Menej štátu

VEĽKÁ BUBLINA

V závere minulého článku som uviedol niekoľko prvkov myslenia a vnímania, ktoré vytvárajú veľkú bublinu. Ich kombináciou sa dá vysvetliť, prečo veľká časť (nielen) našich hlavných médií celkom, alebo takmer celkom ignorovala faktory zásadne ovplyvňujúce predvolebný priebeh. To ich odviedlo na slepú koľaj ohľadom odhadovania ich výsledku.

Uveďme aspoň niektoré z týchto prehliadnutých faktorov:

* Ignorovanie toho najočividnejšieho a možno aj najzásadnejšieho faktoru – silnej tendencie amerických voličov zvoliť si po dvoch prezidentských obdobiach jeho nástupcu z opačného politického tábora. Nedá sa vylúčiť, že práve toto bol najsilnejší faktor stojaci za Trumpovým úspechom. Viac o tom píše Andrej Fandák vo svojom článku My Trump(f).

* Ignorovanie prakticky všetkých dôležitých prieskumov, ktoré favorizovali Trumpa alebo dlhodobo udávali veľmi tesný a vyrovnaný výsledok.

* Ignorovanie alebo len veľmi slabé pokrytie informácií zverejnených Wikileaks. Najmä tých, ktoré sa týkali schémy „pay to play“ používanej Clinton Foundation. Ďalej informácií o prijímaní vysokých finančných darov zo štátov ako Katar alebo Saudská Arábia. Ďalej informácií o prepojení desiatok redaktorov z médií hlavného prúdu a Hillarinej kampane. Ďalej informácie o tom, že Hillary bola – na rozdiel od Trumpa – dopredu informovaná o otázkach do niektorých verejných diskusií.

* Ignorovanie informácií zverejnených v rámci tzv. Project Veritas. Tie napríklad dokazovali, že vysokopostavení operatívci spolupracujúci s členmi Clintonovej tímu cielene verbovali, trénovali a platili ľudí za vyvolávanie násilností na Trumpových meetingoch. (Ktoré väčšina médií hlasno dávala za vinu Trumpovi.) Jeden zo zodpovedných operatívcov, Robert Creamer, navyše od roku 2009 až 342 krát navštívil Biely dom a 47 krát sa stretol so samotným Obamom.

* Ignorovanie alebo len veľmi slabé pokrytie zistení vyplývajúcich z vyšetrovania ohľadom Clintonovej e-mailov. Najmä tých o klamaní kongresu a následnom zahladzovaní stôp – rozbíjaní mobilných telefónov a tabletov kladivami a premazávaní diskov špeciálnym softwarom, aby sa dáta nedali obnoviť. Taktiež o tom, ako sa väčšina Clintonovej najbližších spolupracovníkov pri vyšetrovaní ukryla za piaty dodatok americkej ústavy. V neposlednom rade o nepresvedčivých (mierne povedané), vyjadreniach Hillary o tom, že nevedela, že C na daných dokumentoch znamená „confidential“. Alebo o tom, že kongresu aj verejnosti dokázateľne klamala, keď tvrdila, že dané e-maily neobsahovali utajované skutočnosti. Celkovo chýbalo jasné informovanie o tom, že ohrozila národnú bezpečnosť a porovnanie, ako dopadli ľudia, ktorí sa dopustili oveľa menších podobných prehreškov. (V lepšom prípade prepustenie, vysoká pokuta a ukončenie kariéry, v horšom doteraz sedia v base, spravidla si odpykávajú vysoké tresty.

* Ignorovanie správ o množiacich sa fyzických útokoch na Trumpových podporovateľov a o ničení ich majetku. V tomto ohľade nešlo o ojedinelý prípad, ale o šíriacu sa vlnu. (Väčšina médií hlavného prúdu ani dnes dostatočne neinformuje o rozsahu a povahe útokov rozzúrených príslušníkov radikalizovanej ľavice, ktorí odmietajú uznať Trumpovo demokratické zvolenie. Obeťami týchto brutálnych útokov sa pritom neraz stávajú deti alebo dôchodcovia. V našich hlavných médiách si neprečítate prakticky nič ani o množiacich sa otvorených výzvach na Trumpovo zabitie, ozbrojenú revolúciu proti demokratickému režimu, na zabíjanie Trumpových podporovateľov a ničenie ich majetku, alebo na znásilnenie Melanie Trumpovej, ktoré dokázateľne zaznievajú na tamojších meetingoch. Znova sa opakuje stav, kedy sú sociálne a alternatívne médiá niečoho plné, zatiaľčo v médiách hlavného prúdu to buď absentuje alebo je to opisované iba v obecných náznakoch. Ak by vás táto problematika zaujímala, dôsledne ju mapuje napríklad Paul Joseph Watson.

* Ignorovanie faktu, že prieskumy CNN, ale aj niektorých ďalších médií hlavného prúdu, ktoré favorizovali Hillary v televíznych debatách aj v predvolebnom boji, boli dokázateľne upravované, resp. obsahovali bias – vo vzorkách dotazovaných ľudí bolo zastúpených percentuálne viac demokratov než republikánov.

* Napriek množstvu dôkazov o tom, že niektoré prieskumy sú jasne zabiasované, čerpalo veľa médií, komentátorov a expertov svoje odhady zo stránok realclearpolitics.com, konkrétne používali tamojšie spriemerovanie všetkých dostupných prieskumov (vrátane tých zabiasovaných). V prípade, že sa ukázalo, že niektorý prieskum obsahuje bias, bolo ho treba, v rámci elementárneho úsudku aj profesionálnej novinárčiny, okamžite vylúčiť spomedzi priemerovaných prieskumov!

* Ignorovanie dnes už myslím celkom spoľahlivo dokázanej tézy Nassima Taleba, že najmä dlhodobé predpovede pravdepodobnosti výhry toho či onoho kandidáta na základe štatistických modelov sú tzv. makro bullshitom. (Koho by to zaujímalo hlbšie, odporúčam vyhľadať polemiku medzi Nassimom Talebom a Nate Silverom. Alebo si znova prečítať Talebovu Čiernu labuť – tentoraz s otvorenými očami. To platí najmä pre redaktorov niektorých denníkov, ktorí vedú plamenné kampane proti bludom ako sú homeopatia alebo astrológia, radi sa zastrešujú vedeckosťou, neraz aj Talebovým menom – keďže je to práve IN –, a súbežne s tým nadšene publikujú články o tom, že podľa takých a takých sofistikovaných štatistických modelov – tj. podľa novodobej verzie viery v astrológiu – vyhrá o tri týždne na 78 percent Hillary Clintonová. Pritom ide o čisté šarlatánstvo na úrovni viery v homeopatiu. Resp. pod jej úrovňou, pretože pri homeopatii aspoň z času na čas pomôže placebo efekt. Z toho možno odvodiť ďalšie ponaučenie: excesívny plamenný boj proti istému spôsobu myslenia naznačuje, že samotný bojovník má podvedomé tendencie podliehať mu.)

* Ignorovanie alebo zámerné neinformovanie o extrémne vysokej návštevnosti Trumpových meetingov. A naopak, zamlčiavanie nie príliš impresívnej návštevnosti Clintonovej podujatí. Z tejto indície sa samozrejme nedalo usudzovať, kto vo voľbách vyhrá. Keďže sa však ukazovala celoplošne, dalo sa na jej základe predvídať čosi o miere motivácie a nabudenosti Trumpovho aj Clintonovej tábora – a následne aj o tom, koho voličov sa k urnám vyberie viac. (Spätne to však médiá vedia vyhodnotiť pekne, ako si môžeme prečítať napríklad tu.

Informovanie médií hlavného prúdu priamo počas kampane vtipne ilustroval Paul Joseph Watson týmto obrázkom (vzhľadom k tomu, že som meetingy oboch kandidátov sledoval, môžem potvrdiť, že tu nejde o čistý vtip, ale o pomerne často používaný trik):

Fotky z Trumpových meetingov:

Zábavná úloha č. 3: Nájdite v našich médiách hlavného prúdu podobné zábery alebo aspoň informáciu o neobvyklo vysokej návštevnosti Trumpových meetingov po celej krajine (v návštevnosti viedol o vyše 500 000 účastníkov nad Hillary).

Zatiaľčo v médiách hlavného prúdu vyššie uvedené informácie (a mnohé ďalšie) spravidla chýbali alebo sa objavovali len veľmi sporadicky a povrchne, sociálne a tzv. alternatívne médiá ich boli plné. Práve tento kontrast vytváral ešte silnejší buzz, dodával im na váhe a pomáhal ich šíreniu.

 

VNÍMANIE STÁVKARA

V protiklade k názorom a vnímaniu reality zo strany redaktorov, expertov a analytikov, ktorí nenesú za svoje rozhodnutia žiadnu reálnu zodpovednosť, uvádzam vnímanie a analýzu od nevadského stávkara-veterána. Wayne Allyn Root ešte 24. októbra publikoval zaujímavý článok Prečo (ešte stále) vo veľkom vsádzam na víťazstvo Donalda Trumpa.

Pre úplnosť treba uviesť, že Root bol zároveň jeden z najoddanejších Trumpových podporovateľov a časť jeho výrokov možno chápať ako politickú propagandu. Rozhodne však nie všetky. (Keďže blog tohto človeka sledujem už dlhšie, nadobudol som dojem, že ide o extrémne vynaliezavého a vypočítavého chlapíka s abnormálne rozvinutým tzv. sedliackym rozumom a dôverou v to, čo vidí a počuje na vlastné oči/uši. Nechcem hodnotiť jeho morálnu stránku, no osobne pochybujem, že by Trumpa vehementne podporoval, keby na základe vlastného úsudku naozaj nedospel k presvedčeniu o jeho nadchádzajúcom víťazstve.)

Wayne Root uvádza tieto indície, na základe ktorých usudzoval v Trumpovu výhru:

* Existenciu minimálne troch dôležitých prieskumov, ktoré favorizovali Trumpa alebo udávali veľmi vyrovnané šance. Žiadny z týchto prieskumov sa neobjavoval v liberálnych médiách hlavného prúdu. (Podľa Roota bolo práve toto potvrdením ich dôležitosti a potreby prihliadať na ne.)

* Návštevnosť Trumpových akcií sa bežne pohybovala okolo 10 000 ľudí a vyššie. Pri Hillariných akciách nebola zriedkavá návštevnosť v počte 200 – 500 ľudí. Presné číslo (podľa Roota), od začiatku augusta bolo 561 000 návštevníkov Trumpových meetingov a 31 000 návštevníkov Hillariných meetingov. Na základe tohto usudzoval, že jej voliči sú oveľa menej motivovaní a zúčastnia sa volieb v nižších počtoch.

* Clintonovej nová kniha, ktorá práve vyšla, sa v predajnosti na Amazone zasekla na 5568 mieste. Je to najsledovanejšia žena na svete, v každej prezidentskej diskusii ju sleduje zhruba 60 miliónov ľudí. A nikto si nekupuje jej knihu, usudzoval Root.

* Známa Rootovej ženy si na ceste z DC na Floridu všimla výraznú prevahu cedúľ a nálepiek Trumpových podporovateľov. Keďže Florida bola rozhodujúcim štátom, do Rootovej mozaiky zapadla ďalšia, sama osebe banálna a nespoľahlivá, indícia.

* Kamaráti bookmakeri Roota na jeseň upozornili, že patterny stávkovania na víťazstvo v prezidentských voľbách sa začínajú nápadne podobať na patterny v stávkovaní predchádzajúce brexit. Všetky veľké stávky smerovali na Hillary. Až 71 percent peňazí smerovalo v prospech Hillary. Ale až 65 percent aktuálnych stávok išlo na Trumpa. Drobní, obyčajní ľudia vo vysoko nadpolovičnej väčšine stávkovali v prospech Trumpa, hoci ich stávky neboli veľké, často len 5 alebo 10 dolárov. Lenže, kto určuje výsledok volieb, v ktorom jeden človek znamená jeden hlas? zvažoval Root.

* Masívny prepad v ratingoch NFL. Root z toho usudzoval, že bieli heterosexuálni muži sú veľmi naštvaní a bojkotujú hráčov NFL za ich zneuctenie veteránov a americkej vlajky. Tento hnev sa podľa neho premietne do volenia Trumpa.

* Rootova známa je taxikárkou vo Vegas. V súkromí a anonymite taxíka sa jej v prospech Trumpa priznávalo oveľa viac ľudí než v prospech Hillary. (Neskôr Root upresnil, že Trump bol podľa neho „the whisper candidate“ – každý o ňom potichu hovoril. Oproti tomu Hillary bola „the ghost candidate“ – síce tlačená médiami a elitami, ale bez ozajstného entuziazmu a odhodlania zo strany voličov.)

K týmto až zarážajúco prostoduchým postrehom, ktoré môžu byť za určitých okolností zjavne presnejšie než sofistikované veštenie expertov v médiách, by som pridal ešte jeden.

Pri sledovaní live vysielania meetingov Trumpa aj Hillary na Facebooku, som si všimol, že Trumpove prenosy mali pravidelne dvoj až trojnásobnú sledovanosť než prenosy z akcií Clintonovej. Expert by mi samozrejme rýchlo vysvetlil, že to nič neznamená a o ničom to nevypovedá.

Toto presvedčenie som nezdieľal – najmä vzhľadom k tomu, že podľa odhadov mali byť Trumpovi naklonení najmä voliči v rurálnych a agrárnych oblastiach a starší ľudia. Oproti tomu Hillary podporovali mladí, progresívni ľudia a obyvateľstvo najľudnatejších oblastí s najlepšou digitálnou infraštruktúrou.

Ako je potom možné, že Trumpove prenosy pravidelne sleduje dvoj, troj, výnimočne až päťnásobok ľudí, čo často znamenalo niekoľko desaťtisícové rozdiely (napr. stotisíc divákov Trumpovho meetingu a dvadsaťtisíc divákov Hillarinho)? A pritom rozdiel v počte facebookových fanúšikov Trumpa a Clintonovej nebol vôbec násobne väčší (Trump cca. 14 600 000, Clintonová cca. 9 400 000; aj tu však stojí za otázku, prečo mal Trump o cca. päť miliónov fanúšikov viac, keď digitálna a stredná generácia mala v zdrvujúcej prevahe podporovať opačný tábor). Opäť to vypovedalo čosi o miere entuziazmu v oboch táboroch, resp. o tom, ktorý z dvoch kandidátov je pre tzv. obyčajných ľudí, ktorí rozhodujú voľby, naozaj „horúci“.

Ako sa teda mohlo stať, že väčšina veľkých médií toto všetko buď prehliadla alebo proste vytesnila? Aká mechanika v usudzovaní a vnímaní tu zafungovala? Kde presne došlo k zlomovej chybe, od ktorej sa už len odvíjali ďalšie a ďalšie nesprávne úsudky? Budeme sa tomu venovať v ďalšej časti článku. (Existuje aj možnosť zámerného zamlčiavania. Tento faktor zrejme tiež zohrával určitú úlohu, no venuje sa mu dostatok iných autorov – mňa viac zaujímajú vyššie spomenuté aspekty.)

Ešte predtým si však pozrime peknú videokoláž, kde veľa múdrych ľudí tvrdí, že Donald Trump sa nikdy nestane prezidentom a vtipkuje na jeho účet. (Bez irónie, môže ísť o múdrych a inteligentných ľudí – podliehanie biasom nie je determinované mierou vzdelanosti a výškou IQ.) Je to úžasné video bez ohľadu na to, ktorej strane, ak vôbec niektorej, ste v tomto volebnom súboji držali palce. A zároveň hovorí o dôvodoch chybného úsudku oveľa viac, ako si možno na prvý pohľad myslíte. Ale o tom, ak sa zadarí, až nabudúce.

4,086 celkovo návštev, 3 návštev dnes