Kontajnery na sídlisku sú rajom pre hlodavce. Potraviny v nich sú motiváciou na prekonávanie výškových aj pevných prekážok a po dosiahnutí cieľa je sladkou odmenou dostatok energie na nekontrolované množenie myší a potkanov. Tieto však zďaleka nie sú na vrchole potravinového reťazca a tak poskytujú výživu množstvu zblúdených mačiek, ktorých počet taktiež každoročne narastá.
Mačka má vraj deväť životov a len tak ľahko ju nepoložia ani poveternostné podmienky v našom klimatickom pásme. Ak má dostatok potravy, prežije treskúcu zimu aj horúčavy, búrkové smršte aj obdobia sucha. Príroda je múdra a má to všetko dobre zariadené. Potom ale príde útlocitný človek, ktorý mačičky tam vonku ľutuje. Rozhodne sa, že ich treba chrániť a začne ich prikrmovať. A svojou filantropiou sa ešte chváli. Ak mu namietnete, že mačky sa vedia o seba postarať aj samé, stávate sa v jeho očiach netvorom bez vzťahu k zvieratám a čo najskôr by ste za takéto vyjadrenia mali byť minimálne pokutovaní.
Počas tohto babieho leta bolo bežné vidieť bezprízorné mačky a kocúrov, ako sa slastne vyhrievajú na schodiskách vchodov, v ktorých bývajú spomínaní dobrodinci a čakajú, kedy im niečo dobré vynesú. Miera ich prikrmovania dosiahla hranicu, že už sa im netreba starať o potravu vlastnými silami. Na ostatných okoloidúcich hodia lenivý pohľad a neukážu ani náznak prirodzenej plachosti typickej pre voľne žijúce zvieratá. O desať metrov ďalej si v tej istej chvíli medzi dvomi trávnikmi nerušene a nenáhlivo vykračuje asfaltovým chodníkom sivá myš, ktorá už zistila, že jej od mačky nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Jej väčší príbuzný – potkan – je obozretnejší a pre istotu stále vychádza až po zotmení. Pričom sa mu neraz ujde ako bonus zvyšok potravy, ktorú mačky nevládali skonzumovať. A tak má z toho dvojaký úžitok.
Čo sa stane, keď sa hlodavce premnožia do takej miery, že už je to očividné a obťažujúce? Nie je nič ľahšie ako zavolať deratizéra. Síce ho treba zaplatiť, ale veď aspoň má prácu a nebude tak ďalším klientom úradu práce.
Kolobeh, na začiatku ktorého bolo zbavenie samostatnosti mačky, sa rozbieha. Bude do neho nedobrovoľne zatiahnutý každý, kto v oblasti býva. Niekto vidí v ohrození hlodavcami dobré zdôvodnenie na platenie daní, iný lobuje za ochranu túlavých mačiek a možno sa časom objaví verejný ochranca hlodavcov, ktorý bude pred kladením otravy preferovať ich zákonom zakotvený a úradmi kontrolovaný humánny odchyt a vypustenie do jemu prispôsobeného prostredia. Práca pre ďalší okruh ľudí bude zabezpečená.
Zdá sa toto byť bájka? Lenže to je realita. Minulý týždeň sme museli dva týždne po pravidelnej deratizácii službu mimoriadne objednať opäť, lebo nám do bloku vbehol zvonku potkan a začal si u nás robiť pohodlie. Ak teda ide o realitu, načo má byť akurát na tejto stránke článok o mačkách a myšiach na sídlisku? Možno preto, že to tak trošku pripomína inú – ľudskú realitu a teda svojim spôsobom ide aj o bájku.
Mačkám nedochádza, že prijímaním pohodenej potravy a bez vlastného pričinenia nakŕmiť sa, strácajú kusisko slobody a stávajú sa závislými od svojich „dobrodincov“. Ľudia by mali mať schopnosť posúdiť pomer strát a nálezov, ktoré z podobných krokov pre nich vyplývajú. Aj napriek permanentnej a stále sa zintenzívňujúcej masáži zo strany úradov a politikov.
V deň dvadsiateho piateho výročia Nežnej revolúcie dostane väčšina občanov našej krajiny (a nie len jej, celej EÚ) od našej drahej sociálnej vlády darček. Nemusí si kupovať lístok na vlak. Či už ide o deti, študentov a všetky druhy dôchodcov, dostávajú službu bez toho, aby za ňu priamo museli zaplatiť. Že ju zaplatia nepriamo, mnohým dochádza a takto pohodený kus žvanca pod schodiskom odmietajú. Dokonca vznikla a masívnu podporu získala na Slovensko netradičná petícia, ktorou ľudia a medzi nimi aj takí, čo by mohli podľa nových pravidiel cestovať bezplatne, vyjadrujú svoj nesúhlas s týmto krokom.
Petícia má mizivú šancu zastaviť tento konkrétny výron politického a ekonomického zúfalstva. Je to však slabá nádej do budúcna, že sa u nás pribrzdí množenie skupín porovnateľných so zlenivenými mačkami, ktoré by následne ovplyvňovali nárast skupín porovnateľných s hlodavcami. Ich likvidáciu totiž tak, ako v prípade skutočných myší a potkanov, nezaplatí ten, kto ich nárast svojim hlúpym konaním a rozhodovaním spôsobil, ale my ostatní. Jediný rozdiel medzi paňou od vedľa, ktorá každodenne neohrozene mačky kŕmi a našou vládnou garnitúrou je ten, že tá pani ich kŕmi tým, čo kúpila za vlastné peniaze. Likvidáciu škôd však v oboch prípadoch ponesú všetci okolo.
5,947 celkovo návštev, 1 návštev dnes
Komentár je skrytý kvôli nízkemu hodnoteniu. Zobraziť/skryť komentár.
Už sme si zvykli, že zvyknete autorom podsúvať svoje vlastné fantázie. Keby sme tu z nich mali urobiť rebríček výplodov, tak konštrukcii, ktorú ste vyrobili pod týmto textom, by patrilo popredné miesto.
Domáce mačky sa prikrmujú z toho dôvodu, že potom ostávajú doma a vychytajú myši doma. Robia to nie kvôli hladu, ale kvôli loveckému pudu. Ak mačka nedostane jesť, tak sa musí uživiť sama a potom jej prioritou nie je vyčistiť dom od myší, ale najesť sa. Bude loviť v poli ďaleko od domu, aby v krátkom čase získala veľa potravy. Ak teda niekto neprikrmuje svoju mačku, tak mu paradoxne počet myší neklesne, ale narastie, lebo mačku donúti zväčšiť si teritórium.
To platí len vtedy, ak mačku prikrmuje majiteľ kontrolovaným množstvom potravy a nie vtedy, ak ide o kolóniu anonymných mačiek v neznámom počte, s nevytvoreným teritóriom, prikrmovaných neznámym počtom ľudí a neznámym množstvom potravy.
Myslím si každému, kto si pozorne prečítal článok až do konca musí byť zrejmé že ide len o vyjadrenie myšlienky/princípu vlakov zadarmo formou bájky. Aj keď je pravda, že keby sa to ešte zhodovalo s reálnym správaním daných zvierat bolo by to premakanejšie 🙂 Vzhľadom na prvú vetu môjho komentáru považujem Vašu reakciu za mierne scestnú. Konkrétna diskusia by mala viesť k interpretácii aplikovanej na nás ľudí a nie SMERom k mačkám.
S myšlienkou samozrejme súhlasím – vlaky zadarmo nie sú zadarmo!
Jéj, aký šikovný anonym. Na prvé prečítanie všetko pochopil a ešte sa pri karhaní vie aj pohrať so SMERom nepriateľa. Ja som ale neodpovedal na článok, ale na útok na autorku od iného anonyma, ktorý sa mi zdal neprimeraný.
Čo sa týka vlakov, doprava zadarmo pre niektoré skupiny obyvateľov je totálna hlúposť a populistické divadielko na kamuflovanie iných, väčších vylomenín. Rozkrádanie Bašku a Pašku, rozkrádanie pri rekonštrukcii železnice na Žilinu (a nepreplatenie fondov EÚ), rozkrádanie na tuneli Žilina (trojnásobok merných nákladov v porovnaní s Višňovým), najvyššia cena elektriny v Európe, predraženie dostavby Mochoviec, nepreplatenie eurofondov u Richtera, Jahnátkoviny a mnoho ďalších ľavôt.
V prípade železnice mali byť radšej obnovené trate, ktoré zdubasil Dzurindov Prokopovič, a to hlavne v hladových dolinách. Na Švajčiarsku po švajčiarsky môže mať polovičnú zľavu každý a ktokoľvek, kto si ju kúpi. Dá sa kúpiť poukaz na zľavu a ten si kúpi každý, kto jazdí veľa vlakom. Vyplatí sa už od tretej cesty Ženeva – Zurich. Má rovnaký pripútavací účinok – ak už človek zaplatil za zľavenku, tak ju bude využívať. Zľavenku je možné venovať príbuznému či zamestnancovi alebo komukoľvek inému. Je to čisto trhové riešenie, ktoré sa vyplatí všetkým, čo cestujú aspoň príležitostne vlakom a vyplatí sa aj železniciam, ktoré by to inak nerobili.
Iným riešením by bolo ponúknuť najviac stratové trate súkromníkom. Tí vedeli na stratovej trati do Komárna vytĺcť zisk a ponúknuť okrem nižšej ceny aj vyšší štandard cestovania. V každom prípade pred zrušením trate zvážiť celkové náklady, lebo zrušená trať môže priniesť viac sociálnych dôsledkov, ako jej podržanie. A pre štát viac nákladov, viac ľudí na sociálke a bez budúcnosti.
Prekročením brány bytového domu je nutné zmieriť sa s komunizmom. Susedov si narozdiel od príbuzných môže vyberať človek aj v tejto krajine slobodne. Autor asi nemá na iné alebo samostatné bývanie a ani guráž na členstvo v domovom výbore, tak aspoň moralizuje čo je správne a čo už „nenormálne“ v komunizme. Prihrievanie polievočky na konci článku hlúpim prirovnaním, len korunovalo jeho argumentačnú bezradnosť.
Libertarian uvažuje takto: Suseda sa chová sebecky a napĺňa svoje potreby-mentálny zisk. Ako to prispieva k blahu ostatným? Kto nenachádza odpoveď je stále etatista.