Milióny mŕtvych. Nesloboda. Útlak. Tyrania. Totalitarizmus. Starý otec v koncentračnom tábore. Politickí väzni. Nútené práce. Masové vyvražďovanie na industriálnej úrovni. Hladomory. Popravy. Nedokážem si predstaviť väčšie zlo. No od roku 1938 realita aj na Slovensku. Aké sú spoločné črty totalitaristického zmýšľania? Egoizmus? Individualizmus?
Dlhodobo som sa zaoberal spoločnými prvkami totalitných režimov a ich ideologickej základne a prišiel som – rovnako ako mnohí predo mnou – na spoločný prvok, vlastný všetkým tyraniám. Týmto spoločným prvkom je altruizmus, starosť o iných a snaha pomôcť celej sociálnej skupine. Jedným slovom kolektivizmus. Kolektivizmus nemá nič spoločné s kolektivizáciou, kolektivizmus znamená podriadenie jednotlivca skupine, vyšším záujmom, dobru a sociálnej spravodlivosti. Kolektivizmus sa nezaoberá človekom ako jednotlivcom, ale ako členom nejakej sociálnej skupiny, či už rodiny, triedy alebo národa. Opovrhuje individualizmom, sledovaním vlastného záujmu a egoizmom. Jeho základnými charakteristikami sú pomoc ľuďom v núdzi, snaha zlepšiť životné podmienky celej skupiny a účelové potlačenie vlastného sebectva v prospech veľkej väčšiny. Základným mechanizmom, ktorý kolektivizmus využíva je hlas ľudu – demokracia.
Prakticky každý, kto sa aspoň niekedy zamyslel nad tým ako zlepšiť situáciu tých najnúdznejších, si iste predstavil ako málo stačí, aby sme nakŕmili hladné bruchá a všetkých biednych, ak by sme sa my všetci – tí čo majú viac šťastia – obmedzili, nemysleli iba na seba a pomohli chorým a slabým. Vskutku krásne myšlienky. Celé dvadsiate storočie je akýmsi defilé realizácie týchto myšlienok v praxi. Napríklad jeden politik sa snažil zaviesť sociálnu spravodlivosť, obmedziť nenažraný konzumný kapitalizmus a jeho pobehlicu liberalizmus, dať národu slobodu, priestor a úľavu od vykorisťovania od boháčov a bankárov. Iný politik, v inej krajine bol veľmi šľachetného srdca a záležalo mu najviac na chudobných a utláčaných. Neváhal bojovať proti skazenosti neviazaného kapitalizmu a imperializmu, financovaného krvou robotníckej triedy, kým kapitalistickí psy si užívali nadhodnotu, ktorá mala podľa spravodlivosti patriť tým, ktorí ju skutočne vytvorili. Že neviete, kto boli títo novodobí hrdinovia, ktorí sa pokúsili zaviesť nebeskú spravodlivosť a rovnosť už na zemi? Boli to Rakúšan Adolf Hitler a Gruzínec Jozef Stalin.
Akákoľvek tyrania sa dá ospravedlniť ideou sociálnej spravodlivosti a láskou k vlasti. Či už marxistickí boľševici alebo národní socialisti, všetci mali spoločný kolektivistický prístup a snažili sa o jednoznačne dobrú vec. Následkom však namiesto raja na zemi boli desiatky miliónov mŕtvych. Kolektivistické ideály a vyššie dobro často vedú k podriadeniu jednotlivca, odmietajúceho poslúchať vodcov, ktorí predsa majú len tie najlepšie úmysly. Práve kolektivizmus viedol v dvadsiatom storočí k najväčšiemu počtu vrážd (počet ľudí, ktorí zomreli násilnou smrťou v dôsledku kriminality je nižší ako počet ľudí zavraždených svojím vlastným štátom a jeho vládnymi činiteľmi) aký sme kedy zaznamenali.
Preto, ak vás niekto nabudúce bude presviedčať o tom, že ste sebeckí a egoistickí individualisti, berte to ako tú najhlbšiu poklonu, akú vám mohol kto zložiť. Človek, ktorý sa stará sám o seba, snaží sa zlepšiť svoje aktuálne životné podmienky a myslí na vlastnú budúcnosť a zabezpečenie svojej rodiny, je nevedomky najväčším tvorcom bohatstva v spoločnosti. Zároveň je vlastnou snahou najlepším možným spôsobom chránený pred hrozbou nezamestnanosti a chudoby. Preto by nemalo byť základnou poučkou etiky „Pomáhajte druhým!“ ale naopak „Neškoďte druhým!“. Napriek akýmkoľvek zlým vlastnostiam, aké sa individualistovi a egoistovi pripisujú, predsa len človek, ktorý sa stará sám o seba, nemá vo zvyku posielať iných do táborov smrti. Ale môžem sa mýliť.
7,501 celkovo návštev, 2 návštev dnes
To, že boľševici a nacisti a ďalší isti spôsobili svojimi ideológiou (a jej aplikovaním do praxe) smrť miliónov je nepopierateľná pravda. Na druhú stranu to isté dokázali kapitalisti svojou chamtivosťou. „Moderný“ (19. storočie) obchod s otrokmi nevznikol ako produkt nenávisti či nejakej zvrátenej ideológie ale bol produktom neregulovaného voľného trhu kedy bolo ekonomicky výhodné na zber bavlny a cukrovej trstiny v južných štátoch USA nahnať afrických otrokov. Rovnako kolónie boli spravované kapitalistami. A podobne môžeme pokračovať k čínskym fabrikám, ázijským montážnym linkám a pod.. Takže PROSÍM, nesnažte sa nám tu natlačiť do hlavy, že individualistický kapitalizmus je jediným správnym orechovým.
kapitalizmus je podla mna ekonomicky system a ako taky nema s otroctvom az tak vela spolocneho. zavisi od ‘spolocenskej dohody’, ci je clovek vlastneny clovekom koser. kapitalizmus fungoval/guje dost dobre aj bez otrokarstva.
a cinske fabriky – presne to je pisane v clanku. musis udrzat svoje altruisticke insinkty na retazi. najviac cinanom pomoze, ked budu mat moznost pomoct si sami. bezprecedentny narast bohatstva v juhovychodnej azii po trhovych reformach teng siao pchinga je toho dobrym dokazom.
btw – ti ludia si pracou v tovarnach zlepsili svoju situaciu, ked hrdlacili na poliach – ale to neboli na ociach zapadnych intelektualov, takze sa ich nik neriesil.
Až na to, že južanská ekonomika nebola kapitalistická. Tá bola založená na otrokárskom plantážnictve (najmä južná Karolína, Florida) podobne ako karibské plantážne ekonomiky. Skutočne kapitalistický bol Sever.
Čo sa toho týka, najlepšie to vystihol Milton Friedman: „História nám len naznačuje, že kapitalizmus je potrebnou podmienkou politickej slobody. Je zrejmé, že nie je podmienkou postačujúcou.“ (https://sk.wikiquote.org/wiki/Milton_Friedman#Kapitalizmus_a_sloboda_.281962.29) Potrebnou podmienkou, nie postačujúcou. Ale keď je sloboda ekonomická, ľudia začínajú byť finančne menej závislí na vládnucej vrstve a tým sa skôr môžu angažovať za osobné slobody (príkladom je krátke obdobie na prelome vlád cára Alexandra II. a Alexandra III. v Rusku).
Kapitalizmus vníma mzdy ako nutné náklady.
Otrokári museli svojim otrokom zabezpečiť stravu a ubytovanie, kdežto kapitalizmus v mnohých krajinách nie je ochotný dvíhať úroveň nákladov tak, aby najatí robotníci mali vôbec z čoho žiť.
U nás je príjmový medián niečo ku 600e.
Z toho 200e tvoria náklady na bývanie, 200e náklady na stravu a 200e je ošatenie a cestovné.
.
A čo sa týka cára Alexandra II. a cára Alexandra III.: v roku 1917 bol zvrhnutý najprv režim cársky a následne i režim kapitalistický,
a to bez toho, aby bolo volané po návrate k obdobiu medzi vládami cára Alexandra II. a cára Alexandra III.
….Ľudia sa vykašlú na osobné či ekonomické slobody, keď nemajú ako prežiť.
Mužik, obývajúci zemľanku z raždia 3×2 metre a majúci deravý hrniec v súkromnom vlastníctve, ktorému odtrhlo nohu vo svetovej vojne a jeho ženu zhrbilo hrdlačenie u veľkostatkára a deti postihla tubera, si ekonomickú slobodu veru neuplatní.
—
600 eur cisteho je 1041 super hrubeho – to len aby sme vedeli kde treba hladat riesenie
nezabudnut na DPH
… a po zvrhnuti kapitalistickeho rezimu muzikovi narastla noha, ci ako?
Riešenie je treba hľadať zrejme v tom, že tých 1041e superhrubého je mzdou pre pracovníka za čistý mesačný zisk z jeho práce vo výške 10.000e.
—
jj 10 000 🙂
a potom pride slovak s takouto predstavou o vlastnej dolezitosti do roboty a miesto neho spravi celu jeho pracu roboticke rameno
…Robotické rameno…?
Ó, áno, jedno také mikro-presné som zažil v akcii.
Malo nahradiť prácu zvárača.
Výsledok po 3 mesiacoch úporného nastavovania
bol denný pomer výrobkov
ROBOT 120ks : ZVÁRAČ 320ks.
…ale nech sa páči, presviedčajte ma o každodennej realite ďalej.
.
Tých 10.000e bolo riadne vyfakturovaných.
Od tej chvíle si o slovenských podnikateľoch myslím svoje, a naozaj iba to najlepšie.
—
Veľmi naivný názor. Autor sa snaží navodiť dojem, že kapitalizmus je jediný systém, kde sa dá uplatniť egoizmus a individualizmus. Individualistovi je ale úplne jedno aký systém momentálne prevláda — totalita, demokracia, libertarianizmus, teokracia, všetko je to iba divadielko pre plebs. Vyhráva ten, kto sa dokáže najlepšie prispôsobiť a využiť situáciu pre vlastný prospech, nie ten čo vykrikuje, že práve on má právdu a všetci okolo neho sú hlupáci.
Mas pravdu, ludia budu vzdy sebecki a individualisti. Len v kapitalizme musia nieco uzitocne ponuknut inym, zatial co v inom -izme staci ked vyhraju volby/inak sa dostanu k moci a mozu pouzit stat vo svoj prospech.
Aha, takže zrazu ide o ponúknutie niečoho užitočného iným? Nebol náhodou tento článok namierený proti altruizmu?
Vychádzajme z predpokladu, že daný človek chce byť maximálne individualistický, maximálne sebecký, maximálne nenažraný. Je pre neho kapitalizmus ideálny systém, alebo existuje systém, v ktorom môže svoje potreby uspokojiť ešte viac?
Clanok nebol namiereny proti altruizmu, ale proti totoalitnym ideologiam, ktore sa tvaria, ze ich zaklad je altruisticky. Zakladom je neskodit, az potom mozme zacat uvazovat o tom, ze budeme pomahat nudznym.
Ja som tento clanok nepochopil ako clanok namiereny proti altruizmu. Pochopil som ho ako clanok, ktory vravi o dosledok NUTENEHO altruizmu, kedy sa clovek potom, ako sa stane clenom skupiny MUSI uskromnit a podporit toho, koho vodca oznaci ako vhodneho na prijatie pomoci sposobom, aky mu vodca urci. Nikde som v clanku nenasiel slovo o tom, ze clovek by nemal DOBROVOLNE, pokial je to jeho slobodna vola odovzdat cast svojho majetku niekomu inemu.
Ja vzdy budem tvrdit, ze altruizmus neexistuje. Ako si vysvetlite to, ze „altruista“ hladi na svoj vlastny zaujem? Ze sa snazi svojim jednanim, pardon, vacsinou ide len o jeho keci naplnat svoje potreby? Ze sa priam dokonale misesovsky snazi sluzit (aj „sluzit“) druhym, aby sluzil sam sebe?
Je uplne fuk v akom ekonomickom a politickom systeme prave spolocnost funguje (relativita pohladu jedinca) , podstatne su nasledky tychto systemov. Spolocnym parametrom asi vsetkych ekonomickych systemov je zisk a zisk je absurdum nepodporovane ziadnym z prirodnych zakonov, je to ako delit nulou. T.j. zisk je fiktivna hodnota ktora sa ale da vymenit za nefiktivnu hodnotu na co musi zakonite (mat+fyz nepusti) niekto niekde, skor ci neskor doplatit. Proste to nejde.
napr. pouzitim solarneho panelu sa el. energia neziskava ale premiena zo svetelnej. T.j. ganja ktoru ste solarnym panelom zakryli je v tahu. Dotaz, ked zahranicny podnikatel vytazi v afrike 1 tonu zlata, kolko z toho dostanu africania?
Je nezmyselne za tychto podmienok vytahovat Afriku. Africania, vdaka statom iniciovanemu nasiliu a ekonomickym devastaciam budu mat stale prd. Spytam sa inak – keby Europa nasilim nekolonizovala Afriku, nenanucovala tam staty, tak by neexistoval mozno ziadny pofiderny zahranicny podnikatel, maximalne by bol dobrovolny kontrakt medzi dvomi subjektami – majitelom pozemku, kde je zlato a kupcom toho pozemku.
V Afrike bol kataster?
Etatista si nedokaze predstavit zmluvny vztah bez statnej byrokracie a katastra. 😉
Najlepšie na tomto celom je, že všetky tie múdra o „menej štátu“, slobode jednotlivca, osobnom záujme ako najvyššej hodnote a zhŕňaní pod seba ako najvyššej cnosti, sú výsledkom rovnakých KOLEKTÍVNYCH snáh, aké sú vyčítané „etatistom“ a „kolektivistom“.
Ak si navlečie džíny jeden z tisícov, hovorím o rebelovi.
Ak si nechá urobiť pírsing jeden z tisícov, hovorím o rebelovi.
Ak si dá urobiť kerku jeden z tisícov, hovorím o rebelovi.
Ale keď začnú tisíce hromadne opakovať tie isté floskuly o fantastickom individualizme a pomýlenej demokracii,
tak sa jedná presne o to isté STÁDOVITÉ jednanie, aké je príznačné pre ktorúkoľvek aktuálne módnu snahu.
.
Pre anarchokap priaznivcov by bolo v skutočnosti najväčším nešťastím to,
ak by sa ich snahy stali skutočnosťou.
Vtedy by zistili, že svoje presvedčenie nemôžu uviesť do chodu inak, len ako „nanútenie väčšinou“, pretože inak by systém nemal legitimitu a rozpadol sa,
Zistili by, že každého „kolektivistu“ je možné považovať za ideologického nepriateľa, odporcu systému, ktorého je výhodné umlčať:
najprv odsunútím na perifériu spoločnosti, a ak to nepomôže, tak násilnou izoláciou.
.
Anarchokápovia,
už teraz ste sami seba povýšili na ideologickú elitu spoločnosti, a to ste ešte v podstate ani len nezačali
(…i keď infiltrácia sa teda týmto ideám fakt darí).
—
ahoj,
my sme mali, svojho casu, dlhe (ale pre mna obohacujuce) vlakno na sme.
rad by som pochopil Tvoj pohlad, len sa mi nedari.
ak sam rozhodujem komu pomoct, ak sam rozhodujem, komu poskytnem cast svojej prace, ci svoj cas, ak sam rozhodujem s kym sa priatelim a koho sluzby vyuzijem a zaplatim ako tymto svojim konanim mozem niekoho obmedzovat? je to predsa moje telo, ktore vytvara hodnoty a teda mam vlastnicke pravo k hodnotam, ktore vytvorim svojim telom mam teda aj pravo rozhodovat komu tieto hodnoty poskytnem a komu nie. neposkytnutie tychto hodnot NEMOZES nazvat nasilnym odopretim.
ak by som vyhlasil kolektivistov za svojich „ideologickych nepriatelov“ a prerusil s nimi kontakty (nemam to v plane), preco by som mal byt zodpovedny za ich izolaciu. ak by s nimi ini ludia neuzatvarali „priatelstva“, preco by tito ini ludia mali byt zodpovedni za odsunutie na periferiu spolocnosti?
BTW-nasilne izolacia neprichadza do uvahy, nasilie je v priamom rozpore s teoriou slobody.
nechapem Tvoj pohlad. odopretie pomoci predsa nie je nasilie.
odopretie priatelstva nie je nasilie.
odopretie cohokolvek komukolvek (pravo necinit) nie je nasilie ale je jednym zo zakladnych pravidiel slobody.
anarcho mi je sympaticke, ale vobec sa necitim ako elita spolocnosti, chcem len zit zivot tam, kde som sa narodil a tak ako ja sam uznam za vhodne (neagresivne)…
nech mi da stat pokoj (s danami, poplatkami, odvodmi atd..) a ja som pripraveny za kazdu jeho sluzbu, ktoru si dobrovolne vyberiem aby mi poskytoval, platit zvlast.
co je na tomto postoji NASILNE?
Nie každý si môže dovoliť odovzdávať svoje služby niekomu inému vo svojom voľnom čase, a zo svojich prostriedkov.
V skutočnosti, ak by mal ísť každý sám za seba tak, aby si pritom uchoval dnešný „etatistický“ štandard, tak to reálne ekonomicky zvládne tak maximálne 20% jedincov (=a i to preháňam).
Ekonomicky priebojní ľudia v skutočnosti tvoria iba nízke percento v spoločnosti.
Pre väčšinu ľudí je predstava takého spôsobu života luxusom už len preto, že nikdy nebudú disponovať vlastnými prostriedkami, ktorými by zabezpečili sociálne odkázaných členov svojich rodín:
príčin je mnoho, od vzdelania cez schopnosti a zručnosti až k povahovým vlastnostiam.
Anarchokapitalistická „spoločnosť“ (ak by vznikla) by teda NÚTILA ľudí do luxusu,
ktorý pre mnohých z nich nikdy nebude (a ani nikdy nebol) dosiahnuteľný.
.
Povedané inak: na príjmovej úrovni nad 1200e čistého a bez obáv o ohrozenie životného štandardu v budúcnosti sa o prechode na anarchokap spoločnosť teoretizuje skvele.
Na príjmovej úrovni pod 600e a v podmienkach s negatívnym ekonomickým výhľadom je to už však o tom, čo tu JE a čo by tu potom NEBOLO.
Štátny sociálny systém je totiž vo svojej podstate postavený na sociálnom zmieri: o nič iné nejde, než o číry pragmatický prístup ku každodennej spoločenskej realite.
.
Pretože:
Jakmile by sa začala ustanovovať anarchokap spoločnosť,
čiže spoločnosť postavená na konkurenčnom boji,
tak v protiakcii by bola postavená
1.) antitéza stojaca V PROTIKLADE k možnostiam,
čiže niektorá z boľševických etatistických teórií.
V tej chvíli by sa spoločnosť rozdelila opäť na nízkopríjmovú a vysokopríjmovú a každá z nich by mala voľné pole pôsobnosti–pretože úloha štátu ako zmierovateľa by bola odstránená,.
Vyskočili by požiadavky na „zachovanie“ anarchokap systému,
a hoci sa to niekomu môže zdať nezmyselné, tak ako jednou z logických požiadavok ochrany voči násilným marxistom by bol (logicky) vznesený požiadavok na násilný postup voči nim.
…ALEBO
2.) antitéza V SÚLADE s možnosťami anarchokap spoločnosti,
povedzme ako paralelné komunity na princípe mestských štátov.
Tie by postupne k sebe sťahovali z anarchokap „spoločnosti“ krachujúcich jedincov, ľudí, ktorí sa v spoločnosti postavenej na kokurencii nedokázali presadiť,
ktorí by hľadali alternatívu postačujúcu k púhemu prežitiu.
V samotnej anarchokap spoločnosti by tak vznikol obrovský dopyt po (predtým) nízkopríjmovej práci, ktorú by ale v dôsledku odlivu pracovnej sily do komunít mestských štátov bolo treba nahradiť za každú cenu, hoci i nadhodnoteným preplácaním robotníkov z mestských štátov, čo by ale prenieslo ekonomickú silu do komunít.
…Alebo by teda následne boli práce neskutočne predražené, alebo by vznikol tlak na zavedenie „otrockej“ práce, čiže dopyt po podmanení si mestských štátov.
.
Tak či tak by nakoniec anarchokap spoločnosť bola nútená použiť násilie, a tak či tak by došlo k jej rozvratu.
…v podstate by tak v priebehu možno niekoľkých desaťročí (ale skôr asi rokov) prebehla celá história vývoja ľudstva.
—
zacinam chapat kam tym mieris…
hovoris teda, ze nasilie v kazdom pripade.
aj v sucasnom systeme (nasilie statu na jedincovi) aj v buducom (teoretickom) pripade v dvoch Tebou nacrtnutych moznostiach.
ako keby „z blata do kaluze“.
otazkou je, preco je sucasne nasilie „legalne“ a v com sa odlisuje od pripadneho nasilia po aplikovani anarcho teorie.
reakcia na Tebou popisane moznosti:
1. „protiklad“_zakladne zasady anarchokap a slobody nepripustaju nasilie v inom pripade ako v obrane (logicka poziadavka k obrane je OK, logicka poziadavka k utoku uz nie…)
2. „sulad“ bolo by iba v sulade so zakonmi trhu, ze cena prace je priamo umerna jej potrebe a nepriamo umerna jej dostupnej kapacite-to je prave teoria slobodneho trhu a tak to ma byt…
… nasilne podmanenie je takisto ako v bode 1 v rozpore s teoriou anarcho a slobody.
v pripade uzitia agresivneho nasilia teda nie je mozne hovorit o teorii anarchokapitalizmu, to sme v inej teorii…
ale osobne neverim v nacrtnute moznosti a to hlavne preto, ze ich predpokladom je:
ak stat opusti urcite segmenty (nazvime to) „trhu“vznikne po nich diera…
(teda napr., ak stat nebude zabezpecovat socialnu podporu, budu ludia zomierat)
neverim tomu. nejestvuje ziadny segment na trhu (a to vratane altruistickych), ktory nie je schopny poskytovat sukromny sektor.
priamo bez rozkradajuceho prostrednika,..
Vo svojom príspevku ste 2x použili na zásadných miestach slovo „neverím“.
…no a o tom to presne celé je.
O Vašej púhej VIERE, že by bolo všetko inak.
Pohybujete sa v rovine teórií a predstáv o vývoji nejakého systému, pričom ako keby ste ignorovali celý vývoj civilizácie.
.
Preto Vám vravím, že vo chvíli narušenia sociálneho zmieru sa začína zasa boj o nadvládu v systéme.
Pokus o neregulovaný kapitalizmus vyvolá snahy o neregulovaný komunizmus.
—
Vtedy by zistili, že svoje presvedčenie nemôžu uviesť do chodu inak, len ako “nanútenie väčšinou”
NIE, nemame nic proti socializmu – ak je dobrovolny
https://www.menejstatu.sk/vybudujme-socializmus/
Ale keď začnú tisíce hromadne opakovať tie isté floskuly o fantastickom individualizme a pomýlenej demokracii
🙂 asi nemas sajnu kolko je na svete anarchokapitalistov … strasne malo
Málo ich je…oficiálnych.
Potom tu máme hayekovcov, neoliberálov, neokonzervatívcov…a pritom to má všetko jeden ideologický základ, spočívajúci v ješitne detsky infantilnej vete „TO JE MOOOOJE“ a prízemne gadžovského krčmového „KAŽDÝ ZA SVOJE, JA NIČ NIKOMU NIKDY NEPLATÍM“.
…Stačí si pozrieť ekonomický program strán ako je Sieť, Nova či Skok.
Vyzerajú asi tak, ako keby bolo ďalším logickým krokom definitívne odstránenie akýchkoľvek štátnych regulácií a príkazov vo všetkých spoločenských sférach.
—
TO JE MOJE je bohuzial pristup kazdeho cloveka a kym sa vam nepodari vyklonovat nadcloveka, ktory sa s usmevom na tvari strha na spolocnom, tak aj tak zostane.
aj ten najvacsi verbalny kolektivista – fico, blaha, ty – plati co najmensie mozne dane a snazi sa trhnut na spolocnom, kde sa da (vulgo previest spolocne na moje).
To bude asi tým, že ako kolektivisti sú naozaj iba verbálni.
—
Nebyt toho , ze Hitlerovi dal velkokapital prachy , tak by skoncil ako bliakac po krcmach. A keby mu pravicove strany ako Centrum neodobrili znocnovacie zakony, tak by sa tiez mozno porucal. Dlhy vsak splatil nepocul som tom, ze by sa kapitalisti napr. z IG Farben odhadzovali od otrockej prace vaznov z koncentrakov, ktore im prinasali obrovske zisky.