju situáciu.
Ak bude reálne 51% ludí profitovať na „viac štátu“ , tak sa stav zakonzervuje na dlhú dobu, až dovtedy, kým to celé neskrachuje.
Ten sta v tu už nejaký ten piatok je. Na „viac štátu“ profituje 2/3 nie len nadpolovičná väčšina.
“ Na “viac štátu” profituje 2/3 nie len nadpolovičná väčšina.“
– Nuž, dosť pochybujem. Ja to poviem inak :
“ Na “viac štátu” si myslia , že profitujú 2/3 občanov“. Iba si to myslia, neprofitujú. Žiaľ, konajú podľa toho myslenia.
Ludia totiž výborne vidia, keď od štátu dostanú detské prídavky. Avšak NEVIDIA, že celú DPH platia štátu, nie predajcovi. Predajca je iba výberčí dane.
Ludia nevidia, že v cene banánov je aj CLO z dovozu z mimoúnijného štátu. Ludia nechápu, že dane platené podnikateľmi sú zahrnuté v cene tovaru, ktorí platia ludia. Ludia nechápu skoro nič.
Závisí od toho čo si predstavuješ pod „profituje na štáte“. Ja to vidím tak, že na štáte profituje ten kto z verejných peňazí poberá viac ako platí.
Túto podmienku spĺňajú všetci dôchodcovia, nezamestnaní, zamestnanci verejných inštitúcií a zamestnanci súkromných firiem so štátnymi zákazkami. Nechce sa mi to hľadať, ale podľa mňa to bude značne nad 50%.
Ak pozeráme na politické dôsledky tak k tomu ešte pribúdajú tí čo zaplatia mesačne pár stovák na daniach, odvodoch a DPH, dostanú pár eur rodinných prídavkov a sú šťastný ako im štát pomáha.
Mill :
„Túto podmienku spĺňajú všetci dôchodcovia, …… “
Ale nie ! Dôchodcovia (väčšina) celý život platili „preddavky“ na dôchodok. Teraz im čosi z toho vracajú.
Dôchodcovia si neplatili žiadne preddavky. Platili dôchodky nejakým iným ľuďom.
Nikde sa nepíše, že človek nemôže zmeniť svoj status vo vzťahu k štátu. Jeden rok je platiteľ ďalší je poberateľ.
Iným kritériom by mohlo byť celoživotné saldo. Ľudia sa však väčšinou rozhodujú podľa krátkodobých dopadov. U dôchodcu je len malá pravdepodobnosť, že by sa z aktuálneho stavu príjemcu ešte niekedy stal platiteľom. Jeho chovanie teda bude chovaním príjemcu.
Zaujímavé, že jeden príklad rozvíri takú diskusiu, ja som si istý, že by sa našiel opačný prípad – profesor tvrdiaci menej štátu a bežný človek vtvrdiaci viac. Potom by ma zaujímala tá argumentácia 🙂
A co tak nieco uplne ine chlapci? https://www.youtube.com/watch?v=NNUgmI6tyzU
Zaujímavý článok, ale veľa faktov tam nesedí. O základnom príjme 2500 Frs sa ešte nehlasovalo. Iniciatíva už bola oznámená, zber podpisov začal 11. apríla 2012 s 18 mesačnou lehotou do 11. októbra 2013, zber podpisov ukončený pri 126 tisíc a podpisy odovzdané 4. októbra 2013 (týždeň pred lehotou). Iniciatíva bola vyhlásená za platnú 7. novembra 2013. Dátum hlasovania v referende ešte neznámy, ale mohlo by to byť už v septembrovom hlasovaní. Dátumy budúcich referend na 20 rokov dopredu: http://www.admin.ch/ch/f/pore/va/vab_1_3_3_1.html
Pred hlasovaním bude o projekte množstvo debát v televízii a v novinách. Už sa na ne teším, lebo zmysel tej sulíkoviny mi mne osobne uniká. Cena toho špásu by vraj bola 200 miliárd, z toho splynutie dôchodkového 1. piliera pokryje asi polovicu, druhú z daní. No ďakujem pekne.
Dichotómia v tomto prípade nie je medzi univerzitne vzdelanými a nevzdelanými, ale medzi ľavicou a pravicou. Patrick Belser v ILO pracoval na správach o nútenej práci, obchode s ľuďmi, Global Wage Report, a podobné veci. Vraj demokraciu treba reformovať, lebo v treťom svete je chudoba. Prečo nie. Takých ľudí sa treba naučiť brať s rezervou.
Výrok tej portugalskej domovníčky je neoveriteľný. Možno existuje, možno nie. V každom prípade sa to nedá brať ako základ porovnania. Práve Portugalsko je odstrašujúcim príkladom, kam vedie minimálna mzda: nezamestnanosť, bariéra mladým na vstup na pracovný trh, nezamestnateľní seniori.
Trochu viac o minimálnej mzde tu:
http://vybrali.sme.sk/c/Sladka-pasca-minimalnej-mzdy/
O švajčiarskych referendách:
http://blog.etrend.sk/listy-z-zenevy/category/svajciarske-volby-a-referenda.html