Menej štátu

Ronald Reagan raz povedal:

Ťažká práca ešte nikoho nezabila, ale načo riskovať.

Reagan tento výrok pravdepodobne nevymyslel, ale určite sa ním počas svojho prezidentovania riadil. Bolo o ňom známe, že vždy, keď sa to dalo (ochranka sa práve nepozerala), utekal z Washingtonu na svoj ranč v Kalifornii. Jeho ďalšou špecialitou bolo zaspávať počas nudných rokovaní v Bielom dome.

Dnes som sa zoznámil s dych vyrážajúcou aktivitou slovenskej europoslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej. Podľa nejakého rebríčka je vraj piatym najusilovnejším členom európskeho parlamentu.

Na celej veci je pre mňa najúchvatnejšia hlavne šírka záberu pani Flašíkovej-Beňovej. Monika sa vyjadrí na tému nebezpečných demontáži zaoceánskych parníkov v rozvojových krajinách. Potom ju zaujíma aktuálna situácia túlavých psov v Rumunsku. Následne diskutuje o čínskej výrobe solárnych zariadení.

Najväčší obdiv si u mňa vyslúžila, keď sa som sa dozvedel, že sa orientuje v problematike populácie tresky v baltickom mori. Ja poznám tak maximálne tresku s rožkom (20 deko šalátu, 2 rožky, veľká kofola – odporúčam).

Česi majú Járu Cimrmana. Všetci ale vieme, že je to iba mystifikácia. Slováci našli svojho skutočného Cimrmana. V sukni.

Existuje niekoľko teórií, ktoré obhajujú masívny štát zasahujúci do všetkých oblastí života svojich občanov. Jednou z nich je snaha o sofistikované riadenie ľudskej spoločnosti. Podľa nej sú ekonomické, sociálne, …, klimatické procesy a vzťahy také zložité, že ich nemôžeme nechať len tak bez dozoru. Potrebujeme vraj silný administratívny aparát pozostávajúci z miestnej (ale dnes už aj globálnej) elity, ktorý povedie ľudstvo k lepším zajtrajškom.

V realite vyzerá táto teória nasledovne; Monika Flašíková-Beňová reční na schôdzi o treskách v Balte.

Myšlienka potreby sofistikovaného riadenia má svojich fanúšikov aj na pravej strane politického spektra. Sú to hlavne politici, ktorí sa neustále hrdia tým, že prinášajú takzvané riešenia. Bohužiaľ o problematike, ktorú by chceli organizovať majú rovnakú predstavu, ako pani Monika o baltickej treske.

Poslanec Beblavý sa rád vyjadruje ku školstvu. Ale nikdy nebude mať dosť poznatkov na to, aby vedel v ktorom ročníku majú deti začať s angličtinou (niektoré od tretieho, niektoré od piateho, niektoré vôbec, …). Ktoré vysoké školy treba zrušiť a do ktorých investovať. Netuší, ktorý učiteľ má mať pridané a ktoré pracovné miesto je zbytočné. A hlavne, nemá ani páru o tom, čo by sa mali na školách učiť práve vaše deti.

Ak existuje byrokrat, ktorý si myslí, že to vie, tak sa jednoducho mýli. Keď potom Beblavý reční na tlačovke o svojich komplexných reformách v školstve, možno to znie inteligentne, ale v podstate naháňa tie isté baltické tresky ako Monika v Bruseli.

Celý ten pokus o sofistikované riadenie spoločnosti treba postaviť z hlavy späť na nohy. Áno, procesy a vzťahy v dnešnom svete sú extrémne komplikované a zložité (asi ako migračné trasy baltickej tresky). Ale práve kvôli tejto vysokej komplexnosti je každé sofistikované riadenie dopredu odsúdené na neúspech. Obsiahnuť celú problematiku takej témy, ako je napríklad vzdelávanie obyvateľstva, nie je jednoducho v ľudských silách. A nemá význam sa o to ani pokúšať.

Dal by som pani Flašíkovej-Beňovej jednu radu. Práve asi sedí v odletovej hale letiska v Karlovej vsi. Dajte si pauzu! Oddýchnite si z toho náročného politického kolotoča. Nenastupujte dnes do lietadla smer severozápad. Prichádza jún a večery na bratislavskej Kolibe sú príjemné. Kúpte si s Fedorom víno, nejaké dobré syry a namiesto baltických tresiek v Bruseli si spravte príjemný večer na balkóne. Možno poklesnete v rebríčku bojovníkov s veternými mlynmi, ale podľa mňa tá snaha za to určite nestojí.

Ronald Reagan by mal na to rovnaký názor.

8,190 celkovo návštev, 1 návštev dnes