172 nemeckých profesorov ekonómie sa obracia protestným listom na občanov a politikov. Vedci v liste píšu, že závery posledného Európskeho samitu ich napĺňajú veľkými obavami.
Vážení spoluobčania,
rozhodnutie, ku ktorému sa zaviazala kancelárka na samite EÚ-krajín, bolo zlé. My, ekonómovia nemecky hovoriacich krajín, sa pozeráme na krok k bankovej únii, ktorý znamená kolektívne ručenie za dlhy bánk, s veľkými obavami. Dlhy bánk sú skoro tri krát väčšie ako dlhy štátov a v týchto troch krízových krajinách predstavujú sumu niekoľko biliónov Eur. Daňoví poplatníci, dôchodcovia a sporitelia doposiaľ solídnych európskych krajín nemôžu byť za tieto straty braní na zodpovednosť; kde sú naviac na dohľad obrovské straty z financovania inflačných umelo nafúknutých ekonomík južných krajín. Bankám musí byť umožnené skrachovať. Ak nemôžu zadĺžení splácať svoje dlhy, je len jedna skupina, ktorá by mala a aj vie túto ťarchu znášať: veritelia samotní, lebo oni išli vedome pri svojej investícii do rizika a iba oni majú na to aj dostatok kapitálu.
Politici môžu dúfať, že keď obmedzia tieto sumy a takisto aj zneužívanie cez spoločný bankový dohľad, môžu tomu zabrániť. To sa im ale ťažko podarí, pokiaľ zadĺžené krajiny budú predstavovať štrukturálnu väčšinu v Eurozóne. Ak budú solídne krajiny súhlasiť so zdieľaním zodpovednosti za bankové dlhy, v zásade budú vždy vystavené tlaku na zvyšovanie záchranných čiastok, alebo k zmierňovaniu ich požiadaviek, v prípade keď nastane požiadavka na záchranu. Hádky a napätie medzi susednými krajinami sú týmto predprogramované. Či už Euro alebo Európska idea nebude ako taká cez rozširovanie týchto záruk za banky zachránená, naopak pomáhame tým Wall Streetu alebo City of London – alebo aj niektorým investorom v Nemecku – a celej rade lokálnych a zahraničných bánk, ktoré môžu teraz ďalej, so záťažou na pleciach občanov iných krajín, ktorí s tým celým majú len veľmi málo spoločného, pokojne pokračovať vo svojom podnikaní. Socializácia strát nerieši dlhodobo aktuálne problémy; vedie len k tomu, že sa pod rúškom solidarity rôzne skupiny veriteľov dostanú k finančným prostriedkom a tým budú obmedzovať národné hospodárske rozhodnutia.
Prosím, posuňte tieto obavy vašim zástupcom vo vašom volebnom obvode; naši zástupcovia by mali vedieť, aké nebezpečenstvá hrozia našej ekonomike.
Podpísaných 172 nemeckých profesorov ekonómie.
Zdroj: Der offene Brief der Ökonomen im Wortlaut
14,538 celkovo návštev, 8 návštev dnes
Komentár je skrytý kvôli nízkemu hodnoteniu. Zobraziť/skryť komentár.
To asi nebudú tí istí ekonómovia, ktorí krízu spôsobili.
Goldman Sachs, prezývaná Government Sachs, v 2007 podviedla investorov združením najrizikovejších hypoték do produktu Abacus, ktorému prihrali rating AAA a predávali ako skvelý finančný produkt. Najprv podviedli obchodných partnerov a potom začali hrať na pokles produktu. 7 miliónov Američanov prišlo o strechu nad hlavou a skrachovala napríklad aj nemecká banka IKB, ktorá nakúpila Abacus a musela všetko odpísať. V Goldman Sachs zarobili dvakrát. Najprv keď ako brokeri predali toxický produkt, ktorý nestál za nič. A potom ako špekulovali proti vlastnému produktu.
V 2008 Goldman Sachs stála pri zrode svetovej finančnej krízy, keď jej bývalý riaditeľ vo vládnej funkcii v administratíve White House Idiot odmietol záchranný balík pre Lehmann Brothers. Zároveň im tlačili dolu akcie a robili zle, ako mohli, aby potopili konkurenta. Nie prvý, nie posledný raz.
Ten istý človek potom v 2009 „zachraňoval“ AIG, ale len kvôli tomu, aby Goldman Sachs dostala naspäť svoju expozíciu 10 miliárd. Podarilo sa. Mať svojho človeka vo vláde je fajn. Kam sa hrabú gorily.
V 2001 pripravili nový finančný produkt pre Grékov, ktorí svojimi dlhmi cez swap ručili za novú pôžičku 5 miliárd. Goldman Sachs dostal zaplatené 600 miliónov, čo bolo asi 10% zisku v 2001. Grécka žranica mohla pokračovať. Keď na to pozrieme dnes po zaplatených stovkách miliárd, ktoré nepomohli, len sa zasmejeme, no Grécko malo buď ostať mimo eurozóny, alebo skrachovať už vtedy pred 10 rokmi a miliardy mohli zachrániť európske banky. Goldman Sachs podobne „zachraňuje“ zadĺžené mestá. Vraj ten geniálny swap použili aj niektoré iné krajiny, aby sa zmestili do maastrichtských kritérií. Konkrétne Taliansko. Takže už ani nie dlh na splatenie dlhu, ale derivát na kamuflovanie dlhu, hoci za cenu straty celej sumy. Do 2008 Eurostat neregistroval takéto sofistikované deriváty do dlhu, podobne ako PPP a iné skryté záväzky.
A bývalý zodpovedný za machinácie sa ocitne na čele eurobanky. Počiatek sa môže schovať.
Ešte doplním link na dokumentárny film Goldman Sachs: La banque qui dirige le monde (Banka, ktorá riadi svet). Link bude aktívny do 15.7.2012
http://www.rts.ch/video/docs/histoire-vivante/4125866-goldman-sachs-la-banque-qui-dirige-le-monde.html
krizu predpovedali. komkretne napriklad cesky ekonom Josef Jilek v ucebnici o financnych derivatoch presne popisal, ako funguju schemy, ktore polozili trh hypotek v usa.
neviem, ci su to ti isti ekonomivia, ktori krizu sposobili. musel by som si prezriet, kde ako jednotlivci pracovali.
ale o to tu nejde. ide tu o to, ze kde je podobny list napisani akymikolvek ekonomami trebarz z roku 2005. ved ludske dopady krizy su obrovske. to, ze viete presne pomenovat Jileka, iba dokazuje, co hovorim o discipline ako takej (vynimka a pravidlo). alebo inac, kolki z ekonomov, ktori obhajovali system pred krizou boli vyhodeni? a ak nie, preco nie?
(ale aby som odkryl, preco pisem tonom akym pisem. dnes som si precital vyborny clanok od P.Mirowskeho v Hedgehog Review „The Great Mortification of Economics“ http://www.scribd.com/doc/34837811/The-Great-Mortification-Economists-responses-to-the-crisis-of-2007)
aby som to tu upresnil. nejde mi o obsah listu, ako som v uvode povedal, neviem dost o tejto teme. ale ak mam brat za smerodajny hromadny list „profesorov ekonomie“ v dolezitej teme, tak musim byt presvedceny o tom, ze: a) tomu rozumeju; b) zalezi im na dobrom rozhodnuti…
vo pripade vacsiny z nich kriza roku 2007 bude (dufajme) najvacsou negativnou „ekonomickou udalostou“ v zivote. pri ktorej budu moct svoje poznatky uviest do praxe. otazka znie: preco tento list az teraz, kde boli v roku 2005 (co to hovori o a) a b) — o ich expertize pripadne o ich pohnutkach)… v roku 2005 nevedeli alebo nechceli nas varovat?
cize: odhliadnuc od ideologie (ich argumenty sa mi zdaju presvedcive) — na zaklade coho mam doverovat usudku skupiny ekonomov v tejto veci?
Celkom zaujímavý názor. Presvedčivé argumenty sa ti nezdajú dostatočným aurgumentom, zato „riešenia“ typu vyriešime staré dlhy novými dlhmi, prípadne iné keynesiánske bludy, ktoré jasne postrádajú logiku, nedokážeš spochybniť.
.
Nuž, ja naopak posudzujem podľa argumentov, nie podľa mediálnej prezentácie, či mediálnych úspechov. Áno, aj tzv. nobelova cena za ekonómiu, ktorú dostal čelný predstaviteľ keynesiánskej ideológie (Krugman) je pre mňa menej, ako tie jasné a stručné vysvetlenia a argumenty. Či už v minulosti Jíleka (nehovoriac o ekonómoch Rakúskej školy), alebo teraz už aj „štandardných“ ekonómov z Nemecka.
neviem, co je na tom nepochopitelne a neviem odkial viete, ze nie som presvedceny. vaha toho listu ma byt v tom, ze sa pod nu podpisala skupina „ekonomov“, nie a priori v argumentoch — jedine ak by argumenty mali presvedcit presvedcenych.
argumenty za, alebo proti, alebo za nieco ine najdeme dost aj na blogoch a kde kade. takze moja otazka stoji — tu sa pytam nieco zakladnejsie preco bol tento list prelozeny do slovenciny, ak nie preto, aby jednu stranu podporilo to, ze je to skupina ekonomov (t.j. s papierom na ekonomiu). dali by ste taku istu vahu na danu temu skupine zahradnikov? myslim, ze nie.
takze po tretikrat: ako laik, neekonom, ktory zaroven chce si spravit obraz o tom, co sa deje a ake su moznosti. ako mam doverovat „ekonomom“? a majte na pamati, ze ako laika ma scholasticko-sektarske delenie na keynesiancov, rakusakov, ci „standardnych“ (zjavne su identity minimalne tak dolezite ako argumenty) a pocit, ze media ignoruju tie spravne nazory (z kolkych stran to pocujeme, ze) ma pri vyhodnocovani kvalitifikacie ani moralnej usposobenosti „nemeckych profesorov ekonomie“ pravdaze nezaujima. ale kedze si neviem vyhodnotit dopady inac ako od brucha (alebo je ekonomia taka jednoducha, ze dobre argumenty vidim a citim hned, lebo su strucne a jasne?), ako a preco im mam doverovat?
A nie je to jedno? Obidve strany využívajú aj mediálne argumenty tohoto typu (ad autoritatem). Niekedy treba hovoriť dlho a odborne náročnejšie a niekedy krátko a zrozumiteľne. A keď to podpíšu profesori, tak to je bonus. Takžé nechápem prečo tá upätosť práve na tých profesorov. Tí, ku ktorým to prehovoriť má to prehovorí, my ostatní to môžeme ignorovať.
dik za ten Mirowskeho clanok, nie som teraz v idealnom stave a moja pozornost je na bode mrazu, tak som mozno nieco prehliadol, ale myslim si, ze prave TU by s nim dost ludi suhlasilo 🙂
Priemerný občan slovákie, keby si prečítal tento dopis, tak by absolutne nechapal, o čom to je. Veď Fico povedal (aj kadehaci, dzurindovci,….) , že euroval JE DOBRÝ. Dobrý, a basta. A my, slovaci so solidárnym myslením si nedame diktovať od Sulíka, ani od nemeckých ekonomov!
Pekne od vas, MenejStatovníci , že to píšete. Ale mali by ste to vyvesovať po slovenských krčmách.
Euro je chybný projekt pre štáty s rôzne výkonnou ekonomikou, euroval vo svojej podstate fungovania je nezmysel, okrem iného aj pre absenciu dodržiavania vopred dohodnutých pravidiel
a vo svojich dôsledkoch je to zvrátenosť najhrubšieho zrna, lebo milióny bežných ľudí sa majú vyskladať na nesplatené úvery niekoľkým bankám, čiže inak povedané – pre niekoľko desiatok,
možno stoviek bohatých a ešte chamtivejších bankárov, ktorí sa cez rôzne štátne zásahy a intervencie
predstaviteľov EU neštítia ožobráčiť už aj tak dosť ožobráčených ľudí. To je obyčajné nechutné výpalníctvo bánk kontrolované nimi sponzorovanými vládami štátov eurozóny.
Ivan Mikloš vo svojej obhajobe eurovalu v NRSR: http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/81088/video.html povedal: Svetoví lídri sa zhodujú v tom, že euroval je potrebný. A že či si myslíme, že by politici obetovali svoje preferencie, len aby presadili takýto mechanizmus, keby neboli úplne presvedčení o jeho správnosti. Vraj to ukazuje na zodpovednosť týchto politikov. Podľa mňa to ukazuje na prehnitosť politikov, na to, že sú ochotní riskovať nezvolenie v ďalších voľbách len preto, aby banksterom pomohli. Banksteri im to určite mnohonásobne vrátia.
A tu niekde začína 1984, keď sa kvôli nejakým iracionálnym konceptom politickej korektnosti obetuje zdravý rozum a nezávislý úsudok. Éra vrtichvostov, nové RVHP, namiesto Sovietskeho zväzu európsky zväz… Len málokto si uvedomuje, že vôbec nejde o pôžičky, ale o dary, najväčší presun aktív v novodobej histórii. A to všetko i bez vojny, stačí vyvolať fámu o ohrození. Alternatíva, teda odchod Grécka z eurozóny v 2010 a Portugalska v 2013 by bola omnoho lacnejšia. Najhoršie je, že je to sprevádzané stratou slobody, slobody bádania, slobody premýšľania, slobody vyjadrenia.
FUD vzdy zafunguje 🙁
Mna len fascinuje jak vsetci zeru, ze odchod nejakeho statu (a zatial sa debata skutocne tyka iba perifernych malych statov) od eura by sposobil snad koniec sveta.
Tak ako tak niekto v brzkej dobe projekt opusti (ci uz to bude neschopnz odpadlik alebo niekto relativne zodpovedny komu dojde trpezlivost), len to miesto veritelov odnesu radovi danovi poplatnici. Proste sa iba hra o cas, aby sa velki veritelia (banky, ine staty stiahli) a aby sa naklad socializoval medzi dav.
A medzitym sa utahuju sroby a zaba sa pomaly zacina varit
Ak krachuje podnikatel, ziadna z bank neskace ani sa nekonaju ziadne summity na jeho zachranu, ani na zachranu pracovnych miest jeho zamestnancov a ich rodin. NIK mu neprichadza na pomoc. Banky vsak, naopak, prichadzaju ako hyeny aby brali aj to posledne, co este zostalo. Preco by teda platici dani, dochodcovia a lud s nizkymi platmi mal zachranovat milionarov a podielnikov bank, ktori sa uz aj tak topia v peniazoch? Nie je to do neba volajuci hriech a vyxsmech pracujucemu cloveku, ze sa ten, kto ma mnoho nie len ze nepodeli s tym, co ma malo, ani mu nepomaha zachranit podnik, ale naopak- od toho, co nema este aj zodpovednost za svoje financne machinacie a rizika vyzaduje, aby z jeho obrovskeho a lakomeho vreca neubudlo?
Asi by bolo na case zorganizovat strajk obyvatelov a ziadat zmeny zakonov v zmysle- ak krachuje banka, len ti, co ju vlastnia budu znasat nasledky jej padu, nie lud, co krvopotne doraba svoj chlieb. Nech sa ozaj deje ako aj Pismo uci: Ten, kto ma mnoho, nech sa podeli s tym, kto ma nedostatok. Nech nik nikomu nekrivdi, ani ho nezdiera, ani od neho nevyzaduje uroky za pozicane. A taktiez: BOHATYM PRIKAZUJTE, ABY SA PODELILI O SVOJE BOHATSTVO.
Keby bohati viac investovali do pomoci schopnym a serioznym podnikatelom vo svojich regionoch a podla moznosti aj v dalsich, a nie do bank, bolo by v kazdom state dostatok aj prace, aj financii, aj pokoja aj menej stresu a inych negativ.
Rozdiel je v magickej formulke „too big to fail“. Aj UBS bola zachraňovaná z peňazí daňových poplatníkov, lebo sa namočili v amerických toxických aktívach. Vraj keď sa nabaľujú všetci, môžu aj oni. Vtedy mali byť roztrhaní na investičnú, kreditnú a užívateľskú (retail) banku, čo sa nestalo a dnes už asi nestane. Pre ekonomiku je užitočná len tá retail banka, lebo tá robí každodenné operácie, drží účty miliónov užívateľov, presuny hotovosti. Tie ostatné časti len špekulujú, vytvárajú zisk len zo vzduchu a občas vyrobia poriadnu sekeru. Vtedy by mali ísť pod vodu a ich akcionári zaplakať. Riziko musí byť symetrické: ak sú zisky súkromné, musia byť aj straty.
No a teraz si predstavme, že takýchto nemeckých a francúzskych bánk nie sú jedna-dve, ale desiatky. Prečo by sa mali skladať len Francúzi, keď majú eurozónu?
nie je to len o tom. je to aj dokazom toho, ze peniaze vytvaraju banky a prevazne sukromne banky. ak by toto mali v pravomoci staty, vlady, poslanci tak ako to maju povedzme americania v ustave, ktora sa porusuje tak neexistuje ziadne too big to fail. dnes sa alibisticky ludom radsej navrava, ze ide o zachranu ich vkladov a ludia im veria.
Aj to je pravda, ale malo by platiti aj toto- alebo by si to mali viaceri tam hore uvedomit- „aj tie najvacsie mozaiky sa skladaju z najmensich kamienkov, ci sklicok“. Tak ako rodina je najmensou, ale zakladnou bunkou spolocnosti, tak aj najmensie sukromne firmy su zakladnymi bunkami financneho systemu. Ani tie najvacsie spolocnosti by tu bez tych najmensich nemali vyznam, ani by tu neboli. Peniaze do bank prichadzaju, lebo ich ktosi vyrobil. Preto by malo byt samozrejmostou bankara a prvym zakaznickym servisom bank podporovat sukromne podniky a pomahat im existovat. Skoda len, ze politikom to vdaka ich rektoskopickym zvykom uz asi nikdy nedojde.
Zastavme konecne utoky cervenych Khmerov. Ved je to strasne, ako sa chapadla cervenej chobotnice rozrastaju po celom svete. Fini tomu konecne zacali rozumiet, a zrazu (asi dostali varovanie) odvolavaju vsetky svoje tvrdenia. A popritom dobre vedia, ze euro je zle a vyciciava celu spolocnost na smrt. A roje hlupakov s cervenou penou v hube oslavuju svojho vodcu, akoby boli uplne degenerovani. Kam tento svet speje?