Centrálne banky po celom svete hrdinsky bojujú s krízou, ktorú vyvolali nadmerným tlačením peňazí z ničoho, podporou falošne nízkych úrokových mier, teda podporou zlých investícií a nezodpovednej spotreby na dlh. Do boja sa vybrali so zbraňou hromadného tlačenia peňazí. Aby tak podporili spotrebu a nové investície. Pomocou nízkych úrokových mier a peniazmi, vytvorenými zo vzduchu. Ale verte, či nie, aj také zhadzovanie peňazí z vrtuľníka sa dá robiť rôznymi spôsobmi. Ktoré sa môžu principiálne odlišovať.
Písal som tu, že v dnešnom systéme vznikajú peniaze ako dlh, ktorý bude musieť niekto splatiť a že s tým vrtuľníkom je to rozprávka na dobrú noc. Že skutočnosť je a bude úplne iná. Vysmiali ma, že predsa centrálna banka môže dostať peniaze aj bez dlhu, napríklad nákupom štátnych dlhopisov. Proste dlžný úpis (dlhopis) sa za dlh prestane považovať a problém je vyriešený. Ak bude treba dostať nové peniaze na trh, niekto vydá dlhopis (požičia si nové peniaze) a centrálna banka mu ich (obnoví?, preperie?, …) odkupom dlhového záväzku, ktorý od začiatku nebol myslený vážne. A máme krásny nový prosperujúci nový svet bez dlhov.
Keďže je čoraz jasnejšie, že politické elity budú problém riešiť presne tým istým spôsobom, akým ho spôsobili, je nanajvýš vhodné porozmýšľať nad dôsledkami. Čo presne bude „uvoľňovanie“ menovej politiky znamenať? Kto bude na strane víťazov a kto na strane porazených? Pozrime sa teda bližšie na príručku od Braňa Žúdela.
Hlavným božstvom tejto filozofie je HDP. Keďže jeho zvyšovanie sa zadrhlo a nechce pokračovať ani pri nulových úrokových sadzbách, treba politicky cieliť priamo na jeho zvyšovanie. Proste tlačiť toľko peňazí a tak dlho (donekonečna), až HDP rásť začne. Že vy sa z HDP nenajete? To je úplne v poriadku. Oni to nerobia pre vás, oni to robia pre seba. HDP je božstvo, je to prostriedok, nie cieľ. Vy pozorujete infláciu ako zvyšovanie svojich nákladov na život. Tu je riešenie jednoduché. Z výpočtu inflácie sa vyradia všetky tovary a služby (potraviny, energie, náklady na bývanie), ktorých cena rastie a problém inflácie je vyriešený. Merať sa bude „jadrová“ inflácia, t.j. ceny, ktoré nestúpajú. Tak, a teraz môžeme spustiť rotačky bez obavy z inflácie.
Principiálny problém Žúdelovho vrtuľníka je to, že to nie je vrtuľník. V skutočnosti je to veľmi adresná kuriérska služba. A v jej centrále je hlavným dokumentom zoznam adresátov, ktorým budú nové peniaze doručené. Keďže je to štátom organizovaná akcia, na prvom mieste zoznamu budú štátne organizácie. Štáty si nebrali pôžičky s tým, že ich niekedy splatia. Eufemizmus „kvantitatívne uvoľňovanie“ je len ďalší prostriedok, ako tie dlžoby upratať. Samozrejme, štát má aj svojich klientov. Veľké finančné skupiny, ktoré vo vzťahu ku finančnej kuriérskej službe zastupujú banky, ktoré nemôžu skrachovať. Ale za to môžu pomáhať v určovaní, koho dlžoby sa už ďalej za dlžoby považovať nebudú. Komu budú špinavé dlhové peniaze vymenené za nové čisté veľké prachy bez akýchkoľvek záväzkov. Tí ostatní budú musieť svoje dlžoby platiť naďalej.
Vyvolení z vyvolených potom budú posúvať peniaze (nie z vrtuľníka, z adresnej dodávky!) vyvoleným druhého rádu. Však kto by staval cesty, keby sme nemali štát, všakže. Štát predsa najlepšie vie, čo jeho občania potrebujú. Pomocou Žúdelovho návodu dostane štát do ruky zbraň, ktorá môže byť účinná dokonca aj proti ešte ako-tak uvažujúcim občanom. Štát už totiž nebude potrebovať vyberať dane. Adresná dodávka si svoje úlohy prísunu „zdrojov“ splní určite lepšie, ako občania daňové povinnosti. Tak načo zbytočne stresovať.
Samozrejme, možno netreba byť medzi vyvolenými 1. ani 2. rádu. Veľká väčšina obyvateľov systém (aspoň podvedome) pochopí. Čím bližšie k adresnej dodávke nových peňazí, tým lepší život. Schopnosti niečo skutočne produkovať prestanú byť zaujímavé, podstatná bude schopnosť dostať sa v pyramídovom systéme padajúcich balíkov (nižšie už len zväzočkov) peňazí čo najvyššie. Ale však toto už isto dôverne poznáte.
Pozrime sa teraz na chvíľu celkom dole, pod pyramídu. Tam sa balíky veľkých peňazí zmenili na potravinové lístky. Nebojte sa, štát sa o vás postará. Dokonca sa tvrdí, že pomocou omrviniek posúvaných najchudobnejším sa peniaze dokážu zázračne „okotiť“, učene povedané multiplikovať. Čím viac chudobných, čím viac závislých na štátnej podpore, tým rýchlejšie sa peniažky budú obracať. Tým rýchlejší rast HDP. Takže naši neprispôsobiví spoluobčania sú vlastne našou devízou pre časy, keď HDP nebude ťahať export automobiliek.
Čo je hlavným cieľom takto postaveného adresného prideľovania nových peňazí? Prerozdeľovanie skutočných hodnôt tým správnym smerom. Potlačenie slobodného trhu tak silne, ako je to len možné. Získanie moci nad menej „schopnými“ spoluobčanmi. Zväčšenie majetkovej nerovnosti na maximálnu možnú mieru. Niekto bude mať všetko, niekto iný potravinové lístky do prázdnych obchodov. Cieľom je proste vybudovanie vyspelej komunistickej spoločnosti.
Pričom peniaze z vrtuľníka by sa zhadzovať skutočne dali. A to presne tak, aby splnili proklamovaný (nie však skutočný) cieľ politických elít. Pod pojmom zhadzovať peniaze z vrtuľníka si totiž človek podvedome predstavuje „spravodlivú“ distribúciu. Každému rovnako. Ale to by potom vyzeralo úplne naopak…
Predstavte si, že každému občanovi menovej oblasti pribudnú na účet pravidelne nejaké nové peniaze, ktoré nebude musieť vrátiť a bude ich môcť použiť slobodne podľa vlastného uváženia. Bude ich používať na slobodnom trhu. Bude to občan, ktorý rozhodne, aké tovary, či služby si za nové peniaze nakúpi. Bude sa dokonca môcť rozhodnúť nimi splatiť nejaký svoj existujúci dlh. A peniažky by stúpali pekne nahor. Väčšie množstvá nových peňazí by sa tiež dostávali k vyvoleným. Ale vyvolili by si ich na slobodnom trhu občania platbou za niečo, čo skutočne chcú a potrebujú. Investície z nových peňazí by zabezpečovali produkciu toho, po čom je skutočný, trhový dopyt.
Štát by si už nemusel (nemal) požičiavať. Však ak by chcel viac peňazí, pustil by do obehu (na účty jednotlivých občanov) viac nových peňazí. A časť z nich by zinkasoval vo forme daní. Samozrejme, musel by byť k občanom oveľa ústretovejší, aby mu tie dane platili. Musel by poskytnúť nejakú protihodnotu. Ale možno by postupne žiadne dane nepotreboval. Ľudia by postupne možno pochopili, že v skutočne trhovom prostredí to funguje lepšie a spravodlivejšie. A funkciu monetárnej politiky, t.j. prihadzovanie nejakých drobných do systému, ak je to skutočne potrebné, by zvládli aj súkromné banky. Nie tie dnešné, vyvolené pre redistribúciu nových peňazí. Ale tie budúce. Servisné organizácie na zabezpečovanie platobného styku.
Neberte prosím moje vrtuľníkové návrhy doslova. Ja som len chcel poukázať na to, že keď dvaja robia to isté, môže to byť aj úplne odlišné. Chcel som poukázať na fakt, že politickými elitami navrhované ciele a spôsoby monetárnej politiky žiadny problém neriešia. A ani to nie je ich cieľom. Ich cieľom je podporiť masívne prerozdeľovanie hodnôt smerom k nim samým a posilnenie ich moci. Pretože presne o tom je štát. Štát sú oni, nie my.
My, to je slobodný trh. Ktorý je prirodzený. Ktorý funguje aj bez nich, bez štátu. A práve to im tak vadí. Pretože trh prerozdeľuje spravodlivo. Každému podľa jeho zásluh.
11,970 celkovo návštev, 4 návštev dnes
Prosim autora o dalsie vysvetlenie. Z clanku vyplyva ze vrtulnikova inflacia (odspodu) je super vec na podporu ekonomiky. Preco teda rovno nepridat kazdemu obcanovi miliardu Eur na ucet. To by ekonomiku zarucene roztocilo.
Nebolo by lepsie keby ziadna inflacia nebola? Preco vlastne musime zvysovat nominalnu hodnotu penazi v obehu?
Z článku vôbec nevyplýva, že vrtuľníková inflácia zospodu je super vec. Môj názor je ten, že deklarovaný cieľ, rozhýbať (všobecnú) spotrebu sa jasne rozchádza z realizáciou, t.j. prideľovaním nových peňazí vybraným subjektom. Stále sú sťažnosti na transmisný mechanizmus, že nejako nefunguje. Peniaze sa nie a nie dostať do spotreby. Samozrejme, však vyvolení tých peňazí už majú dosť a štáty podporujú netrhové investície. Inflácia neprichádza, pretože tie peniaze sa na trh takto proste nedostanú.
.
A naopak: pomocou nových peňazí by nebol problém podporiť spotrebu. Skutočná vrtuľníková monetárna politika by nemala najmenší problém podporiť spotrebu. Akurát so všetkými očakávanými následkami. V podobe inflácie.
.
To len čisto teoreticky existuje možnosť, že keby sa vrtuľníkom poslalo na zem len a práve toľko nových peňazí, koľko sa následnými splátkami z obehu stratí, tak že v tomto čisto teoretickomo prípade by žiadna inflácia nebola. Pretože určite sa zhodneme, že inflácia je nárast množstva peňazí, t.j. od tých novozhodnených treba odčítať spálené peniaze (splatené dlhy)
Tibor, píšeš :
“ Pretože určite sa zhodneme, že inflácia je nárast množstva peňazí“
– nuž, na disk. fore LIBINST som sa pohadal na tuto temu s adminom tohto webu, absolventom VŠ ekonomickej, dnes je vraj poradcom na českej CB !!!
Ten tvrdil, že „inflácia NIE JE je nárast množstva peňazí“ , je to iba „nárast cien“ . A ten nárast, navyše, ani až tak moc nezávisí od množstva penazí v obehu. Iba trošku.
Skoro ma chcel za to zablokovať.
Dnešní ekonomovia su šialení. Asi sa im to oplatí.
Najlepšia by samozrejme bolo konštantné množstvo peňazí v obehu. Deflácia by bola potom mierou produktivity a pokroku. Cieľom by malo byť, aby sa na jednotku peňazí produkovalo stále viac a viac tovarov a služieb. A ich cena bude logicky klesať.
.
Argument, že potom by ľudia len čakali kým klesnú ceny a nič nekupovali je úplne mimo. To akože dnes nebudem jesť, pretože zajtra to bude lacnejšie?
.
Deflácia je zdola jasne limitovaná. Pretože každý niečo jesť potrebuje, potrebuje sa obliekať, musí niekde bývať …. Proste väčšina ľudí určite nie sú askéti, čo budú sedieť v jaskyni, meditovať a čakať, kým padnú ceny tovarov, ktoré si oni aj tak nekúpia, pretože v nasledujúci deň budú predsa lacnejšie.
.
A naopak: inflácia nie je vôbec obmedzená. Ak budeme cieľovať rast NHDP na úrovni 2%p.a. a zístíme, že stále máme nezamestnaných, alebo sú už všetci zamestnaní, ale nemôžu ísť každý rok na dovolenku do Karibiku (základné ľudské právo, podobne ako právo na rýchly internet), tak potom budeme cieľovať rasť NHDP na 5%. A dostaneme sa k tvojej otázke: A prečo nie 100% reastu ročne? Však predsa stačí len prebudovať všetky cesty na 8-prúdové diaľnice.
„Argument, že potom by ľudia len čakali kým klesnú ceny a nič nekupovali je úplne mimo. To akože dnes nebudem jesť, pretože zajtra to bude lacnejšie?“
to si nepochopil alebo nechcel pochopit ten argument.
Pozri si kolko z rastu HDP tvoria investicie. Prave investicie by boli zredukovane v deflacnom prostredi. Teraz ti vlastne ECB a FED nanutuje nesediet na peniazoch, lebo z nich stracas inflaciou. Preto ich vacsina ludi a firiem nema vo vankusoch a zakopane na zahrade a po trezoroch doma, ale posunie ich dalej. Bud ich minu, investuju alebo investuju nepriamo cez sporenie v banke alebo inej financnej institucii.
investicie su dolezite aj pre vyskum a vyvoj, co je asi jediny dovod realneho ekonomickeho pokroku a zvysovania zivotnej urovne.
V clanku si dokonca robite srandu z rastu HDP cez zrychlovanie obehu penazi. Ono to fakt tak funguje.
Tiez som mal nedavno tuto ideu monetarnej politiky „od spodu“. Urcite by peniaze boli alokovane lepsie celym trhom ako len risk manazmentom a investicnym oddelenim bank. Navyse je to velmi vhodne heslo do volieb – „Volte mna – zoberiem bankarom a rozdam ludom“. Je to nechutne populisticke a preto je to tak dobre. 🙂 A pritom je to jedna z mala populistickych veci, ktora by aj pomohla ekonomike ako celku a ludom.
A aka by mala byt inflacia? Z dlhodobeho hladiska by mala byt 0. To by bolo najferovejsie prostredie pre podnikanie a investovanie (a to chceme stimulovat). Centralna banka by teda mohla zamedzovat deflacii (,ktoru sposobuje rast objemu sluzieb a tovarov) prave vysvetlenym sposobom „od spodu“. Jednoducho ako za davnych cias v USA by inflacia alebo deflacia mohla vyskocit jeden rok, ale centralna banka by garantovala, ze dalsi rok urobi korekciu v rovnakej velkosti a „od spodu“ (nech z rastu profituju obcania). cielom by mohlo byt mat kazdych 5 alebo 10 rokov rovnaku nakupnu silu menovej jednotky.
este k jadrovej inflacii. -zaviedla sa preto, ze ked je napriklad v USA sucho a urodi sa malo psenice a kukurice, tak cena tychto komodit v tom roku raketovo vzrastie a potiahne inflaciu. Horsie je, ze ak je sucho v Rusku alebo EU, tak tiez cena vzrastie. Co ma centralna banka (napr FED) robit za opatrenia, ked je v Rusku sucho? 🙂 Hlavne to je taka vec, ze dalsi rok uz sucho pravdepodobne nebude a cena znova klesne, takze zasah CB nie je potrebny ani zelany. Monetarna politika sa jednoducho nemeni kvoli pocasiu. 🙂
Postupne boli vyskrtnute aj ine velmi volatilne komodity (asi tam nie ani ropa, ak sa nemylim), lebo nechceli menit monetarnu politiku kazdy tyzden. Zakladna urokova sadzba priamo urcuje vysku uverovania. Caste zmeny sposobuju len neistotu a zvysuju neurcitost v dlhodobych kalkulaciach, co nakoniec dlhodobe urokovanie len stazi a predrazi, co je zle.
Teba presviedčať nebudem, nevidím v tom význam.
.
Ostatných si dovolím podnietiť k rozmýšľaniu o štatistikách. Skúste porozmýšľať, ako by ste vy sami počítali napríklad infláciu. Či sa vôbec dostanete k vlastnému názoru, ako také niečo vyjadriť jedným jednorozmerným číslom.
.
A inflácia je ešte tá jednoduhšia štatistika. Rádovo horšie je to s mierou nezamestnanosti. Tuto je taká inšpirácia:
http://www.investorsinsight.com/blogs/thoughts_from_the_frontline/archive/2012/09/09/debt-be-not-proud.aspx
.
U nezamestnanosti som si už istý a vedel by som si to vyargumentovať: je to umelá, silne zavádzajúca a reálne nič nehovoriaca štatistika. Používa sa len a práve pre demagógiu. Nič také, ako štatistika nezamestnanosti sa nedá rozumne definovať.
.
A obávam sa, že podobne je to aj so štatistikami, ako sú HDP a inflácia (aby sme zostali u tých relevantných k môjmu článku). Akokoľvek vedecky sa budú tváriť samotné štatistiky, resp. teórie okolo nich, celé je to obyčajný humbug.
ale snad narazkou o rozmyslani o statistikach nespochybnujes, ze investicie tvoria riadny kus HDP v kazdej rozvinutej krajine, ci? a snad veris tomu, ze ludia investuju, lebo sa obavaju inflacie => inflacia vedie k zvyseniu miery investicii.
HDP sa bezne rata 3ma metodami a zaujimave je, ze vyjde priblizne rovnake cislo. Vymyslenych metod je tusim 7 alebo 8 a vo vsetkych je vysledkom to iste.
Tu ti poslem link vysvetlujuci zakladny vypocet Y = C + I + E + G velmi pekne jednoducho a s prikladmi: http://www.mindtools.net/GlobCourse/formula.shtml
a inflacia sa pocita jednoducho – zoberies cenu zakladneho roka (A) a porovnas hu s cenou v dalsom roku (B). ((B – A)/A)*100 a mas inflaciu a za A a B si dosat jednu vec alebo kos produktov ake chces, ale v A aj B musiq byt tie iste veci 🙂
pri porovnavani inflacie nie je zohladena kvalita. napriklad auto (sa vyrabaju uz ine znacky a niektore uz niesu a niektore su nove, tak sa berie kus jak kus) teraz je aj lacnejsie aj lepsie ako bolo niekedy, lenze inflacia nedokaze zohladnit zmenu kvality.
Viem, ze pri CPI este Bureaou of Labor Statistics zohladnuje aj vahu jednotlyvych veci v spotrebitelskom kosi. Napriklad ludia minaju priemerne 1/3 penazi na byvanie a 1/3 na stravu, tak tieto veci maju ekvivalentnu vahu. (Nasi to robia asi tak isto a oni to posielaju Eurostatu)
Neviem Alex, asi som to nenapísal dosť jasne, resp. ja Teba skutočne nemám chuť ani dôvod presviedčať.
.
Že ja spochybňujem HDP ako koncept, resp. som napísal, že slúži na jeden mnou dosť jasne vyjadrený účel, to si si snáď všimol.
len k deflacii budem reagovat, lebo zjavne ignorujes realitu (aj dnes mame pri istych statkoch deflaciu – stoja stale rovnako vela penaznych jednotiek, ale ich skutocna cena vdaka inflacii (tu velmi zjednodusujem) klesa.
Ked si rozdelis statky na 2 skupiny – 1. nutne potrebujes k zivotu (potraviny, byvanie, energie, doprava) a 2. pekne vecicky, ale nie az tak potrebne k zivotu (televizor, pocitac, modne bytove doplnky, oblecko….), urcite si aj ty vsimnes, ze v prvej skupine ceny rastu neustale, zatial co v druhej skupine ceny neustale klesaju. Mas pocit ze ludia odkladaju nakup noveho televizora, oblecka, smartfonu … do nekonecna a cakaju kym ceny este viac klesnu? Argument ze ludia by prestali spotrebovavat lebo by do nekonecna cakali na zlacnovanie je uplne mimo realitu, ludia sa chcu mat dobre teraz a nie o 10 rokov (aj preto si beru uvery na bludy typu televizor a pod.)
Neda mi neopytat sa, teba tesi ked ceny rastu? Mas pocit ze sa mame lepsie lebo rastie cenova uroven?
ad: “ Neda mi neopytat sa, teba tesi ked ceny rastu? Mas pocit ze sa mame lepsie lebo rastie cenova uroven? “
.
Nuž, ako koho. Niekoho to teší, iného to neteší. To je ten problém. Že niekto umelo vyrobí infláciu a potom tvrdí, že však je užitočná. Ale ona užitočná skutočne je. Pre istú skupinu. Ide o to, či tá skupina má právo ju aj vyrábať. Či je korektné manipulovať základnú cenu na trhu, cenu peňazí a investící. Niekto tu inštaloval umelý a manipulovaný systém, kde sa už pomaly každý modlí, aby to ešte nejaký čas vydržalo. A Systém aj bude všetkých presviedčať, že ak to nefunguje, tak treba ešte viac manipulovať.
.
Jednozložková číselná hodnota inflácie nemá zmysel. Pretože každý má výdavky, aktíva a pasíve rôzne rozložené. Je to presne ten istý problém, ako stanoviť rovnakú menovú politiku pre Nemecko, Írsko a Grécko súčasne. Jednoducho to nie je možné. Podobne infláciu. Kto má úspory a nechce sa zadlžovať, infláciu by nechcel. Kto má dlhy a vie v tom „chodiť“, infláciu chce.
Tesi ma ked rastie cena mojich aktiv rychlejsie, ako inflacia, ale inflacia samotna ma netesi. A nemam pocit, ze sa mame lepsie so stupajucimi cenami. Dakujem za opytanie. A ty mas aky pocit?
Podla teba si nikto nespori? Vsetci su v dlhu? To je to, ze inflacia zvyhodnuje dlznikov a znevyhodnuje sporitelov a este aj tak si ludia sporia. Samotna inflacia ich tym znehodnocovanim uspor odradza od toho, aby peniaze zakopali na zahrade. Radsej ich investuju, alebo sporia v banke alebo inej institucii, ktora ich investuje. Peniaze nezostavaju po skriniach a zahradach, ale sa vracaju do obehu.
Nikde som nehovoril, ze by domacnosti a firmy odlozili, alebo odkladali ako sa da, vsetky svoje vydavky. Skor ide o to, ze by boli menej motivovane vracat peniaze do obehu a investovat.
Co by si robil ty? Mal by si volne prostriedky a deflacia by dosahovala 2% rocne. Investovanim by si svoje zdroje vystavil riziku (lebo kazda investicia nesie riziko) a zaroven by si znizil likviditu (ked kupis restauraciu je to menej likvidne, ako ked mas cash). Takze na to, aby si investoval by restauracia musela, podla tvojho nazoru, byt natolko dobra investicia, ze sa oplati podstupit riziko straty z investovania a zaroven zarobi viac ako 2% rocne (,ktore by si mal, ked by si peniaze mal v posteli a bez rizika a max likvidne). naproti tomu pri inflacii 2% by si svoje volne prostriedky asi nechcel drzat v posteli… restauracia by teda musela byt znova dost dobra na prekonanie strachu z rizika a smutok zo straty likvidity, ale zrazu sa do nej oplati investovat, aj ked len zachova realnu hodnotu investicie. => pri inflacii sa opati investovat aj do menej ziskovych projektov => viac investicii
😉 ja som nikdy netvrdil ze inflacia je dobra, prave preto ma to vobec netesi ze moje tazko zarobene prachy stracaju na hodnote. Aj moj sused spori, taky jednoduchsi clovek (neviem ci rozumie pojmu aktiva), ale velmi dobre chape ze inflacia ho obera o hodnotu uspor co setri pre vnucata (ze jeho vnucata si za jeho dnesnych 20€ o x rokov kupia hovno).
Musim mu povedat, ze ma byt rad, ze su mudry ludia a vytvaraju inflaciu, inak by bol debil a zakopal by peniaze do hnoja, tam by mu zhnili a vnucata by mali realne hovno, este ze je tu ta inflacia chvala bohu a vnucata dostanu polhovno.
To s tou restauraciou si myslel vazne, alebo len zo zartu si to napisal? Povazujes za spravne nanucovat ludom riziko len preto aby uchovali hodnoty ktore vyrobili vlastnymi rukami? A ked nie su ochotni investovat do rizika, tak nech plody svojej prace rychlo minu na bludy nepotrebne, lebo alternativou k rizikovej investicii a neminutiu penazi je strata hodnoty? Kde beries tu bohorovnu drzost urcovat co je pre ludi dobre a co zle?
no radsej by si susedovi mal vysvetlit pojem aktiva a preco by mal setrit aspon! na terminovanych vkladoch a nie na beznom ucte alebo doma.
a len hovorim ako to momentalne je a preco to tak je. ked by si si precital prispevok hore, tak zistis, ze som za monetarnu politiku, ktora by len udrzovala celkovu cenovu hladinu- nevyrabala by 2% inflaciu, ani by nesledovala zamestnanost ako FED, ale by jednoducho garantovala, ze vsetky odchylky aj deflaciu aj inflaciu centralna banka vyrovna. Deflacia od investicii odradza a robi splacanie dlhov obtiaznejsie. Najferovejsie pre oba strany aj dlznikov by bola inflacia/deflacia 0%. Taka garancia 0% inflacie by znamenala zjednodusenie investovania a podnikania a uverovania – celkovo ekonomickych kalkulacii a pritom by neodradzala od investicii ako deflacia (ale ani nenutila, takze mierny pokles by na zaciatku aj tak nastal aj s poklesom rastu HDP, ale snad by sa to zmiernovalo ulahcenim podnikania a investovania atd)
s restauraciou som to myslel vazne a tak to funguje teraz a porovnava to, co by sa stalo, ak by bola deflacia namiesto inflacie. (bolo by menej investicii) A kedze nechceme ani odradzat od investicii, tak 0% pre mna znie najlepsie, elbo prostredie zjednodusuje.
si to vychytal 🙂 ujo setri na terminovanom ucte 😉 uz to z neho robi zbehleho investora?
a co tak nechat rozhodnut ludi ake peniaze chcu? freebanking?
no vidis, tak to robi lepsie ako ked by mal peniaze vo vankusoch. a rozumies tomu, ze preco je pre investicie lepsie, ak peniaze nema vo vankusoch, ale radsej v banke na terminovanom vklade?
k tvojej otazke, ze ci je uz skuseny investor – robi to z neho bezneho pasivneho konzumenta bankovych produktov. ked by vedel a mal cas investovat sam, tak by mohol mat vyssi vynos (ale niesol by sam aj riziko straty). takze nie, nie je skuseny investor
freebanking je fajn idea. ale tiez by si asi musel zvysovat penaznu zasobu. na akej sume by si zacal? a co ked by prislo do tvojho systemu 10krat viac ludi ako bolo na zaciatku a vsetci by chceli zarabat a hradit a sporit v tvojej mene? alebo milionkrat viac ludi? asi by si pocitil dosledky deflacie. ako napriklad obmedzenie investicii, alebo by ludia neboli schopni splatit dlh v tvojej mene… to nie je velmi dobre, ci? pohoda?
deflacia ta tiez nenuti sediet na peniazoch, to je iba dogma mainstreamovych vraj ekonomov. v deflacnom prostredi klesa urokova miera, lebo vacsina ludi tvori uspory a to aj napriek tomu, ze uspory nie su ich cielom, preto sa snazia pozicat, alebo investovat co najskor, kym ich peniaze este maju aky taky potencial na vyssie zhodnotenie ako ked nechaju peniaze lezat ladom v banke na ucete za urok 0,0001%.
dalej, v deflacnom prostredi sa daleko skor ludia zbavuju penazi, lebo nemusia na to co chcu kupit tak dlho setrit. toto ma za dosledok to, ze deflacia nastupuje pozvolne a nie prudko, alebo skokovo.
producenti sa snazia udrzat v deflacnom prostredi povodne ceny. zacnu klast doraz na kvalitu. povedzme, ze robim cokoladu. 100g tablu za 1 euro. ceny klesaju a aby som ja udrzal cenu na 1 eure tak bez toho, aby mi klesol zisk tak pridam na vahe 25g, alebo zvysim podiel kakaa, ktoremu tiez btw ide cena dole.
deflacia nenuti v takom rozmere nahat sa ludi ako inflacia, dokonca aj straty pri deflacii zo zlych investicii su nizsie ako pri inflacii, menej penazi by slo na psychiatrov, politici by tak nemohli okradat prosty lud atd. odporucam teda najprv nieco o deflacii nastudovat a az potom tu vypisovat mainstreamove keci.
Co by si robil ty? Mal by si volne prostriedky a deflacia by dosahovala 2% rocne. Investovanim by si svoje zdroje vystavil riziku (lebo kazda investicia nesie riziko) a zaroven by si znizil likviditu (ked kupis restauraciu je to menej likvidne, ako ked mas cash). Takze na to, aby si investoval by restauracia musela, podla tvojho nazoru, byt natolko dobra investicia, ze sa oplati podstupit riziko straty z investovania a zaroven zarobi viac ako 2% rocne (,ktore by si mal, ked by si peniaze mal v posteli a bez rizika a max likvidne). naproti tomu pri inflacii 2% by si svoje volne prostriedky asi nechcel drzat v posteli… restauracia by teda musela byt znova dost dobra na prekonanie strachu z rizika a smutok zo straty likvidity, ale zrazu sa do nej oplati investovat, aj ked len zachova realnu hodnotu investicie. => pri inflacii sa opati investovat aj do menej ziskovych projektov => viac investicii
tie tvoje prispevky a aj ostatny mainstream mi pripadaju take absurdne ako nejaka debata spanielskych stredovekych inkvizitorov o tom, ako by sa mali upalovat carodejnice.
Samozrejme sa da o tom debatovat ale ta debata je uplne perverzna. Preco? No lebo konanie o ktorom debatujes poskodzuje ludi, je nasilne a protipravne.
Ked spravis inflaciu tak mozno bude viac investicii, ale tych by bolo viac aj keby si uzakonil ze kto nezainvestuje do konca tyzdna aspon 1000€ tomu bude odseknuta ruka a ak nezainvestuje ani do konca dalsieho tyzdna tak aj druha. Nie je to super riesenie? Samozrejme, kedze „ekonomia je hodnotovo neutralna“ tak by sme si najskor museli spravit analyzu ci by HDP napriek zvysenym investiciam aj tak nepokleslo kvoli zmrzacenym ludom ktori neinvestovali. Na zaklade vysledku analyzy by sme nakoniec toto opatrenie hodnotovo neutralne bud odporucali alebo nie. Takto absurdne mi pridu prakticky vsetky sucasne ekonomicke clanky/blogy co citam.
Presne. A tie „vyhody“: zober si hypoteku, inflacia bude hrat za tvoj tim. A kto to asi tak zaplati, vsak obed zadarmo neexistuje. Preco neporadia na rovinu: vstup do strany, vopchaj sa do spravneho zadku a dane budu hrat za tvoj tim.
Obed zadarmo neexistuje suhlasim. Dajme tomu, ze velky pruser fakt pride (to, ze sme napol ceste nemusi este nic znamenat). Ze ta sranda bude stat vela, a ze z nas tu to zaplatime nejakym dielom vsetci. Tak preco neplatit v sucte menej. Vsak ked mam predpoklad, ze moja nominalna mzda bude rast 3% rocne a inflacia je dajme tomu 5% (a pritom ju pokladas este za pohodnotenu), tak dlhodobe zadlzenie sa pri fix rate nie je hlupost.
ale s pchanim sa do zadku nesuhlasim. Ja nevystupujem ani za tuto konkretnu politiku, ani za statne cokolvek. Mam pocit, ze to bol Konfucius kto povedal, ze ak nemozes znasilneniu zabranit, tak si ho mas aspon uzit.
Ale k veci. Japonsky scenar ma zadrhel v tom, ze to bol cisto marginalny problem z pohladu svetovej ekonomiky. Teraz sa prave staty dostavaju do bodu, ktori si 40 rokov dozadu nevedeli predstavit. Ze tak nejak svoj uverovy potencial naplnia a zrazu im banky, s ktorymi sa kamaratili nebudu chciet dalej pozicat ako doteraz. A hlavne na rozdiel od Japonskych ztratenych dekad su v tom takmer vsetci zo zapadnej civilizacie. Nikto nevie co s tym, lebo toto tu este nebolo
japonsko a jeho stratene dekady, to je tiez mainstreamovy nezmysel. japonsky yen je dokonalym prikladom menovej vojny. vysoka produktivita a produkcia japoncov by spravila z yenu najhodnotnejsiu menu na svete. tibor vsak sa skus zamysliet nad tym, ze kolko yenov je natlacenych, kolko ich pribudlo za tie dekady a japonci maju problem dosiahnut inflaciu. vsak oni keby netlacili tie smiesne peniaze tak by sa ich produkcia predrazila natolko, ze ich vyrobky by boli nepredajne. vtedy by sme mohli doslova a dopismena hovorit o stratenej dekade v pripade japoncov. robia proste to, co pokladaju v tejto chvili za menej skodlive ako to, keby to nerobili.
je to asi taky isty priklad ako holandsko a ich coffeeshopy. dobre to svojho casu opisal aj friedman (ak sa dobre pamatam). tento holandsky projekt smeruje preto ku krachu, lebo k tomu pristupili iba oni. japonci si proste nemozu dovolit mat deflaciu ako „jedini“ na svete.
kri :
“ japonci maju problem dosiahnut inflaciu.“
– neverím, že japonskí politici chcú mať inflaciu. Inflácia by im zdvihla úroky na dlhopisoch , …. a vieš si spočítať, čo by zvýšený úrok pri dlhu 200% z HDP urobil z ich dlhovou službou ??? Ake by boli ich splátky dlhu a úrokov, pri náraste úrokov o jediné percento ???
Jediná forma tlačenia penazí výhodná pre politikov by bola, keby CB natlačila prašule, a nasypala ich politikom NIE AKO DLH, ale ako darček. Čo by to urobilo s ekonomikou, to je už iná tema.
Tiež som už kapituloval a uživam si. Kým je čo. Len akokoľvek to budem využívať, nikdy by som nenapísal, že ako super, že je to takto, že veď ja na tom profitujem. Uvedomujem si, že profitujem, ale oveľa radšej by som profitoval na normálnom systéme.
.
Nechápem poznámku, že banky im prestanú požičiavať. Požičiava predsa centrálna banka a to je orgán štátnej správy.
.
Nepokladám infláciu za podhodnotenú. Ja si myslím, že jednorozmerné číslo „inflácia“ je veľmi iluzórne. Reálne je to pre mňa úplne iné číslo, ako pre teba. Ja pojem inflácia, resp. jeho použitie spochybňujem ako taký.
.
Problém bude, kto bude za tie papieriky ochotný pracovať. Preto ja nepredpokladám, že sa nejako zdvihne to číslo, resp. tie čísla, ktoré štatistici rôznych vierovyznaní uvádzajú ako infláciu. Ja si myslím, že to bude oveľa horšie. Niektoré služby sa pomaly nebudú dať na trhu kúpiť. Ako prvé to budú (resp. už sčasti sú) zdravotnícke služby.
Ten prvý odstavec (neviem, či som ho pochopil PRESNE ) absolutne beriem. Takto sa tiež prisposobujem.
K inflácii – nie je mi jasne, či nou myslíš rast cien, alebo rast masy penazí. Rast penazí je dosť presne sledovatelný.
A k poslednému odstavcu – ano, to je smutný ciel, kam to smeruje. Teda vlastne SMERuje. A môže to začať trebárs aj tým, že Čína prestane k nam dovážať svoje superlacné výrobky. Čo môže byť z rôznych dôvodov.
ja len hovorim ako to momentalne je a preco to tak je. ked by si si precital prispevok hore, tak zistis, ze som za monetarnu politiku, ktora by len udrzovala celkovu cenovu hladinu- nevyrabala by 2% inflaciu, ani by nesledovala zamestnanost ako FED, ale by jednoducho garantovala, ze vsetky odchylky aj deflaciu aj inflaciu centralna banka vyrovna. Deflacia od investicii odradza a robi splacanie dlhov obtiaznejsie. Najferovejsie pre oba strany aj dlznikov by bola inflacia/deflacia 0%. Taka garancia 0% inflacie by znamenala zjednodusenie investovania a podnikania a uverovania – celkovo ekonomickych kalkulacii a pritom by neodradzala od investicii ako deflacia (ale ani nenutila, takze mierny pokles by na zaciatku aj tak nastal aj s poklesom rastu HDP, ale snad by sa to zmiernovalo ulahcenim podnikania a investovania atd)
riziko je v kazdom jednani vzhladom na to, ze jedname teraz, v pritomnosti a vysledok nasho jednania sa dozvieme vzdy az v buducnosti. riziko je teda aj v tom ak budeme mat peniaze doma.
investovanie povedzme do restauracie je takou investiciou, ktora dokaze zarucit pravidelny prijem a ten ako vieme je v obrovskej vacsine spolocnosti preferovany pred jednorazovym.
to je pravda, co si napisal.
ale aktivne investovanie alebo podnikanie sa povazuje za rizikovejsie ako drzanie likvidity na uctoch v banke alebo doma, ale zas ma moznost vyssich vynosov.
niekde tuto zakonitost volaju investicny trojuholnik niekde magicky 🙂 http://www.finance.sk/investovanie/informacie/nez-zacnete/riziko-vynos-likvidita/
na to som narazal, ked som spominal zvysenie rizika pri podstupovani investicie.
tak, ono riziko ako riziko. vlozenim penazi do banky ich stracam spod kontroly. banka ich moze povedzme pozicat niekomu, vlade?, ktora broji proti mne. moje zhodnotenie bude 1% a vlada s bankou mi sposobia skody, ktore ani nedokazem vycislit. rozumieme si? 🙂
😀 hej
to je dobra uvaha.
Pri deflacii klesa firmam obrat, takze su nutene zbavovat sa zamestnancov. Chceme mat polovicu ludi nezamestnanych?
V roku 2009 u nas na centrale v UK cca 1500 zamestnancov pristuilo na pay cut 15-20 percent
neklesa, naopak stupa. z dovodu, ze ceny klesaju si tovary a sluzby moze dovolit viac a viac ludi. pri inflacii to je tak ako tvrdis. dojde k zdrazovaniu a ludia co na tovar, alebo sluzbu vcera mali peniaze, tak dnes uz nemaju.
Tibor, píšeš to dobre. Ale väčšina vyštudovaných ekonomov to nepochopí, resp. to NECHCE pochopiť.
Js som sa pokušal zo Žudelom v diskusii o tom hovoriť, ale on absolutne neakceptoval argumenty. Dodnes neviem, či tak konal z NESCHOPNOSTI chápať, alebo z nejakeho iného, zakerneho dôvodu. Väčšina absolventov VŠ ekonomie takto reaguje. Včetne „nobelovských“ ekonomov.
Fakt by som rad vedel, čím to je, pretože už to pochopil aj môj sedemročný pes.
Možno je to tým, že na VŠ ekonomických používaju nejakú špecialnu metodu na preparovanie mozgov, výplach pamätových budiek, a či čo.
Naštastie, ja som už celý ten kolotoč v menovej politike do hlbky pochopil, zariadil som sa, mna už okradnu iba málo.
Ja Niektorych aj teba stale nechapem. Mate znalost, ktoru obrovske mnozstvo ludi nema a ste si s tou zbalostou uzasne isty…
Predpokladam teda, ze vsetky svoje uspory vrazate do komodit ako zlato a podobne a teda musite neskutocne zarabat, ked je to s inflaciou tak zle. Alebo nie?
Inflácia by nastala, keby ten transmisný mechanizmus začal fungovať. Ale on stále nefunguje. Prečo, to som sa snažil vysvetliť v svojom článku. Otázka je, čo sa stane, keď z nejakého zázračného dôvodu fungovať skutočne začne.
.
Ja osobne sa prikláňam k japonskému scenáru. A staviam na to aj svoje peniaze. Samozrejme nie s cieľom „úžasne“ zbohatnúť. Len ochrániť hodnotu svojich úspor.
.
Problé je, že na svoje vedomosti a znalosti stavajú svoju budúcnosť aj zástancovia uvoľnenej menovej politiky, ktorých je väčšina. Oni vedia, že najlepšie to tečie zo štátneho cecku. Človek sa proste musí prispôrsobiť, chtiac-nechtiac.
.
Tiež je priepastný rozdiel medzi infláciou (zvýšením cenovej hladiny) a hyperinfláciou (straty dôvery v konkrétnu menu). Kým inflácia sa môže opakovať, zyšovať a znižovať, hyperinflácia príde len dva krát. Prvý a posledný.
Tibor, ale ved ta inflácia, resp. nárast cien nastal, a je riadna . Nevidíš, čo robia ceny zeleniny, ovocia, benzínu, ……
Dnešnu inflaciu opticky znižuju extremne lacné dovozy čínskeho tovaru. Nebyť toho, tak je ten cenový nárast obrovský.
A hyperinflácia, to bude iné kafe. A ECBčka robí všetko pre to, aby bola trochu neskôr, ale o to prudšia.
Nechápem, čo a prečo nechápeš..
Ved tu nejde iba o mna. Ja som sa zariadil, ja to zvládam. Ja som sa neprišiel tu sťažovať. Ale mne je fakt luto tých 80 % ludí, ktorí to odskáču.
A tiež ma štve, ked sa mnohí vysoko ekonomicky vzdelaní tvaria, že to nechápu.
A mne na druhu stranu tych ludi zas tak luto nie je, ved dostanu co chceli 🙁
Tomas Lengyel :
Ano. Ja si to uvedomujem, ale aj tak ich lutujem.
Napriek tomu, že oni nie su iba obeťami, oni – ako voliči – su aj pôvodcami. Oni to zväčša absolutne nechapu , vidia, nerozumeju, nechcu pochopiť, nechcu ani počuť argumenty,….. ovce.
Stale dumam, ako ochranit svoje uspory coby buduci dochodok. Ale neviem si vybrat spravnu cestu. Ty ju mas, tak porad ako na to. Stale totiz nevieme (bezny ludia) ci euro uplne padne alebo sa to poriesi pomerne masivnou inflaciou. taktiez moze byt vojna, alebo nepokoje …
Co mat/kuput aby si to udrzalo hodnotu a likviditu o cca 30 rokov a azroven generovalo aky – taky zisk?
– v case vojny sa zo zlata nenajes a je otazne, ci za neho vobec dake jedlo kupis
– moze nastat situacia (napr po vojne, alebo inej aktivite) ze prides o majetok jednoduchym znarodnenim alebo obrovskym zatazenim danovym
– kupis ploe aby bolo co jest – budu ti na nom ludia pracovat a odvadzat „desiatok“ – neviem , mozno jednoducho niekto urodu pozbiera a bez ozbrojeneho konfliku sa mozes ist bodnut …
– kupit a prenajat nehnutelnost (byt ? alebo dom ?) – budu mat ludia na platenie najomneho, ked budu nezamestnany, bude velka ponuka nehnutelnosti na prenajom a budes musiet ist s cenou dolu. Aku cenu bude mat nehntuelnost ked ju budes predavat v dochodcovskom veku?
– nakupit zbrane aby som ich bneskor vymenil za jedlo?
– kupit horu aby som mal cim kurit (v pripade ze bude zle sa bude hora rubat aj bez teba a budes bez uzitku …)
Celkom by mnohym pomohlo ako „investovat“, budem rad ak napises svoj pribeh
Ja to robim a veru aj bohatnem 🙂 Samozrejme len mierou odpovedajucou investicii, ktoru si moze dovolit zivitel mladej rodiny s hypotekou na krku.
Btw prave hypoteka je dost solidnou poistkou proti inflacii. Dokonca pri fixnej sadzbe hra inflacia za tvoj team
Banka ti zafixuje urok iba za podmienky, že už od začiatku akceptuješ vyššie uroky. Takže – žiadna výhra.
V banke nie su blbci, ani charita.
jeden percentny bod za x rokov kludneho spanku je pre mna dobry trade-off
libertarian, prepac, ze to vesiam tu, ale tam uz nie je moznost ohladne tej inflacie reagovat. podla mna ty vies o tom, ze deflacia zvyhodnuje veritela a inflacia dlznika. japonci su dlzni a aj toto je dovod preco su ochotni podstupovat kroky na nastartovanie inflacie. ako je vidno aj v europe inflacia na takej urovni ako je v sucasnosti nema prilis vplyv na doveru veritelov. urcite vies o situacii nemecka. pri inflacii, ktora tu je boli veritelia, investori dokonca ochotni platit za to, ze si nemecko od nich poziciava.
Ešte k tej inflácii, resp. tým „argumentom“ prečo nezarátavať potraviny, energie, náklady na bývanie a podobné:
.
Zarátavajú sa teda veci, ktoré ľudia až tak nepotrebujú, bez ktorých za zaobídu. To je jadrová inflácia. Nezarátavjú sa veci, ktoré si kupuje každý, bez ktorých by v podstate nemohol existovať.
.
A teraz:
Zvýšia sa ceny tých potrebných (nezarátaných) vecí. Jedno, z akého dôvodu. Ľudia obmedzia nákup zbytočností a jadrová inflácia klesne, monetárna politika rozbehne tlač nových peňazí. Na druhý rok sa situácia s potrebnými vecami upokojí. Ale na trhu už je viac peňazí, takže ich cena neklesne. Jadrová inflácia sa povedzme trocha zvýši, tlač peňazí sa mierne obmedzí.
.
A tak dookola. Proste ceny potrebných a do inflácie nezapočítavaných vecí sa stále môžu zvyšovať. Raz skutočne kvôli prírode, ďalší rok však už veľmi pravdepodobne kvôli rotačkám, spusteným minulý rok.
.
Ale koho to trápi? Však tí, ktorí sú v pyramíde vyššie, tých ceny základných potrieb až tak netrápia. Tým nové peniaze pomôžu. A tak podporujú tlač nových peňazí. No a o tom to celé je. O zabezpečenom prísune nových peňazí pre vrchol pyramídy. Aby nebodaj nemuseli znášať príkoria trhu.
Zaujímal by ma váš názor na jednu vec. Mylíte, že je možné, že táto kríza bude veľmi dlhá, že nebude mať ten obligátny tva W pri štátnych intervenciách ale skôr zubatej píly kde vrcholy budú malé a frekvencia rastu a poklesu okolo dvoch rokov? Ide totiž o to, že možné rasty sú následne brzdené štátnymi dlhmi, poklesom, tak to bývalo v minulosti, ale v tomto globálne previazanom svete sa kríza navyše presúva z jedného centra do druhého. Skrátka či nevznikol nejaký homeostatický samoudržiavaný oscilačný systém, ktorý by mohla prerušiť len nejaká obrovská katastrofa? Len hypotéza, nič viac, nemám to ničím podložené.
To nie je vec NÁZORU, to je proste jednoduchá matematika. Počty.
Hoď si všetky verejne známe makroekonomické dáta (HDP. dlh,ŠR, deficit ŠR, uroky dlhopisov, …., ) do excelu, pozväzuj to navzájom vzorcami, rozkopíruj na jednotlivé roky, ….. a pekne ti pre konkrétny štát vyjde, ako dlho to ešte udržia, kedy krachnu ako greci. Je to jednoduchá matematika.
Mám to urobené, a vypada to hrozne. Ta naša buducnosť.
Ale možno príde z vesmíru veľký ficovský a bruselský boh, a všetkých nas zachrani. Kto chce, nech verí.
Ja predpokladám japonský scenár, t.j. že centrálne banky budú tlačiť, štáty budú zvyšovať zadlženie a ľudia budú chudobnieť, počet závislých na štáte (pojem nezamestnanosť ja neuznávam) sa bude zvyšovať.
.
Ako prvé vážne problémy pocíti občan problémy v zdravotníctve a aj zvýšenie kriminality, najmä tej „drobnej“, na majetku „obyčajných“ ľudí.
.
Dnes už nejde o nejaký klasický hospodársky cyklus. Dnes sme na konci dlhového supercyklu. Doteraz bol rast ťahaný neustálym zvyšovaním dlhu. A dlh sa síce ešte bude dať zvyšovať, akurát rastu to už nepomôže (vid Japonsko). A keďže existujúci systém je klasická pyramída, bez rastu sa rozpadne. Kedy a ako, to si netrúfam napísať. Ale že každá pyramída raz skončí, o tom som presvedčený. Na to snáď ani netreba sofistikované vedomosti.
Japonský scenar predpoklada, že ludia budu akceptovať pochybne štatne dlhopisy. Budu ???
A jap.scenar padne čoskoro na hubu, ked penzijne fondy budu potrebovať peniaze pre zväčšené množstvo nových penzistov. Vtedy to krachne. A asi čoskoro.
A bez použitia matematiky je to jednoduché :
Aké zmeny v hospodarstve urobili politici, aby krízu odvratili, aby dlhy splatili ???
ŽIADNE !!!
Ktorý makroekonomický ukazovateľ sa v priebehu troch rokov zlepšil ?
KLESOL Dlh?
STUPOL Realny HDP? ,
Kleslo úročenie dlhu ?
NIČ a nikde (okrem možno Nemecka) sa nezlepšilo. Takže ???????
Kriza ešte NEZAČALA.
zmeny urobili male. treba viac okresat statnu spravu a socializmus celkovo.
Ktory makroekonomicky ukazovatel sa zlepsil? No podla toho kde. Niektore krajiny mali aj prebytok rozpoctu (Norsko, Saudska Arabia ale nie len ropne napriklad aj Juzna Korea, Brazilia). Realne HDP sa zvysilo napriklad v USA. Urocenie dlhu kleslo napriklad Britanii, USA…
„Ktory makroekonomicky ukazovatel sa zlepsil? No podla toho kde. Niektore krajiny …..“
– nejde o NIEKTORE krajiny. Ide o to, že je veľa a veľkých krajín, ktoré tu katastrofu môžu spustiť – a ani v jednej z nich nedosiahli za posledné roky nejaké zlepšenie. Vlastne všetky su na tom výrazne HORŠIE ako predtým.
Celkový stav je výrazne HORŠÍ.
Čiastočne zlepšenia v niektorej krajine môžu vyvolať pocit uspokojenia, ale to je ešte horšie, ked je to iba jalové uspokojenie.
Páni,ak som to správne pochopil,tak p.Žúdel je za znižovanie daní a p.Pospíšil nie je proti tomu. Nerozumiem teda tomu protirečivému tónu. Rozdiel je zrejme len v názore na monetárne hry. Tie sú podľa môjho názoru pod rizikom návyku,ako každá hra o zisk. A pri návyku je vnímanie nebezpečenstva potlačené.
–
Chcel by som sa spýtať p.Pospíšila,či pripúšťa nenulovú pravdepodobnosť úspechu nejakého modelu monetárnej politiky.
Nie, nepripúšťaž žiadnu možnosť úpechu násilím riadeného obehu peňazí, prideľovaných vopred určeným subjektom. Teda, pre tých vyvolených to bezpochyby úspechom je. Akurát ako systém je to odsúdené ku krachu. Násilím sa to dá uržať nejakú dobu, nie do nekonečna. A my sme už dosť blízko rozuzlenia.
To ale celkom nesúhlasí. V diskusii ku článku B.Žúdela „Kto profituje z uvol.politiky ECB“ ,ste dňa 11.9. napísali : „Ja nie som principialne proti emisii novych penazi. Podla mna je vsak hlavna otazka, ze komu?“. To si odporuje. Jedine,že by ste takúto možnosť pripustili jednorazovo a krátkodobo.
Ako pisem aj vyssie. Nie je v tom rozpor. Akonahle by sa zaclo emitovat spravodlivo, prestala by mat ta emisia zmysel. Resp. by sa ukazalo, kam vedia takato podpora spotreby. Do Zimbabwe.
pani , velmi zaujimava debata … ale matematika je matematika … mali by ste vsetci vy mudri ekonomovia najprv pochopit jednu vec .. ekonomika ako ju tu dnes pozname bola vytvorena ludmi za nejakym ucelom a nie prirodou , dokonca aj vieme akymi ludmi ak troska budete patrat, toto je prvy zakopany pes a ked vam to trkne tak pochopite. Dalsia vec je to ,ze ekonomika nikdy nefungovala ,nefunguje a nikdy fungovat nebude , pretoze je zalozena na profite a kde je profit nemoze byt nikdy balanc ..s tej jednej strany bude stale ubudat viac a viac. Preto potrebujeme inflaciu ,alebo deflaciu , inak by ekonomika zostala stat a nikam by to neslo ..teda by stratila vyznam aky ma ,a to ,ze obohacuje iba bohatych. Mali by ste si konecne uvedomit ,ze ak zomriete tak podporite rast HDP
tonami penazi ,plakat budu iba blizky ludia ,ale zvysok sveta sa bude tesit ,pretoze niekoho smrt sposobila ,ze dostane pracu mozno aj tisic ludi a kazdy odvadza dane,cize rastie HDP. Treba sa opytat samych seba ,zijeme v dobrom systeme??? Takisto mozte pomoct HDP ked zahodite papier na ulici , pride ujo co to pozameta a zlomi si metlu , pojde kupit novu , predavacka pokazi klavesnicu a kupi novu , niekto im to musi priviezt a este niekto musi vytazit aj ropu na pre firmy ktore vyrabaju benzin do nasich 4 kolesovych milacikov , popri tom tony a tony nic neprodukujucich byrokratov , reklam a manazmentu ,ALE nezabudnime ,ze vsetci platia DANE!!! Takze cim viacej mrtvych a bordelu ,tym je to lepsie pre vsetkych???? Odpovedzte si … mozno vam trkne potom naco vznikaju vselijake konflikty. Sak zijeme pre profit a rast HDP!!!!
Problem je ze ked si zobereme uver tak chceme mat vacsinou zisk , to znamena ,ze ak poziame 100 , vratit mame povedzme 120 ,tak aby sa nam to vyplatilo musime vytvorit zisk aspon 150.
takze kolko mame teraz penazi v krajine , ked vsetky peniaze su generovane cez dlh? Nezabudajme avsak ,ze i cast dlhu teda urok je stale len profit. Hdp nam narastlo podla 150 , ale mame v skutocnosti iba 120 … co nam sposobuje rast cien a vyplat, pretoze ak je niecoho vela ,klesa tomu cena ,a tak je to aj s peniazmi , vdaka tomuto rozdielu medzi hdp a skutocnymi peniazmi vygenerovanymi bankou ceny rastu rychlejsie ako nase vyplaty , preto cely svet ide do jednej velkej kravskej a je to nezastavitelne ,pokial budeme zit pre profit a rast hdp budeme sa mat stale horsie a horsie.
Opacna cesta je ta spravna !!!! Musime znizovat hdp , a takisto znizovat aj ceny , kedze sa nebude vytvarat profit na hdp, nemusia sa tlacit nove peniaze a zachovaju si tu istu hodnotu ,ceny mozu klesat v zavislosti od produktivity kazdym rokom a my sa budeme mat lepsie a lepsie. Nakoniec vsetko bude za facku a my zistime ,ze pri dnesnych technologiach vieme nahradit pracovne sily mozno aj o 90 % , teda nam klesne aj pracovna doba , co sa blizi k slobode a volnemu casu. Ked sa toto dokonci tak peniaze prestanu existovat , nebudu viac treba. Dakujem za precitanie.