Neexistuje žiadnych 99%

Pamätáte sa na rok 2011? Keď svetovým správam dominovalo protestné hnutie Occupy Wall Street. Aktivisti sa snažili blokádou kľúčových finančných centier poukázať na nespravodlivé rozdelenie bohatstva v spoločnosti.

Chytľavé heslo We are 99% je ešte v blahej pamäti. Malo zosobňovať fakt, že protestujúci reprezentujú výraznú väčšinu spoločnosti. Aj keď na prvý pohľad bolo vidieť, že to nieje pravda ani keď prižmúrite obe oči.

Gro demonštrantov tvorila mestská liberálna intelektuálna elita a hipsterská mládež z amerických univerzít. Podľa štúdie University of New York až tretina aktivistov mala príjem nad 100 000 dolárov ročne. Percento vzdelaných, bielych mužov z vyšších tried na protestoch ďaleko prevyšovalo ich pomerné zastúpenie v spoločnosti. Táto vyfintená omladina americkej elity, ktorá sa snaží stotožniť s tvrdo pracujúcou triedou sa stala terčom ironických komentárov v konzervatívnych médiach. Dobrý článok o tomto paradoxe si môžete prečítať tu.

Hnutie Occupy sa z Ameriky po čase prelialo do okolitého sveta. Aj na Slovensku sa partia salónnych ľavičiarov snažila vyžmýkať zo sloganu 99% maximum. O tom, že svoju reálnu reprezentatívnosť značne prestrelili ich presvedčili až výsledky volieb. Potom si mohli v straníckej centrále hrdo povedať Aj ty si 1,585 percenta.

Ako teda vyzerá spoločnosť z očami okupanta z newyorkskej Wall Street? Proti sebe stoja dve triedy. Úzka skupina finačných oligarchov na jednej strane. Široké masy na strane druhej. Oligarchia vlastní všetko, zatiaľ čo 99% má stále menej. Recept na zmenu? Zdaniť bohatých.

Realita sa od tejto predstavy líši asi rovnako ako sa líši 99 od jeden a pol.

Profesor Mark Rank z Washingtonskej univerzity publikoval velmi zaujímavú štúdiu na tému príjmovej mobility v Spojených štátoch. Sledoval príjmy Američanov za posledných 44 rokov vo všetkých vekových kategóriach. Spočítal, koľko percent populácie sa počas svojej pracovnej kariéry dokáže vyšplhať na najvyššie priečky príjmového rebríčka (sledoval najlepšie zarábajúce jedno percento, päť, desať a dvadsať percent). Výsledky sú podľa mňa šokujúce.

Až 12 percent Američanov sa dostane do vrchného jedného percenta zarábajúcich aspoň na jeden rok počas svojej kariérnej dráhy. Do piatich percent najvyšších aktuálnych zárobkov sa dostane aspoň na rok 39 zo 100 Američanov. 56 percent populácie sa objaví v desiatich percentách naj príjmov. A skoro tri štvrtiny Yankeeov (73%) sa objaví na čas v horných dvadsiatich percentách. Spoločnosť je oveľa dynamickejšia ako si myslí bežný antikapitalistický aktivista.

Čo to znamená preložené do ľudskej reči?

Americký Jim dosiahol 30 rokov. Nemá dobré vzdelanie, ani bohatých rodičov, musí sa so životom popasovať sám. Pracuje ako inštalatér v stredne veľkom meste. Platí si mastnú hypotéku, len aby mohol bývať vo vlastnom. Naraz sa veľký investor rozhodne postaviť v Jimmyho rodisku nové sídlisko. Jimmy má dostatok referencií, veľa rokov praxe a je na vrchole síl. Vysoký dopyt zvyšuje sadzby pre inštalatérov a tak pracuje od svitu do mrku. Stavebný boom môže trvať rok, dva, časom sa mu prispôsobí aj zvýšená ponuka inštalatérov na miestnom trhu. Práce už potom nebude tak veľa. Za tento čas si ale môže Jimmy zarobiť dosť prostriedkov na predčasné splatenie hypotéky.

Naopak Edward mal v živote jednoduchšiu cestu. Rodičia mu zaplatili humanitné štúdium na univerzite Ivy leaque. Presťahoval sa do New Yorku, kde si s priateľkou prenajal byt v Greenwich Village. Je zamestnaný na univerzite a momentálne pracuje na rozsiahlej štúdii, ktorá analyzuje vplyv hry na hoboj na populáciu dážďovky žíhanej.

Eddie neustále rozmýšla nad problémami dnešného sveta. Prečo majú bankári tak veľa a inštalatéri tak málo. Konkrétne on služby bankárov nikdy nepotreboval, zatiaľ čo s kvapkajúcim kohútikom si rady nevie. Eddie si myslí, že sa ekonómií rozumie, keď už zvládol komplikované nuánsy správania dážďovky pombardovanej tónmi hoboja. Jeho závery sú jednoznačné. Bohatým treba zdaniť minimálne polovicu príjmu!

Asi správne tušíte ako sa to skončí, keď sa nepriamo stretne svet Eddieho a Jimmyho. Jim sa na tých pár kľúčových rokov dostane do vyššieho daňového pásma. A na predčasné splatenie hypošky môže zabudnúť.

Eddie si v butiku kúpi flanelovú košelu za 500 dolárov a nechá si narásť bradu. Na ďalšej demonštrácií bude vyzerať ako drevorubač odkiaľsi z kanadských lesov. Už teraz sa štylizuje pred zrkadlom. Len škoda, že život v New Yorku ide tak do peňazí. Našťastie dostal štátny grant na svoju novú prácu. Jej názov je Dážďovka žíhaná a globálne oteplovanie.

7,156 celkovo návštev, 2 návštev dnes

7 odpovedí

  1. Avatar
    apríl 25, 2014

    Dážďovka žíhaná

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  2. Avatar
    apríl 25, 2014

    Príjmová nerovnosť je tak často opakovaná a tak málo menená.
    Tí čo najviac o nej hovoria ju svojimi činmi zvyšujú a vyhovárajú sa na iných.
    Príkladom môže byť Slovensko.
    Štát potrebuje informatizáciu svojich činností.
    Má dve možnosti:
    1. Dať to ako zákazku súkromnej firme a tam sa k väčšine peňazí dostanú majitelia a sprostredkovatelia obchodu.
    2. Vytvoriť vlastnú = štátnu firmu. Tá má možnosti toľkých zákazok, že pri cene ktorú by zaplatila v prípade 1. by svojim „schopným“ a vzdelaným pracovníkom platila také obrovské príjmy, že by sa posunuli za pár rokov medzi najlepšie zarábajúcich u nás.
    Otázkou zostáva prečo štát, ak tí čo ho vedú stále opakujú o príjmovej nerovnosti, zlom prerozdeľovaní, sociálnej nespravodlivosti …, teda prečo ten štát NEVIE a NECHCE činmi príjmovú nerovnosť znižovať ale naopak trvalo ju zvyšuje?

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      apríl 26, 2014

      Otázkou zostáva prečo štát, ak tí čo ho vedú stále opakujú o príjmovej nerovnosti, zlom prerozdeľovaní, sociálnej nespravodlivosti …, teda prečo ten štát si požičiava peniaze cez komerčné banky, a teda im platí obrovské úroky, a nepožičiava si priamo zo štátnej centr. banky. A komerčné banky zarábaju miliardy na dlhopisoch, ktoré su prakticky bezrizikové, pretože ručiteľa za ne robí ECB.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

  3. Avatar
    apríl 25, 2014

    Porovnávanie majetkových, či príjmových rozdielov je dnes temer s istotou čisto emocionálna, mediálna a demagogická záležitosť. Napríklad ja neviem, prečo by mi malo vadiť, (aj keby to bola pravda), že 1% ľudí vlastní 99% majetku. Pokiaľ sa ja budem mať dobre, budem môcť realizovať svoje záujmy ……
    .
    A podľa mňa, ak sa rozdiely zväčšujú nespravodlivo, tak to bude hlavne „zásluha“ štátu. Napríklad ten Jim si možno zobral hypotéku v čase, keď sa vláda rozhodla realizovať „verejné blaho“ pod heslom Vlastný dom pre každého Američana. Bankári veľmi radi „pomohli“ tento cieľ realizovať. Požičiavali každému a na počkanie, však mnohé záruky prevzala banka. A tak Jim dostal možno vyššie úroky a určite zaplatil za nehnuteľnosť viac, ako keby neexistovala táto „pomoc“ od štátu. Keď to potom krachlo, bankárom už ich provízie nikto nezobral. Akurát tie straty zaplatil aj Jim cez dane, použité na bailouty a podobné „záchranné“ operácie.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      apríl 26, 2014

      „Napríklad ja neviem, prečo by mi malo vadiť, (aj keby to bola pravda), že 1% ľudí vlastní 99% majetku. Pokiaľ sa ja budem mať dobre, budem môcť realizovať svoje záujmy ……“
      Ani ja.

      Lenže existuje významná skupina ľudí (na Slovensku údajne 40% 😀 ale myslím si, že ich je viac) ktorí budú radšej trieť núdzu ako by sa mali pozerať, že sused má viac. Čosi o tom svedčí aj to príslovie o susedovi a zdochnutej koze.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

  4. Avatar
    apríl 28, 2014

    pokial dobre vidim tak clanok pise len o prijmovej stranke, nie majetkovej. Myslim ze prave majetkova stranka je dolezitejsia, pretoze je dlhodobejsia. Nerovnost by ma nejako netrapila keby bola ferovo vytvorena, ale najst u nas aj vo svete nejakeho velmi bohateho cloveka ktory by nikdy nemal nijake vyhody od statu je imho tazsie ako najst opak. Tldr – prijmova nerovnost mi vadi, ale recept na nu je opacny ako propaguju vsetky tie 99% *****iny.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  5. Avatar
    september 22, 2014

    Prijmova nerovnost je tu a je obrovska ak vynechame krajiny tretieho sveta tak statistiky vsade vo svete hovoria jasnou recou (slovensko nevydava tuto statistiku rozdelenia prijmov, preco asi?). Tato prijmova nerovnost vedie k destabilizacii spolocnosti a ak sa nestopne (akokolvek) povedie k obcianskej vojne (historia sa zopakuje). Dnes je vsade vo svete vidiet upadok spolocnosti hlavne poralny a aj prijmovy a polarizaciu. Blizime sa k bodu zlomu, ono tych bodov bude viac, nedostatok ropy (aktualna vojna o suroviny) a podobne… Blizime sa k absolutne totalitnemu statu o akom ani hitler nesnival… V tomto stadiu sa mozu stat len dve veci a to absolutny rozvrat a obcianska vojna alebo totalitny rezime kde sa budu ludia kontrolovat na kazdom kroku a uz pri narodeni dostanete cip do predlaktia. Sloboda a demokracia je mrtva… kapitalizmus tiez… zaslepenost ludi a ohlupujuce media sposobuju postupne straty slobod za ktore ludia bojovali a zomierali od 2 sv. vojny. fasiti si nasli sposob ako vratit feudalizmus a totalitu naspat teraz vsak po ruskom akoze demokracie. kde si mozete zvolit len zlo a mensie zlo vo volbach.. vid usa najslobodnejsia krajina kde volebny system je tak zabarikadovany ze nemate sancu a potrebujene obrovske peniaze na kampan a teda sponzorov a teda, atd.. atd.. Ak vam nevadi prijmova nerovnost tak sa tym moc nechvalte. A nehovorte o tom ze kto ma kolko zarabat.. nie je mozne aby ktokolvek co robi 8hodin denne nemohol vyzit dostojne z platu. nie kazdy je tu itak a celevrita… ako som povedal raz sa to zlomi (uz to skusal kanik a videl v momente co sa stalo na vychode) a najblizsie to bude uz len horsie pretoze slovaci od vtedy ochudobneli… a podla toho co vidim z dat co sa hrabem denne od firiem co posielaju vykazy do socky tak je jasne kam spejeme… a nebude to pekne.. ani tu ani inde na zapade.. tsunami uz ide.. ide len a to ako sa pripravime.. tak budme sudny, zhovievavy a pozerajme okolo seba nech nie sme trnom v oku, lebo sa blizi trhanie trnov…

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*