Menej štátu

V prvom rozhovore na Menejštátu.sk sme vyspovedali Richarda Sulíka. Zámerne sme sa snažili vyhnúť rôznym politickým kauzám a sústredili sme sa predovšetkým na jeho vlastné názory na zmenšovanie štátu. Otázky boli zozbierané od všetkých našich autorov, teda predstavujú akýsi mix.

Richard Sulík odpovedal aj na témy ako vystúpenie z EÚ, legalizácia drog, registrované partnerstvá, ale hlavne na otázky o obmedzovaní vplyvu štátu na občana.

1/3: Richard Sulík o EÚ, Eurozóne, reguláciách, fondoch a dlhoch

V diskusnej relácii na ARD ste popisovali solidaritu s inou krajinou, ktorá má finančné problémy, ako perverznú solidaritu. Vy ste v roku 2010 hlasovali za vytvorenie Eurovalu. (RS: Dočasného Eurovalu!) Toto nebola podľa vás perverzná solidarita? Pričom je to tiež istým spôsobom finančná pomoc inej krajine.

No, nebola. Treba sa trošku vžiť do tej doby. V lete 2010, to je rok a pol dozadu, kedy grécka kríza mala ešte len pol roka a vtedy sa aj podľa racionálnych argumentov javilo, že tento dočasný mechanizmus by naozaj mohol pomôcť preklenúť malým krajinám, ktoré nie sú v kríze solventnosti, ale iba v kríze likvidity – že špekulanti si v podstate na nejaké maličké Portugalsko sadli, všetci sa dohodli a idú mu teraz robiť zle. Vtedy sa to naozaj javilo, že ten mechanizmus môže byť funkčný a zmysluplný. A navyše v prípade Írska sa aj ukázalo, že funkčný bol a preto sme s ním súhlasili. A ďalej tam boli tri konkrétne dôvody, prečo sme súhlasili. Prvý bol, že to malo byť len na dobu obmedzenú – tri roky. Mali byť zachraňované len štáty a nie banky. A do tretice len také štáty, kde je tzv. kompatibilita s udržateľnosťou dlhu, tak je to napísané v tej zmluve. Čiže pôžičku majú dostávať len také štáty, kde je predpoklad, že ju budú vedieť splatiť.

Ale bola to finančná pomoc…

Bola to finančná pomoc vo forme pôžičky, aj to vie byť pomoc. A ešte raz, na nejakú obmedzenú dobu, na dobu tých troch rokov. Mohlo sa stať, že to fungovať bude. No medzičasom to už nie sú tri roky a nie len krajiny, ale aj banky majú možnosť dostať peniaze. No a tým, že z EFSF dostane peniaze Grécko, tak to už je úplný výsmech akýmkoľvek záchranným mechanizmom a vôbec, je to zosmiešnenie slova pôžička.

Ale stále to bola tá solidarita, nie? Stále to bola tá perverzná solidarita…

Nie, nemyslím si. Ja zas nehovorím, že tá solidarita musí byť nulová, len musia byť splnené ešte aj iné okolnosti. Musí to celé dávať nejaký racionálny zmysel.

Čiže za určitých okolností finančná pomoc nemusí byť perverzná?

Rozlišujme finančnú pomoc medzi tým, keď niekomu požičiam a medzi tým, keď niekomu darujem. A to, že krajiny Eurozóny sa spoločne dohodli, že jednému ich členovi požičajú na preklenutie likviditných problémov, tak v tom čase, v auguste 2010, sa tento prístup javil ako rozumný. Nehovoriac o takých technikáliách, že vláda už povedala áno, ešte ale Ficova, čiže nech zas úplne nešaškujeme. Toto boli tie dôvody a tá situácia, v ktorej sme súhlasili s EFSF. A tak ako si dnes spätne spomínam a ako si to celé vybavujem, plus, ako sa dnes dívam na tie argumenty, tak by som opäť hlasoval za dočasný Euroval.

Viete si predstaviť situáciu, kedy budete volať po vystúpení z Eurozóny alebo z EÚ? Kedy by ste povedali, že teraz je ten bod, kedy to už pre nás nie je zaujímavé?

Toto je nebezpečná otázka. 🙂

Napríklad, keby nám EÚ mala diktovať dane… jednoducho, či platí, že EÚ a euro za každú cenu.

Nie, nie. Členstvo v Európskej únii a Eurozóne nesmie byť dogmou. Že nech sa stane čokoľvek na svete, tak tu musíme ostať členmi. Určite by to malo byť zváženie prínosu a nákladov. A momentálne stále ešte vidím oveľa väčšie prínosy, najmä plynúce z členstva v Európskej únii ako náklady.

Nebolo by to výhodnejšie mať ako Švajčiarsko, teda že nemusí prijímať legislatívu EÚ a je len členom združenia voľného obchodu?

Myslím si, že z politických dôvodov Slovensko nie je schopné nadobudnúť akýkoľvek status, ktorý dnes niektorá takáto krajina má. Čiže tam by nebola veľká vôľa. To by bol úplne útok do jadra Európskej únie, keby sme my teraz došli a povedali, že chceme zmeniť náš status z plnohodnotného člena na nejakého pridruženého, typu Nórsko, alebo, že chceme byť len členom Európskeho hospodárskeho priestoru. A teda v zmysle, že dajte nám výhody, ale neotravujte nás so smernicami. No, na papieri to možné je, teoreticky podľa existujúcich zmlúv, ale to by jednoducho nedovolili, to by bola pre nich čistá smrť, lebo by to potom možno chcelo spraviť hneď ďalších desať krajín. 🙂 Čiže, aby som odpovedal na tú otázku, nie je to dogmatické, že by sme museli za každú cenu, ale teraz cítim citeľne vyššie výhody z voľného obchodu, zo Schengenského priestoru, aj zo spoločnej meny. Tým, že nie sú kurzové riziká, kurzové straty…

A výhody zo štrukturálnych fondov?

Tie až tak nie, lebo tam sa to plus mínus vykompenzuje s tým, čo platíme.

Považujete štrukturálne fondy z EÚ za prínosné pre Slovensko?

Považujem to za čisté nešťastie. Viete, tie peniaze sú vnímané, ako keby padli z neba. Nejaký starosta alebo nejaký majiteľ penziónu, keď požiada, alebo nejaký poľnohospodár požiada o nejaké fondy, i keď to už nie sú štrukturálne, ale povedzme tie prvé dva príklady. Požiada na nejakú čističku alebo na nejakú rekonštrukciu penziónu, tak jeho samozrejme ani náhodou netrápi, že zo štátneho rozpočtu odíde trištvrte miliardy. Čiže pre neho je to vyslovene výhra.

No práve… Prečo je to tak, že pošleme peniaze tam nejakým byrokratom a oni to prerozdeľujú zase späť. Nemôžeme si to uhrať my sami na svojom piesočku.

No, po prvé posielajú späť niečo viac.

90 centov vs. 1 euro podľa INESS-u.

Asi nie. Ako to bolo? Minulý rok sme trištvrte miliardy platili a miliardu…

Teraz už to bolo lepšie, ale do nejakého roku, aspoň podľa analýzy INESS-u to bolo jedna k jednej a potom 90 centov.

A teraz už možno len 70. Ale je to len naša nemohúcnosť čerpať tie fondy. Kebyže ich čerpáme v plnom rozsahu, tak je to zrejme 15 alebo 20 centov na jedno euro. To po prvé a po druhé, toto majú politici v krvi a nie len teda slovenskí, ale aj bruselskí – hrať sa na Ježiška, že ja tuto vyberiem a inde rozdám. Krásne to vidieť na Ficovi, ako chodil a rozdával na štadión, tuto dal milión, tam päť miliónov, v korunách teda ešte. Čiže, aby som sa vrátil k tej otázke, štrukturálne fondy sú čisté zlo, ale bolo by chybou vyslovene povedať, že my ich nechceme, lebo platiť by sme museli aj tak. 🙂 Preto riešenie je také, že snažiť sa čo najviac peňazí presmerovať do výstavby diaľníc. To je vec, kde si myslím, že je to verejný statok, rozumný verejný statok. Nie len diaľnice, ale všeobecne infraštruktúra. A keď už tu sú tie európske peniaze, nech ich čím viac ide tam.

Čo s EÚ reguláciami? Je v poriadku zvýhodňovanie jedných na úkor druhých? Hlavne v poľnohospodárstve, kde sa tým predražujú výrobky.

No jasné, že nie. Veď neviem, či nemáme najdrahšie maslo a cukor na svete.

Nejaký problém je aj s kuratami, že sa kupujú poľské a maďarské, lebo naši dodržiavajú EÚ regulácie a oni majú výnimku. (Pozn. Zlacňuje im to výrobu a zvyšuje cenovú konkurencieschopnosť.)

Áno, tam je jednoznačná odpoveď. Najlepšie by ich bolo zrušiť, ale obávam sa, že nie, proti byrokracii v Bruseli sme my, obzvlášť s tými ľuďmi, čo nás tam zastupujú, bezmocní.

Čiže musíme to prijímať?

Časť legislatívy musíme prijímať, aj keby sme tam mali majstrov sveta. A tú časť legislatívy, ktorú prijímať nemusíme, poťažme to, čo je nad rámec toho, čo prijímať musíme, čo je ten gold plating, tak to sa nedá od tých ľudí očakávať, čo nás tam zastupujú, že si niektorý z nich otvorí ústa a povie, že stačí a choďte s tým niekam. 🙂

Oni, hlavne že majú svoje dobré miestečko… 🙂

No veď to. Našich 13 poslancov, oni sú radi, že sa tešia a hotovo. 🙂

Čo si myslíte o štátom ovládaných peniazoch? Vedeli by ste si predstaviť free banking?

Podporili by ste zrušenie zákona, ktorý zakazuje používanie iných mien ako Eura na území SR a čo si myslíte o zrušení centrálnej banky SR a zlatom štandarde?

Práve včera Európska centrálna banka vytlačila pol bilióna nových eur… Bolo by riešením to, čo ešte Hayek hovoril, že by mohli existovať konkurenčné meny na jednom území?

Áno, ja by som podporil to zrušenie zákona o zákaze iných mien, práve preto, čo robí Európska centrálna banka, čo spravila včera. Behom dvoch mesiacov 1 bilión eur len tak, že šccc. I keď väčšina z toho sa potom vrátila späť do ECB-čky na úložky. Ale aj tak, veď oni za to kupujú štátny dlh. Tam platia 1%, hentam dostávajú 6. To je aký busines, úplné svinstvo a práve preto by som podporil vznik iných mien na báze dobrovoľnosti. Keď si niekto povie, že ja chcem platiť týmto…

Bol by som opatrný pri zavádzaní čistého zlatého štandardu, pokiaľ to bude robiť len jedna krajina. Lebo teraz vidieť to Švajčiarsko, hospodári poctivejšie ako Eurozóna a doplácajú na to.

Museli zafixovať menu k euru…

Áno, i keď nerozumiem prečo, lebo ja byť na mieste Švajčiarska, by som tie peniaze tlačil rovnako, len by som za ne začal kupovať zlato. Ešte mi toto nikto nevysvetlil, že kde v tomto má byť problém. Povedzme, teraz keď už išiel ten Frank ku 1,40 voči Euru, tak neviem, čo im bránilo vytlačiť 100 miliárd Frankov a nakúpiť za ne zlato. A švajčiarska národná banka by držala v trezore zlato. A stále, ak by ten kurz klesol, pustili by nové Franky do obehu.

Ale vrátilo by sa im to formou inflácie, nie?

Nie, ja si myslím, že týmto sa dá krásne regulovať výmenný kurz. Že povedzme, keď si oni povedia, že 1,40 je to, čo naše hospodárstvo, to čo je pre neho rozumné, tak vytlačia tie papieriky a nakúpia za ne zlato. A naopak, keby sa Frank začal znovu znehodnocovať, bol by na 1,50, tak by zlato predali a Franky by z obehu stiahli. Takto by som to reguloval a nie tak, že tu je hranica, lebo to len zbytočne dráždi špekulantov.

Prečo sa deficit štátneho rozpočtu vykazuje ako percento z HDP a nie ako percento z príjmov rozpočtu? Dlhy sa totiž splácajú z príjmov, nie z HDP.

Áno, to je v podstate len na klamanie samých seba. No, neviem prečo, lebo je to veľmi klamlivé, lebo 4,6 % deficitu znie tak nevinne.

Hlavne u nás je to tak, že my máme o dosť väčšie HDP, než sú naše reálne príjmy.

Ale to je výhoda.

V tomto zmysle nie, pretože percentá… (potom vyzerajú lepšie).

Áno. Ale nechceme mať vyššiu daňovú kvótu len preto, aby sa to číslo priblížilo. 🙂

Nie je dlhová brzda len dobrým argumentom pre zvyšovanie daní?

Nie.

Predstavte si Fica, že bude hovoriť, že musí zvyšovať dane, lebo ho tam tlačí ústavný zákon…

No dobre, ale to je stále lepšie, ako keby robil dlhy. Nech zvýši dane a nabudúce ho ľudia nezvolia. Lebo keď robí len dlhy, tak to si ľudia neuvedomujú. Čiže nie. Odpoveď je nie.

Vymenujte tri krajiny, z ktorých by sa Slovensko malo učiť a brať si príklad a tri, z ktorých určite nie.

Krajiny, z ktorých by si Slovensko malo brať príklad, je Estónsko, Nový Zéland… a teraz, keď poviem Čile, tak budem za vraha. 🙂 Ale tak možno, že nejaký Hong Kong alebo Singapúr. A tri krajiny, z ktorých určite nie, tak to je Francúzsko…

USA?

V určitom zmysle áno, v určitom nie. USA nie je úplne jednoznačné. Ale Francúzsko, to je krásny príklad. A možno, že ešte Francúzsko a Francúzsko, neviem… 🙂

Severná Kórea… 🙂

Tak dobre, ak ideme na to takto, tak aj zo Severnej Kórei. Tak môžeme ešte dať Afghanistan. 🙂

Aj to Grécko sa teraz ponúka…

Áno, aj Grécko. Ale to Francúzsko je naozaj… Tam už „ten“ ide zavádzať 75% daň.

Prečo nie rovno 100? 🙂

🙂

Ešte k reguláciám mi napadlo, že čo tá Európska ratingovka… ?

Úplná hlúposť. Veď nie sú len tieto veľké, sú aj menšie ratingovky, ktoré sú ďaleko objektívnejšie, aj skôr vidia problémy. A potom Čína má funkčnú ratingovku, ktorá vlastne posudzuje pre čínsky štát, že kde má investovať. Čiže stačí sa kľudne orientovať podľa toho, čo oni vyprodukujú.

Veríte, že z dlhu sa dá „vyrásť“?

Áno, infláciou.

A je to chcený prostriedok?

Nie, je to lúpež voči obyvateľstvu. Lebo v podstate 80 alebo 90 percent ľudí žije od výplaty k výplate a týchto ľudí oberáme. Lebo oni sú tí poslední, ktorých platy sa prispôsobia novým cenám. Čiže oni na to doplácajú. Ale ak mám čisto odpovedať na otázku, že či sa dá z dlhu vyrásť, tak áno, dá sa, len za akú cenu. Celkovo vravím, že to nie je dobré. Štát má hospodáriť vyrovnane a nie vyrastať z dlhu.

Dlh sa meria voči HDP… je riešením to, že deficit bude nižší ako nárast HDP? Myslím tým, vyrásť z dlhu v tomto zmysle.

Áno, sú dve možnosti. Po prvé, že deficit je nižší ako nárast HDP. Po druhé, že aj pri nulovom raste HDP máme vždy nejakú infláciu, ktorá…

Ale o ten prvý spôsob sa snažili aj Gréci aj Taliani, že veď my sa budeme zadlžovať a budeme dúfať…

Ale neurobili opatrenia na to, aby HDP rástlo. Kdežto Slovensko, ktoré už okolo roku 2000/2001 dalo 12 % HDP na záchranu bánk a boli to pomerne veľké dlhy. Podarilo sa ich celkom slušne znižovať do toho roku 2006, preto lebo zároveň sa urobili opatrenia, ktoré umožnili rast HDP – daňová reforma, dôchodková reforma, atď.

2/3: Richard Sulík o zmenšovaní štátu

Koľko centov z každého zarobeného Eura by si mal môcť človek nechať pre seba?

Trošku pozmením tú otázku – čo je správna daňová kvóta? My ju máme momentálne nejakých 28 % a ja by som ju nejak výrazne neznižoval. Nemyslím si, že je cieľ nula štátu, že všetko naše snaženie by malo končiť nulovým štátom. Niektoré funkcie štátu – ako polícia, súdnictvo, armáda (nech sú akékoľvek), je lepšie, ak ich vykonáva štát, kedy je tá vyššia moc, tá verejná moc nadriadená súkromným osobám. Nie všetko dokáže fungovať na báze dobrovoľnosti. Preto nie som prívržencom toho, že žiaden štát. A čo sa týka tej daňovej kvóty, nevidím dôvod ju príliš meniť. Tých 28 %, to je dobré číslo aj v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami.

Čiže zdanenie necháme a skôr nájsť spôsob, ako to efektívne prerozdeliť?

Ešte je čo optimalizovať na príjmovej stránke. Čiže zdanenie si myslím, že máme nastavené celkom dobre, to znamená, čo najširší základ dane a jedna nízka sadzba. A v prípade odvodov by som si vedel predstaviť to isté. To znamená, že rozšíriť základ pre výpočet odvodov a zrušiť tie nezmyselné výnimky, za čo by sa dali znížiť sadzby. Čiže na tej príjmovej stránke je čo optimalizovať najmä v odvodoch a na tej výdavkovej je výrazne čo optimalizovať. S tým, že všetky prebytočné peniaze by sa dávali do znižovania deficitu a keby ešte niečo náhodou malo ostať, tak do infraštruktúry, do školstva, …

Ale keď sa na to pozrieme tak, že človek si teraz z ceny práce nechá nejakých 56 %, čiže minimálne 40 % odchádza na odvody a dane, plus štát mu berie 20 % pri každom nákupe cez DPH. Vo výsledku človeku z toho, čo tu vyrobí, zostane menej ako polovica. Dá sa s týmto niečo robiť?

Toto je to, o čom som hovoril. Keď máme zamestnanca, ktorý zarába trojnásobok priemernej mzdy, tam to nezdaniteľné minimum až tak veľa nezaváži. Čiže vlastne môžeme povedať, že on z tohto platí najskôr 36 % na odvodoch. Teda trojnásobok, nie priemernej mzdy, ale ešte plus odvody zamestnávateľa, čiže trojnásobok priemernej ceny práce. Čiže z toho ide 36 % na odvody a zo zvyšku ide 19 % na dane, ostane mu niečo a potom ešte DPH-čka. A to sa blíži potom k tým 60 % v zaťažení – pre zamestnanca. Keď si zoberiete s tým istým príjmom živnostníka. Tak ten si najskôr uplatní nejaké paušálne náklady vo výške 40 %. Potom z toho, čo mu ostane, si to zníži na polovicu a iba z toho platí odvody. Potom dane platí len bez tých 40 %. Výsledok je taký, že živnostník platí možno len tretinu oproti zamestnancovi s rovnakým príjmom. A toto je to, čo som hovoril na tej príjmovej stránke – že podaktorých zaťažujeme veľmi, máme 8. najvyššie sadzby daní pre zamestnancov. A podaktorých zaťažujeme málo alebo vôbec – máme desaťtisíce ľudí, ktorí veľmi slušne zarábajú a neplatia vôbec žiadne odvody. Dane sa už podarilo zabezpečiť tak, že všetci plus mínus platia, a tu je to takto. A toto keby sa vyrovnalo, tak by to neplatilo.

Ale vy to budete vyrovnávať tak, že zvýšite odvody pre živnostníkov. Nie je lepšie vyrovnávať tak, že znížite pre zamestnancov?

Alebo dá sa robiť medzi tým tak, že to čo sa jedným zoberie, dá sa druhým. Že to zostane neutrálne.

Budete sa dlhodobo snažiť presadzovať zníženie daní? Aká je ideálna výška daňového zaťaženia?

Nehovorím, že to číslo je ideálne, lebo som to neskúmal. Ale nemyslím si, že toto je teraz tá akútna vec, ktorú musíme ísť meniť.

Má váš volebný program neutrálny dopad na rozpočet?

Áno, má.

Nemal by byť skôr šetriaci?

Myslím, že je šetriaci. Ale nie taký šetriaci, že teraz vyrovnáme tri a pol miliardový deficit. Ale je šetriaci.

Má podľa vás štát právo nútiť občanov kupovať si jeho služby (dôchodkové sporenie) alebo služby súkromných firiem (zdrav. poistenie od súkr. poisťovní, PZP, druhý pilier dôchodkového systému)?

To je veľmi dobrá otázka. Od iných si myslím, že by mal mať právo.

Čiže je to správne…

Keď štát donúti človeka kúpiť PZP, myslím si, že je to správne. A preto, lebo! … a v tomto asi nie som stopercentný liberál alebo stopercentný “menejštátnik”. Samozrejme, my by sme mohli povedať, že nie. Je to každého problém, keď nabúra, nech zaplatí. Keď nebol poistený, bude splácať. Tie kolaterálne škody by ale boli tak veľké, keď napríklad nejaký nešťastník, ktorý žije od výplaty k výplate a neuvedomí si to. Lebo ľudia sú veľakrát nezodpovední a áno, týmto ich vieme vycvičiť k zodpovednosti, to je pravda. Len to bude trvať dve-tri generácie a dovtedy sa x-krát stane to, že on tým autom dovtedy napácha nejakú škodu a… je lepšie, keď tam tá poistka je.

Ale takto sa ten človek ničomu nevychová. Toto sú potom také skratky, na ktoré sa potom nabaľujú ďalšie regulácie – na to ďalšia regulácia a na to ďalšia, atď.

Áno a preto ja zásadne súhlasím s tým princípom, že pokiaľ je to možné, nech štát do ničoho nezasahuje. Ale z tohto princípu potom vidím niekoľko výnimiek, ktoré v dnešnom čase a v dnešnom priestore tu na Slovensku a tak ako vnímam mentalitu ľudí, by som ich jednoducho nerušil okamžite. Možno by sa to dalo nejak postupne znižovať.

A dôchodkové sporenie? Mal by tam štát nejak zasahovať a garantovať ľuďom dôchodky, alebo by si mali šetriť oni sami?

Tak dôchodkové, druhý pilier, tam do toho štát veľmi nezasahuje. Teda ľudia si šetria…

No ale dokedy? Do ďalších volieb. 🙂

Áno, do ďalších volieb. 🙂

Pri tej predošlej otázke ešte, tá je celkom zaujímavá v tom, že ja by som si vedel predstaviť nejaký postupný prechod. Napr. povedať, že kto zarába nad nejakú sumu x, kde je predpoklad, že po prvé je taký človek uvedomelejší a po druhé skôr dokáže tú škodu nahradiť zo svojich existujúcich príjmov a majetku. Takto nejak, že nemusí byť poistený ten, kto má príjem xy. A možno že ten príjem postupne znižovať, aby sme postupne dospeli do stavu bez regulácie. Myslím si, že to je dobrý stav dospieť doňho, no myslím, že môže dôjsť k veľkým škodám, ak sa to spraví jedným sekom.

Niečo podobné ako referendum. Myslím si, že kvórum na referendum by existovať nemalo, tých 50 %, ale bol by som veľmi opatrný zo dňa na deň povedať, že neplatí. Vedel by som si však predstaviť, že každý rok to kvórum klesne o 5 percentuálnych bodov a o 10 rokov budeme na nule. A dovtedy si na to spoločnosť zvykne. Jednoducho tie procesy, keď sú veľmi rýchle, tak napáchajú škody.

Nie je tých 50 % práveže najlepších? Keď hovoríme, že máme demokratický štát, tak nad 50 % by malo byť ideálne.

No, máme demokratický štát, ale musíme rátať s tým, že nejaká masa ľudí, a veľká (viac ako 50 %), je tak pasívna, že ju vôbec nič nezaujíma, všetko jej je jedno. A vlastne tým blokuje… a zároveň do parlamentu môže byť volebná účasť aj 15 %. Napr. koľko ľudí reálne zvolilo pána Kozlíka do Európskeho parlamentu? Potom to aj tak vypadá, to zastupovanie, samozrejme. Takže v tomto sa mi zdá ten nepomer dosť veľký. Čiže ja by som bol za to, nech tu neexistuje kvórum, ale nie zo dňa na deň. Nech tu je nejaký prechod.

Čo hovoríte na názor, že dôchodkový systém sa do značnej miery podobá na pyramídovú hru, lebo funguje len dovtedy, kým prichádzajú do hry noví účastníci?

Nie, to si nemyslím. Počkajte, 1. pilier? No veď jasne :-), keď je to pay-as-you-go, tak samozrejme môže fungovať len vtedy, kým tam prichádzajú noví. Ale na tom je postavená celá generačná zmluva. Dá sa to nazvať aj pyramídovou hrou, ale je to silne dehonestujúci názov. Každopádne, ja by som ho nahradil len solidárnym benefitom z verejných zdrojov. To znamená, že každý dostane nejakú čiastku bez ohľadu na to, koľko odrobil. To dostane na to, aby neumrel od hladu. No a kto chce viac, tak nech si našetrí, či už v druhom pilieri…

A aj v tomto je cieľom postupne prejsť na druhý pilier úplne?

Nie, nie. Dlhodobým cieľom je zrušiť povinnosť platiť do druhého piliera. Toto by mal byť dlhodobý cieľ.

A naučiť ľudí, aby mali komerčné poistenie…

Áno.

Potrebujeme verejnoprávnu televíziu a rozhlas?

Nie.

Tak zavolajte Krajcerovi, nech to zruší. 🙂

No, keby to bolo v mojej moci… 🙂 Ale už sme spravili prvý krok – zrušili sme koncesionárske poplatky, lebo to bol čistý nezmysel. Teraz to vnímam ako verejný statok financovaný z daní. Toto si myslím, že toto je správne. Ak si spoločnosť povie, že toto sú verejné statky, ako som hovoril o tom súdnictve a armáde… a keď si povieme, že nimi sú aj rádio a televízia, tak to poďme financovať z daní. Toto je správne. No a teraz môže nasledovať krok číslo dva, keď sa začneme baviť o tom, že ktoré verejné statky naša spoločnosť potrebuje.

Existuje argument, prečo by mal existovať drahý úrad, ktorý rozhoduje o tom, koľko mobilných operátorov Slovensko potrebuje? Nemal by to určovať trh?

No jasné, že áno. Ale ten úrad by som nerušil, lebo musí existovať niekto, kto bude tie frekvencie prideľovať. To nemôže predsa byť tak, že každý si zoberie frekvenciu, ktorú práve chce. Ale nie len frekvencie, ale aj pásma a čo sú to tam ešte, nejaké kódy…

Ak by nebol úrad, bola by na to nejaká súkromná asociácia, či nie?

Toto máme v oblasti internetu a zneužíva sa to. Jedna firma si to viacmenej sprivatizovala – tá SK-NIC. A zle si navzájom robia. Nie je to dobré riešenie a ja som sa s tým SK-NIC-om zaoberal. Aj som si ich pár krát zavolal, ešte keď som bol predseda Národnej rady a pýtal som sa, že aké by bolo ideálne riešenie. Vždy boli niektorí nespokojní, lebo jedny z toho ťažili, biznis a tak… Skrátka je mylné predpokladať férovosť účastníkov trhu. A to ani nemá byť. Treba predpokladať, že je tam nejaká chamtivosť alebo honba za ziskom, čo je úplne v poriadku. Ale práve preto je dobré, keď vyššia moc do toho vstúpi a povie, že chlapci tu sú pravidlá. Nie, že určite si pravidlá sami, lebo v prípade SK-NIC-u resp. internetu vidieť, že to nefunguje. Máme najdrahší internet, x vecí nie je možných len preto, lebo jedny to blokujú. Nie je to dobré. Čiže tu pri tých frekvenciách si myslím, nech pekne existuje úrad…

Keby to nefungovalo, tak by sa s tým niečo dialo. Teraz na to možno ľudia nadávajú, ale nič proti tomu nerobia…

No dobre, nedá sa povedať, že by to nefungovalo tak veľmi, že by to prekročilo nejaký ten prah. Ale u nás stojí stránka 20 Eur ročne, v Dánsku 3 Eurá. Prečo? Prečo ja nemôžem mať 6 stránok za tú jednu, čo tu mám? No a tým chcem povedať, že mal by existovať štátny regulátor, ten úrad. Môže to byť aj včlenené do nejakého ministerstva, to je jedno, ide teraz o to, že to je vyššia moc a nie nejaká samoregulácia. Mal by existovať regulátor, nie len v prípade internetu, ale aj v prípade týchto telekomunikácií, ale mal by takisto existovať aj nárokovateľný prístup. Teda, že tu sú podmienky, nech sú férové a každý, kto chce byť mobilným operátorom na Slovensku, nech sa páči – môžeš splniť tieto podmienky a môžeš ním byť. Ako s bankami, neviem, ako je to dnes, ale bolo to tak, že ten, kto zloží 500 miliónov korún, má nárok na bankovú licenciu. Tak by som to robil aj s operátormi.

Nebolo by pre spoločnosť prínosnejšie úplne zrušiť reguláciu liečiv? Pre vysvetlenie, tak ako to popisoval aj Milton Friedman, že lepšie by to bolo ponechať na trhu. Tým, že štát reguluje túto oblasť, zabraňuje rýchlejšiemu vývoju a uvedeniu liekov na trh. To, čo zachráni, sa nedá porovnať s tým, koľko ľudí umrie kvôli tomu, že sa tie lieky nedostanú ihneď na trh.

Toto neviem posúdiť. Neviem na to odpovedať.

Čo si myslíte o tom, že štát garanciou vkladov občanov v bankách garantuje bankám bezrizikové investície do najrizikovejších štátov/podnikov/projektov?

No tak v prvom rade banky tam majú niečo – ten Fond ochrany vkladov si financujú banky samé, nie štát. Ono v čase krízy a to bola zrovna tá výnimka, kde vnímam takýto štátny zásah za oprávnený, kde štát povedal, že garantujeme všetko, aby nevznikla panika. Lebo taký run na banku, to tiež nie je žiadne racionálne správanie, to je panika a ktorá, len z dôvodu, že je to panika, môže napáchať obrovské škody. Preto vo výnimočných situáciách, keď štát povie, že garantuje vklady obyvateľov, tak s tým na nejakú obmedzenú dobu viem žiť. Okrem toho existuje ten fond na ochranu vkladov, ten by som možno zrušil. Ten si myslím, že je dosť zbytočný. I keď no opäť, keď si predstavím nejakú babičku, ktorá si drží svoje úspory a má v nejakej banke uložených 3-5 tisíc Eur a ona netuší… My si síce môžeme jednoducho povedať, že ideme ľudí vychovávať k zodpovednosti, ale to je predsa úplne nereálne, aby nejaká 80-ročná babička šup na internet a teraz si pozrie, ktorá banka má aký rating a ešte vyhodnotí, že táto ratingovka odrbáva.

Môže jej poradiť vnučka, alebo tak… 🙂

Áno, ale babička vnučku mať nemusí. Totižto štát svojimi pravidlami musí zohľadniť 100 % obyvateľstva. Nemôže si povedať, že 85 % je pokrytých a tí zvyšní majú smolu.

Idea Práca namiesto dávok… Tvrdíte, že efektom bude aj to, že tu bude tlak na zvyšovanie miezd pre nekvalifikovanú prácu. Nebude to v skutočnosti tlak na presun týchto zamestnancov z efektívneho súkromného sektora do neefektívneho štátneho? Kde by ste radšej robili vy za rovnakú mzdu?

Práve preto je veľmi dôležité, aby pracovné miesta, ktoré bude štát ponúkať, neexistovali už v súkromnom sektore. To znamená, keď štát teraz povie, že ide zamestnávať, povedzme, baličov nákupu do supermarketu, tak tam silne zasiahne do súkromného sektora a tam sa môže stať, že dôjde k presunu. Ale keď štát povie, že ide robiť veci, ktoré sa dnes nerobia, povedzme, čistenie jarkov pozdĺž ciest, aby voda lepšie odtekala – tak to sa dnes aj tak nerobí, keď sa to robí, tak je zadávateľom štát. Myslím si, že to môže štát celkom kľudne robiť.

Ale to nie je ten problém. Skôr z pohľadu samotného človeka zamestnaného za minimálnu mzdu. Prečo by robil niekde, kde musí podávať výkon, u súkromníka. Keď môže dať výpoveď a pracovať v štátnom – veď vieme, ako to tam funguje, že jeden pracuje a deviati sa naňho pozerajú.

Jasné. No tak možno, že trošku preháňate, dúfam, že preháňate. 🙂 Ale máte pravdu. My však máme v programe na inom mieste napísané, že sme za dočasné zníženie minimálnej mzdy. Ak by sa dočasne znížila povedzme o 20 %, takže by ostal priestor práve na vykrytie tej efektivity. Dnes je minimálna mzda 320 €, mínus 20 % je 256 €. Takže máme 256 a 320, no a je pravda, že ak štát teraz vytvorí veľké množstvo takých miest, kde by sa dalo aj tak trošku flákať, že si možno niekto povie, že kašlem na to a idem robiť za tých 256, lebo tam mi nerobia dusno. A možno, že by to vytvorilo tlak na rast tej mzdy, ale myslím si, že by to bol minimálny efekt. Oveľa dôležitejšie hodnotím to, že už by sa neplatili peniaze bez práce, lebo by to automaticky odfiltrovalo všetkých tých, ktorí robia na čierno, ktorým sa nechce, ktorí majú iné príjmy. Tých by to automaticky vyhodilo zo systému. Tam vidím oveľa väčší benefit ako v tom, že zopár 320 eurových ľudí, by išlo robiť za 256.

Nemyslíte si, že existencia minimálnej mzdy môže mať veľký vplyv na to, že sa nízkokvalifikované skupiny obyvateľstva (napr. rómovia) nedokážu zamestnať? Navrhnete v parlamente zrušenie minimálnej mzdy?

Jasné. Áno. Aj keď teraz nehovorím, že to v parlamente navrhnem, ale máme to v programe. Lebo nemá význam dôjsť do parlamentu s nejakým hurá návrhom, treba si to dohodnúť na koaličnej rade ako súčasť nejakej väčšej dohody a tú minimálnu mzdu zrušiť. Mali sme teraz snahu zrušiť aspoň tie stupne minimálnej mzdy, ktoré sú v paragrafe 120 Zákonníka práce. Už to bolo na dobrej ceste, len potom nám do toho zasiahla premiérka a zastavila to. Na vláde to prešlo a ona potom došla (z jej strany to bola taká partizánska akcia) a na výbore sa dohodla s poslancami, že vrátia ten paragraf späť.

Potrebujeme vôbec Zákonník práce?

Nie, nepotrebujeme. Tam mám úplne jasnú predstavu, lebo som sa tým Zákonníkom práce zaoberal a celkom sa v ňom vyznám, narozdiel od tých liekov napríklad. Myslím si, že by mal existovať Zákonník práce a zmysel jeho existencie by bol taký, že pokiaľ nie je dohodnuté iné, platí zákonník práce. Teraz je v ňom hrozne veľa vecí popísaných… mohol by existovať v tretinovom rozsahu, bolo by v ňom napísané, že čo je pracovná doba, aká je pracovná doba, aké sú sadzby rôznych príplatkov za nadčasy, za prácu v noci a cez víkend, atď. Ale hneď na začiatku v paragrafe č. 1 by bolo napísané – pokiaľ nie je dohodnuté inak.

Kde vidíte výdavky štátu, ktoré by sa dali ihneď okresať? Čo by sa dalo ihneď zrušiť?

V príspevkových organizáciách. Máme 800 príspevkových organizácií a tam by som robil to, že by som neznižoval príspevky, len by som hovoril áno alebo nie, teda potrebujeme to, alebo nepotrebujeme to. Máme napr. ÚĽUV. ÚĽUV dostáva mesačne… 150 tisíc Eur nás stojí? Tak nejak. Do dvoch miliónov Eur ročne. To zas nie je suma, ktorá tento štát spasí, no na druhej strane, keď to máme, že krát 800, tak to už niečo urobí. 🙂 A takto by som na to išiel, teda nie znižovať príspevky, ale povedať si, že toto nie je verejný statok, alebo toto, čo sa tvári ako verejný statok, my nechceme a zrušiť. Opäť s nejakou prechodnou lehotou, ale zrušiť. S tým by som začal ako prvým a ako druhé je prehodnocovať rozsah sociálneho štátu.

Ak by ste mohli rušiť celé ministerstvá, ktoré by ste ponechali a prečo?

Nerušil by som celé ministerstvo bez náhrady. Veľakrát je to naviazané aj na nejaké povinnosti z Bruselu, síce nezmyselné, ale povinnosti z Bruselu. Urobil by som iné. Po zavedení odvodovej reformy, ktorá už bola na spadnutie minulý rok, dôjde k presunu odvodov pod Ministerstvo financií a potom by som zlúčil sociálne veci so zdravotníctvom. To by bola prvá vec, ktorú by som spravil. A druhá vec, po liberalizácii poštového trhu by som zriadil niečo ako Ministerstvo infraštruktúry a tam by som zlúčil dopravu, teda Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií s Ministerstvom hospodárstva.

A Ministerstvo životného prostredia a kultúry. Tie potrebujeme?

No v podstate Ministerstvo kultúry je tu na to, aby rozdeľovalo peniaze. To je len o prideľovaní peňazí. A teraz je otázka, či považujeme za verejný statok napr. Slovenské národné divadlo, kde aj tak chudobní ľudia nechodia, kde aj po dotovaných cenách je aj tak tá vstupenka dosť vysoká… a navyše obslúži to len veľmi malý počet ľudí – fakt len tú elitu to obsluhuje a robia sa tam, povedzme, recepcie nejakých bohatých firiem. Ale predsa len takáto kultúrna vizitka štátu, možno je to len nejaký sentiment vo mne, ale myslím si, že by mala ostať. A preto nehovorím, že úplne zrušme Ministerstvo kultúry aj so všetkými dotáciami. Ak povieme, že do kultúry nechceme platiť vôbec nič, tak potom to ministerstvo nepotrebujeme. Ale keď povieme, že chceme dať na tú kultúru 150 miliónov Eur, lebo toľko mal nejak Krajcer rozpočet, alebo 170, a tie peniaze chceme nejak rozdeliť, potom to ministerstvo potrebujeme.

Nie je to tak, že by sme mali najskôr „každého zamestnať“ (nie štát, ale súkromníci), nech má každý čo jesť a až potom sa môžeme baviť o nejakej kultúre? Dovtedy, kým máme 14% nezamestnanosť, hrať sa na kultúru je také zaujímavé.

No áno, ale! Takto to v minulosti bolo, to je pravda. Keď pred 300 rokmi osídľovali Ameriku, tak tam v prvom rade makali a až potom, keď im tá produktivita nejak vzrástla, alebo bolo niečo vybudované, tak až potom začali riešiť kultúru. Ale kostoly mali vždy! A ja si myslím, že človek potrebuje aj nejakú potravu pre ducha. Preto si nemyslím, že tento prístup je správny – povedať si, pokiaľ tu bude čo i len jeden človek bez roboty, tak žiadna kultúra nebude. To nie je správne. Ale je otázka, že či tú potravu pre ducha nevie zabezpečiť súkromný sektor, prečo to musí nakupovať štát.

V podstate teraz štát zoberie podnikateľovi nejaké prostriedky. Ten podnikateľ nemôže možno kvôli tomu niekoho zamestnať, kto je nezamestnaný a štát to dá na kultúru…

Áno, ale opäť, nešiel by som ihneď do extrémneho riešenia. Skôr by som sa začal viac venovať tomu manažmentu rozdeľovania a zavádzať nejaké motivátory alebo nejaké schémy, ktoré rozumnejšie alebo spravodlivejšie rozdelia tie peniaze – napr. kultúrne poukážky. Nie len toto, ale napr. aj Ministerstvo školstva, čo dáva na podporu masového športu a voľnočasových aktivít detí. Keby sa všetky peniaze zhrnuli na jednu kopu a vytlačili by sa poukážky pre 80 % detí, lebo nejaké percentá to nebude reflektovať. Tak tá poukážka by mala, povedzme, ročnú hodnotu 500 Eur a dostane to rodič. Existoval by zoznam akreditovaných inštitúcií, čo by mohol byť napr. squashový klub, kde som dával môjho syna, až po národné divadlo, kde to môžeme používať ako vstupenky. Takže vytvoril by sa akýsi paralelný trh. Cez tie poukážky by sme zabránili ľuďom tie peniaze prepiť a takisto by sme zabránili ľuďom dať tie peniaze do základných potravín a nútili by sme ich konzumovať kultúru namiesto chleba. 🙂

Ono by sa to aj tak preskupilo, že by sa s tým začalo kupčiť. Niekto by 500 Eurovú poukážku odkúpil za 300 Eur…

Áno, ale aj tak… v tomto prípade je zaručené, že tá poukážka bude spotrebovaná. Ibaže by sa potom našiel nejaký akreditovaný podvodník, ktorému to ministerstvo preplatí, ktorý povie, že tuná nemusíš nič robiť, odovzdaj poukážku a ja ti dám peniaze. Ale veď tak na to je tu práve to ministerstvo, aby vykonávalo riadnu kontrolu. Keď si predstavím ten squashový klub, kde chodil môj syn, bolo to dosť drahé a veľa rodičov si to nemohlo dovoliť. Keď tam dieťa bolo raz týždenne a ukázalo sa, že má talent, rodičia si povedali, že tri krát týždenne je pre nich veľa. A myslím si, že by bolo rozumné, ak by teraz došla takáto poukážka.

Načo musí existovať rozdelenie odvodov na zamestnanca a zamestnávateľa, keď zamestnanca zaujíma len čistá mzda a zamestnávateľa celkové náklady na prácu?

Na nič. Úplná hlúposť.

Ste za plne súkromné zdravotníctvo a školstvo? Povedzme, v dlhšom období…

Som za plne súkromné zdravotníctvo v pomerne krátkom období. Tam, kde by mal vstupovať štát, je financovanie zdravotníctva, keďže to by malo byť solidárne. Tam si musí štát vynútiť dane a z toho to financovať. Ale vplyv štátu by mal končiť niekde pri zdravotných poisťovniach a potom by už mali byť len súkromné subjekty a nech si poisťovne uzavrú… Len tam treba potom rozumne stanoviť tie podmienky, aby bola zabezpečená plošná ponuka zdravotných služieb. To nie je jednoduché. Ak sú nejaké úlohy štátu, keď je nejaké oprávnenie pre existenciu štátu, tak je to okrem tej armády, ktorú som spomínal, práve toto. Aby aj tá babka v lazoch mala zabezpečenú zdravotnú starostlivosť.

Nebolo by správnejšie na manažérske pozície v štátnej správe vyberať ľudí cez výberové konania a nedosadzovať politických nominantov?

Toto je ilúzia. Nebude to fungovať. Existuje pojem, vytvoril ho jeden kolega z koaličnej rady, volá sa to “riadené výberové konanie” a v ňom išlo o to dosadiť politického nominanta na pozíciu, kde je zo zákona povinnosť urobiť výberové konanie. 🙂 Tým len chcem povedať, že sa to obchádza, je to úplný nezmysel. Naopak za SaS môžem povedať, že nám pripadlo po voľbách 320 pozícií, ktoré sme teda mali možnosť obsadiť. 140 ľudí sme nechali takých, čo sme tam zdedili, 120 ľudí sme dali nestranníkov, že sme naozaj hľadali odborníka a dali sme tam odborníka a 60 ľudí sme dali straníkov. A tí boli úplne najlepší. Preto lebo boli preverení, prešli pohovorom. To, že má niekto stranícku knižku neznamená, že v tom momente prestal robiť, alebo že nič nevie urobiť. Sú to ľudia, ktorí sa živia vlastnou prácou a to, že je členom strany znamená, že prešiel pomerne náročným prijímacím konaním. Ale to platí u nás v SaS. Moja skúsenosť je taká, že keď som mal na výber straníka a nestraníka na nejakú pozíciu, tak som radšej zobral straníka, lebo už som ako tak vedel, čo od toho človeka môžem čakať.

Súhlasíte s tvrdením, že “menej štátu” rovná sa menej korupcie? Môže štát korupciu úplne poraziť?

To prvé áno, jednoznačne. A to druhé nie, neporazí, ale vie ju minimalizovať.

3/3: Richard Sulík o fajčení, marihuane, potratoch, partnerstvách a daniach

Čo si myslíte o štátnej ochrane nefajčiarov? Nie je to obmedzovanie vlastníckych práv podnikateľov?

No, toto je moja osobná ťažká dilema, ťažká… Ja si pamätám, že Austrália bola prvá z krajín, ktorá zaviedla zákaz fajčenia, ale že úplný zákaz fajčenia. Keď som tam došiel a bol som tam ešte, keď nebol zákaz fajčenia, bolo tam nahúlené, človek tam bol pol hodinu a smrdel… A to nebolo tak, že v troch sa fajčilo a v troch sa nefajčilo. To skrátka bolo tak, že vo všetkých sa fajčilo tak rovnomerne. Teda menej, nebolo, že v troch hrozne a v troch nič, ale tak spriemerovane. A človek skrátka smrdel. A potom… v tom čase som si ja ešte hovoril, že zákaz fajčenia je úplná hlúposť. Potom keď som vstúpil do takej krčmy, kde sa nefajčilo, to bolo tak príjemné, oči ma neštípali, to bolo tak príjemné sa tam zdržiavať a baviť s ľuďmi, že veľmi to nahlodalo moje presvedčenie o slobode.

Ale ak je dostatok ľudí, takých ako vy alebo aj ja, ktorí sú nefajčiari, tak určite sa vytvoria nejaké podniky ktoré sú nefajčiarske. To je zase o tom, že či ísť skratkou…

Nie nie, toto nie je o skratke.

Prečo, veď už aj teraz sú nefajčiarske podniky a postupne na to prechádzajú…

Nie, veď my už máme zákon. Už je nejaká zákonná regulácia. Veď pred reguláciou žiadne podniky neboli. Toto čo vravíš Martin, toto je teória, ktorá znie pekne a v podstate ako dušou liberála by som s tým mal súhlasiť. Ale prax je taká, že keď som teda došiel do tých krčiem, tak som si to nevedel vynachváliť. A to ešte, že ja fajčím cigary… to nie je, že ja na 5 minút idem von, ale cigara sa fajčí hodinu, takže sám som nešťastný z toho, keď sa nemôže fajčiť, no napriek tomu s tým súhlasím. A to čo bolo teraz také kontroverzné, keď jedna naša poslankyňa napísala blog, že by úplne zakázala fajčenie, ale ona tam aj napísala, že v nákupných centrách by sa malo zakázať fajčiť a s tým súhlasím. Nie je to liberálne, ale bol by som za.

Čo si myslíte o ochrane života a osobného vlastníctva legálne držanou zbraňou? Na koľko je efektívna regulácia držania zbraní, vzhľadom na možnosti dostať sa k zbraniam na čiernom trhu? Má cela tá regulácia vôbec zmysel, pri nákladoch, ktoré to obnáša?

Zvoľnil by som tú reguláciu.

Keď sa pozrieme aj na Švajčiarsko alebo USA…

Áno, ale napr. tu sa nestáva, že nejaký 15 ročný frustrovaný chalan vystrieľa polku triedy. A viem, že Amerika je oveľa väčšia krajina, 50 x väčšia.

Iný je problém politikov… Harman vystrieľal 6 ľudí v Devínskej s ilegálne držanou zbraňou a my sme sprísnili pravidlá pre tých, ktorí zbraň držia legálne. To je úplný nezmysel. 🙂

Zaujímavá logika…

No. 🙂 Takže tam si myslím, že ja by som tie pravidlá zmiernil a tam SaS už do toho dosť vstúpila, SDKÚ ešte viac. No my ste tiež bojovali za to, aby sa tie pravidlá sprísnili len minimálne.

Rozhoduje žena podstupujúca interupciu iba o vlastnom tele? Čo si myslíte o tom, že život začína pri počatí a každý život je hodný ochrany?

Typická situácia, kde treba arbitrárne stanoviť hranicu. Kde sa nedá jednoznačne povedať, že… kedy je kopa piesku kopou? Keď mám kopu piesku, čo je evidentne kopa. Keď zoberiem z nej jedno zrnko, tak to ešte stále bude kopa. Ale keď z nej budem donekonečna odoberať, kedy prestane byť kopa kopou? A toto je niečo podobné. Arbitrárne treba stanoviť hranicu a myslím si, že je dobre stanovená. Nemenil by som ju. Ani keby to bolo výlučne v mojej moci, nemenil by som tú hranicu žiadnym smerom. Nechal by som ju tak, aj preto, lebo ľudia sú na to zvyknutí.

Mal by štát zákonom upravovať dobrovoľné formy vzťahov dospelých osôb? Napr. manželstvo.

Jasné, že nie. Teda nemal by upravovať, nemal by zakazovať, nemal by sa do toho miešať. Alebo opäť keď niečo, nech sa spraví niečo ako default. Tie najzaužívanejšie formy nech má, povedzme manželstvo, teda nie cirkevné, ale aj civilné…

Prečo sa to teda takto nezruší v zákone, ako je to definované, že, povedzme, vyhodiť len nejaké slová. Prečo sa snažíte zavádzať registrované partnerstvá, ktoré vytvárajú aj pre štát nejaký zoznam ľudí, vlastne je to nejaký nový inštitút. Teda či to nie je zbytočné.

Áno je, ale to by vôbec neprešlo. To len kvôli politickej priechodnosti. Samozrejme, že by bolo rozumnejšie povedať, že manželstvo je toto a nebudeme riešiť, akí sú to ľudia. Ale potom vzniká otázka a prečo nie traja? Lebo dnes je napísané, že manželstvo je zväzok medzi mužom a ženou.

Ak by to bolo dobrovoľné, tak prečo nie?

Áno, že manželstvo je zväzok medzi mužom a ženou… a rovno to zrušme na to, že manželstvo je zväzok. 🙂 Že chlap má tri ženy…

Alebo prečo to vôbec riešiť?

No dobre, ale potom bigamiu, alebo mnohoženstvo…

Dobrovoľné. Prečo nie?

Nech si spolu žijú. No, „odtiaľ-potiaľ“ sa mi tlačí na jazyk povedať.

No, dobre, ale potom je to také pchanie sa ľuďom do spálne…

Jasné, že áno. Bez diskusie… Ale na druhej strane, spoločnosť už len žije z toho, že tá rodina je základná bunka spoločnosti. To znie hrozne otrepane, ale ja si myslím, že na tom niečo je. A keby neexistovala rodina, tak tá spoločnosť sa jednoducho nevyvíja ďalej…

Samotná tá otázka… myslíš si, že štát oslabuje rodinu? Že v podstate sa ukazuje, že tie sociálne zabezpečenia nahrádzajú to, čo predtým riešila rodina.

Áno, ale to je za posledných 150 rokov. To nie je proces, ktorý ide z roka na rok. Ale od Bismarcka bola rodina výrazne oslabená, to je pravda. Ale na druhej strane, ja som veľmi rád. Napríklad v 50. rokoch sa dalo žiť len v rodine… to bolo oveľa väčšie nútenie. Nedalo sa žiť… napr. žena, keď mala chlapa, ktorému nechcela ponožky prať a tri deti na krku. Keď chcela žiť povedzme voľnejšie, keď chcela mať viacero sexuálnych partnerov, keď sa nechcela viazať, tak ona bola úplne za prefláknutú. A to je dnes oveľa tolerantnejšia spoločnosť! Čiže áno, štát oslabuje rodinu, nie tento štát, ale spoločnosť za posledných 150 rokov oslabila rodinu, ale výrazne zvýšila slobodu jednotlivca.

Dekriminalizácia marihuany, legalizácia marihuany alebo legalizácia všetkých drog. Čo je pre vás ideálny konečný stav z dlhodobého hľadiska?

To teraz neviem povedať, lebo sú tam tie kolaterálne škody. Marihuanu by som určite legalizoval, nech sa normálne voľne predáva, nech je na to uvalená nejaká daň. Áno, ale! Potom by sa stalo to, že z okolia 500 km to sem pritiahne všetkých feťákov a aby sa nestalo, že tu bude nejaký Amsterdam z Bratislavy, alebo Zurich, kde si nemyslím, že to bude fungovať.

V Amsterdame to teda nefunguje?

Ale tam sa z celej Európy zbehli všetci ľudia, ktorí sú úplne, že závislí a robia tam zle. Lebo tá kriminalita, veľká zložka celej kriminality Amsterdamu je to, že on si musí obstarať peniaze na svoju dávku…

Ale je to stále spôsobené len tým, že tie okolité krajiny to majú zakázané…

Áno, ostrovné riešenie je problém. Ak by sa dohodla Európska únia ako celok, bolo by to lepšie. To je to isté, čo som hovoril o poľnohospodárskych dotáciách. Musí sa dohodnúť Európska únia ako celok a potom sa to rozptýli, samozrejme.

A legalizácia všetkých drog?

No nie, bol by som opatrný. Sú nebezpečné. Moc nebezpečné veci na to, aby to bolo len tak voľné.

Ako definujete krádež?

Nedobrovoľný presun vlastníctva. Nedobrovoľná zmena vlastníctva.

Je podľa vás zdaňovanie krádež?

No, nie, nie je. I keď je to nedobrovoľné… 🙂

Z principiálneho hľadiska nie je zdaňovanie krádež?

Nie, nie je to krádež. Je to súčasť spoločenskej dohody na tom, že chceme mať nejaké verejné statky.

A čo je to spoločenská dohoda? Ja som sa s nikým nedohodol.

Spoločenská dohoda je napríklad… No ty síce nie, ale predsa len existuje nejaký mechanizmus zvaný demokracia, že sú voľby…

A keď nejdem voliť?

Ale máš možnosť ísť voliť. Máš možnosť ísť voliť a máš možnosť založiť si politickú stranu, keď máš dojem, že…

Voľba je aj odmietnuť.

Môžeš aj odmietnuť, nech sa páči, ale vždy to bude…

Takže vždy to bude nedobrovoľné.

Áno, veď preto vravím, že nemôžeme štát znížiť na nulu, že musí byť nejaký rozsah štátu.

Z principiálneho hľadiska.

Z principiálneho hľadiska tá vyššia moc musí do určitej miery organizovať našu spoločnosť a k tomu patrí aj to, že donúti ťa platiť dane, či chceš, alebo nechceš.

Čiže nedobrovoľne. Prečo neexistuje opt-out? Že nechcem od vás napr. žiadne sociálne výhody…

Opt-out existuje. Môžeš ísť na Bahamy.

To je taký ťažký opt-out. To je vždy taký argument, že ak sa ti tu nepáči, tak odíď. Ale veď prečo, ja som sa tu narodil…

Veď kľudne tu ostaň, ale platia tu nejaké pravidlá, ktoré si dala spoločnosť ako celok. Tie pravidlá nepadli z neba.

Nie spoločnosť. Vláda si ich dala.

Ale vláda predsa má odvodenú moc od ľudí tými voľbami.

Ale nie od všetkých.

No nie, ale tí, čo sa rozhodli nevoliť, nech do toho nepindajú.

Tak majú smolu.

Áno.

Polka menejštátu.sk je voličov SaS a polka je úplne principiálnych nevoličov, tak teraz si im dal dobrý dôvod…

Teraz som im dal dobrý dôvod voliť. Či? Dobrý dôvod nevoliť?

No podľa mňa si im teraz potvrdil, že teda voliť nemajú ísť. Nie?

Ako nemajú ísť? Veď potom nemôžu do ničoho hovoriť, nevedia nič ovplyvniť. Jasné, že majú ísť voliť, aby mohli veci ovplyvniť.

A v podstate, dôvod je ten, že pre nich existuje zlo a ešte väčšie zlo?

Áno.

Lebo pre nich je zlo napr. samotné zdaňovanie.

Áno, ale tomu sa nedá vyhnúť. Tomu sa normálne, reálne nedá vyhnúť. Veď existujú teórie o čiernom pasažierovi…

Čierny pasažier?

Čierny pasažier je to v tom, že dobre 19 % je daň z príjmu. Ale povie sa, že ten, kto nechce služby armády, bude platiť iba 17 %. No a koľko ľudí si povie, že my nechceme armádu? Povedia si z toho dve tretiny a potom čo? Potom zrušíme armádu? Alebo, ako dokáže armáda tebe neposkytnúť ochranu, napr. tebe, keď neplatíš na ňu. Rozumieš…

Keď si ľudia platia poistenie za svoje auto, prečo by si neplatili poistenie za svoj vlastný život?

Lebo nedá sa… nie je ťa možné vylúčiť zo spotreby. Keď sem vpadnú nejaké cudzie vojská, tak sa nedá povedať, že na Buláka sa vykašleme a Sulíka ochránime. 🙂 To nejde.

Sú podľa vás parlamentné voľby na Slovensku podľa definície demokratické, ak sa tam nemusí zúčastniť viac ako 50 % ľudí?

Sú. Sú demokratické. A sú slobodné, to je dôležité.

Aj keď sa môže zúčastniť len 1 %?

Áno. Sú slobodné a sú demokratické.

Medzi čitateľmi menejstatu.sk je veľa principiálnych nevoličov, ktorí neveria v zmenu formou politiky. Prečo by si mali myslieť opak?

No preto, lebo je to jediná možnosť. Síce ťažkopádna a dlhotrvajúca, ale jediná možnosť ako dospieť k zmene. A to neznamená len voliť. To znamená napr. aj založiť stranu. Mne sa tiež nepáčilo, ako je štát organizovaný, tak som založil SaS. Je to samozrejme beh na hrozne dlhú trať. My sme len na začiatku a predsa len, kým prestaneme robiť tie začiatočnícke chyby, atď. Ale predsa len, z nejakého pohľadu desiatich rokov máme reálnu možnosť ovplyvniť významnú časť spravovania štátu.

Za Menejštátu.sk: Martin Bulák, Tibor Peták

Ak sa vám rozhovor páčil, potešíme sa zdieľaniu a lajknutiu. 🙂

48,703 celkovo návštev, 6 návštev dnes