Tento článok je súhrnom a rozšírením tém, na ktoré som – napríklad v diskusiách na Menej štátu – odporúčal upriamiť pozornosť pred americkými voľbami. Nejde teda čisto o spätnú analýzu, akých je dnes plný internet. Za cenné podnety a diskusiu o týchto okruhoch ďakujem najmä Andrejovi Fandákovi a Pavlovi Angyalovi.
TÁPANIE V DOJMOCH
Poznáte tento graf? Mali by ste. Je to jeden z najcitovanejších prieskumov tohto volebného boja: USC Dornsife/L. A. Times poll.
Áno, vidíte správne. Donald Trump na ňom od začiatku leta väčšinu času vedie nad Hillary. Je toto vývoj volebných preferencií o akom ste boli informovaní našimi hlavnými denníkmi?
Ak nie, nevadí, jeden graf hore-dole. Pozrime sa na ďalší.
Tento už spoznávate? Zachytáva výsledky predvolebného skúmania jednej z najspoľahlivejších a najprestížnejších amerických spoločností v tomto odvetví – Rasmussen Reports. Ako vidíte, vyplýva z neho, že od začiatku augusta až do začiatku novembra išlo medzi Clintonovou a Trumpom o výnimočne tesný, vyrovnaný a nerozhodný súboj. Za dané obdobie niekoľkokrát viedla Hillary a zopár krát zase Trump.
Predpokladám, že aspoň toto sa zhoduje s obrazom a pocitom, ktorý ste mohli nadobudnúť čítaním a sledovaním väčšiny našich hlavných médií…
Ale ak by predsalen nie, tak do tretice:
Prieskum IBD/TIPP, ktorý sa v minulých troch amerických prezidentských voľbách ukázal ako vôbec najpresnejší. Graf ukazuje, že v posledných dňoch pred voľbami boli šance veľmi nerozhodné a od piateho novembra začal víťaziť (hoci tesne), Donald Trump.
Zábavná úloha č. 1: Nájdite v týchto rešpektovaných prieskumoch časové obdobie, počas ktorého viedla Hillary nad Trumpom o 7 až 12 percent – čo boli našimi hlavnými médiami často udávané čísla, niektorými ešte aj koncom októbra.
Siedmeho novembra som nazrel na stránky SME, kde na mňa z titulky vyskočil zvýraznený blog Braňa Ondrášika s názvom: Sulíkove dojmy a realita: Hillary smeruje k víťazstvu. Nešlo o redakčný materiál SME, ale keďže ho umiestnili na titulku medzi hlavný obsah, zrejme ho editori považovali za hodnotný.
Odvážny nadpis ma zaujal. Začítal som sa a narazil na množstvo iskrivých výrokov. Napríklad: „Deň pred voľbami to už nie je úplné veštenie z gule. A Sulík naozaj zverejnil iba dojmy, keď verí vo víťazstvo excentrického a konfrontačného Trumpa. (…) Trump sa jednoducho polroka za ňou iba doťahuje, nepredbehol ju doteraz a myslím, že za deň ju už nepredbehne. (…) Richard Sulík tápa v dojmoch, keď si myslí, že Trump smeruje k víťazstvu. (…) Áno, stále je tam malá šanca, že Trump to obráti. A možno budem v stredu ráno za blbca ja. A Sulík bude so svojou nepodloženou dojmológiou na koni, inak jeho komentár iba vyšumí.“
Pán Ondrášik vyjadril predpoklad podložený istými argumentami a mýlil sa. Nič hrozné, stáva sa to nám všetkým. Navyše aj proaktívne a dosť presne predvídal, ako bude v stredu ráno vyzerať, takže mu netreba priťažovať.
Viac ma zaujalo vyjadrenie o nepodloženej dojmológii. Netuším, z čoho vo svojom odhade vychádzal Richard Sulík, to je jeho vec. Popri svojej práci som však od minulého leta okrajovo sledoval americké predvolebné dianie a tesne pred voľbami by som Hillary rozhodne príliš nefandil. Nie na základe akýchsi hmlistých dojmov alebo osobných preferencií. K pomerne skeptickému názoru na jej víťazstvo ma viedlo sledovanie zdrojov, ktoré som považoval za relevantné.
Napríklad – ale nielen – aj vyššie uvedených prieskumov, ktoré nabádali k veľkej opatrnosti pri odhadovaní výsledku. A keď už, tak hovorili skôr v Trumpov prospech. Zaujímalo ma teda, či o nich samotné SME – v záujme vyhnutia sa dojmológii – informuje aspoň rovnako intenzívne ako o iných známych prieskumoch favorizujúcich Hillary (ktorých relevantnosť však v tom čase bola už vážne spochybnená odhaleniami Wikileaks o prepojení a spolupráci desiatok redaktorov z veľkých médií, ktoré tieto prieskumy prezentovali, s Clintonovej volebným štábom).
ODPÍSANÝ TRUMP
Na moje počudovanie som o prieskumoch L.A. Times, Rasmussen a IBD/TIPP neobjavil ani slovo. (Nevylučujem, že sa kdesi v desiatkach správ, komentárov a článkov zmienka o nich nachádza, dokonca v to dúfam. Rozhodne však išlo – ak vôbec – o značne okrajové informovanie.) Ešte viac ma ale prekvapilo, že na SME prevažoval aj diametrálne odlišný odhad Trumpových šancí, než aký som na základe sledovania svojich zdrojov nadobudol ja.
Začítal som sa teda do komentárov, ktoré vychádzali v rovnakom období ako vyššie uvedené prieskumy – po celý čas upozorňujúce na extrémne tesný a vyrovnaný súboj. Opakujem: extrémne tesný a vyrovnaný súboj.
Zopár titulkov a perexov z obsahu, aký na SME udával hlavný tón:
27. 9. Branislav Ondrášik: Prvá debata: Trump kričal, klamal… a prehral.
(Poznámka: Podľa L. A. Times sa Donald Trump počas troch nasledujúcich dní po „prehratej“ debate dostal na jednu z piatich najvyšších pozícií počas celej svojej kampane a jeho náskok nad Hillary sa zväčšil na celých 5,6 percent, tj. 47,3:41,7.)
10. 10. Matúš Krčmárik: Jeho harabinčina hovorí jasne, Trump nemôže byť dobrým prezidentom.
(Poznámka: Presne o mesiac neskôr, tj. 10. 11., Matúš Krčmárik: Dajme Trumpovi šancu byť dobrým prezidentom.)
11. 10. Pavol Štrba: Trump padá do priepasti. Začína potápať celú stranu. Republikánsky kandidát má podľa najnovších analýz minimálnu šancu na víťazstvo vo voľbách.
(Poznámka: Podľa prieskumu L. A. Times viedol dňa 11. 10. Donald Trump nad Hillary Clintonovou o celé dve percentá: 45,3:43,3. Podľa Rasmussen Reports práve začínal viesť nad Clintonovou.)
14. 10. Tom Nicholson: Už len klinec do rakvy. Donald Trump zrejme definitívne potopil svoju kandidatúru vlastným neokrôchaným jazykom. Šikovnejšiemu šarlatánovi by sa však možno podarilo uspieť.
(Poznámka: Podľa L. A. Times dňa 14. 10. viedla Hillary Clintonová nad Donaldom Trumpom o 0,3 percenta. Podľa Rasmussen prehrával Trump zhruba o jedno percento.)
16. 10. Branislav Ondrášik: Za Trumpa sa hanbia už aj jeho hotely, hviezda muža v červenom rýchlo spľasla.
(Poznámka: Podľa L. A. Times viedol dňa 16. 10. Donald Trump nad Hillary o 0,6 percenta, tj. 44,5:43,9. Podľa Rasmusen Reports práve stúpal po krátkom jednopercentnom poklese a dostával sa znova na Clintonovej úroveň.)
20. 10. Tom Nicholson: Trump lepšie, ale Hillary naj. Aj napriek pokojnejšiemu výkonu sa republikanský kandidát na prezidenta USA zrejme definitívne odpísal.
Zábavná úloha č. 2: Hádajte, kto podľa L.A. Times aj Rasmussen Reports viedol v ten aj v nasledujúcich dňoch. Máte tri pokusy.
20. 10. Pavol Štrba: Trumpa opúšťa už aj červený juh. Získa Clintonová Texas?
(Poznámka: Podľa L. A. Times viedol dňa 20. 10. Donald Trump nad Hillary Clintonovou o 0,6 percenta: 44,4:43,8. Podľa Rassmusen Reports viedol v ten deň Donald Trump nad Hillary zhruba o jedno percento.)
23. 10. Benjamin Cunningham: Trump ako trucovité decko. Trump nie je ohrozením hry, ale je človekom, s ktorým v budúcnosti už nikto nebude chcieť hrať.
2. 11. Tom Nicholson: Trump na pokraji. Problém liberálov v Amerike je, že Hillary sa zásadne nelíši od nenávideného biznismena.
(Poznámka: Podľa L. A. Times dňa 2. 11. viedol Donald Trump nad Hillary Clintonovou o celých 5,4 percent, tj. 47,8:42,4. IBD aj Rasmussen uvádzajú v ten deň vyrovnaný a nerozhodný výsledok.)
7. 11. Pavol Štrba: Trump sa chváli, že sa vypracoval z nuly na vrchol. Nevypracoval.
Keby som nesledoval iné zahraničné zdroje, nadobudol by som z celkového kontextu týchto komentárov (spravodajstvo na tom bolo podobne), dojem, že Donald Trump dostáva jednu ťažkú ranu za druhou, je úplne neschopný, nevie, čo robí, a každú chvíľu vypadne z predvolebného boja s doživotnou hanbou.
Pritom viaceré prieskumy (plus ďalšie indície), ktoré sa ukázali byť najpresnejšie, už vtedy ukazovali, že Trump väčšinu tohto času nad Hillary viedol alebo s ňou viedol veľmi vyrovnaný boj, a každým týždňom veľmi cieľavedome umocňoval svoje momentum.
Pravdupovediac, mi mnohé z toho, čo som si na SME prečítal ohľadom Trumpových šancí, pripadalo ako značná a ničím – okrem emócií, osobných sympatií/nesympatií a prieskumov z otvorene pro-clintonovského tábora – nepodložená dojmológia.
Čítanková ukážka fenoménu tzv. wishful thinking (alebo tiež Wunschdenken) so všetkými jeho atribútmi. Tú by som čakal hocikde, len nie práve v denníku, ktorý rád uverejňuje články o chybách v úsudku a plamenne vystupuje proti iracionálnym prvkom v presvedčení konšpirátorov, homeopatov a pod. (Opakujem, že tu nehodnotím médiá ako také, ale ich prístup k Trumpovi a z neho vyplývajúci odhad jeho šancí na úspech. Zároveň zdôrazňujem, že tu nepíšem nič o kvalitách/nekvalitách samotných kandidátov.)
Netvrdím, že novinári mali preferovať akurát tri spomínané prieskumy, ktoré sa pri spätnom pohľade ukazujú ako najpresnejšie. Dopredu to naozaj nemohli vedieť.
Lenže ich vyjadrenia v článkoch vyzerali tak, akoby tieto relevantné prieskumy a množstvo ďalších dôležitých indícií ani nezohľadnili, akoby ich vôbec nebrali na vedomie. Alebo o nich ani nevedeli. Alebo vedeli, ale po celý čas ich svojim čitateľom zámerne zamlčiavali… Možností je viac, neviem, ktorá je správna.
Každopádne, nepovedali svojim čitateľom, že: „my si myslíme toto, ale existujú aj takéto relevantné prieskumy a indície, ktoré naznačujú toto“. A presne v tom je problém.
Ten sa však ani zďaleka netýka iba SME. Aj viaceré ďalšie médiá s prívlastkom mienkotvorné akoby šírili jediný zvolený naratív (podobný tomu z amerických, ale aj britských mainstreamových médií), pričom dôsledne ignorovali všetky, aj relevantné zdroje informácií nesediace do vytvoreného obrazu.
Odhady amerických mainstreamových médií a expertov (v prospech Hillary) – tesne pred voľbami:
PREČO?
Nedokázal som pochopiť, prečo niektoré médiá a ich komentátori, redaktori aj editori – zväčša rozumní a v osobnom kontakte aj príjemní ľudia – postupujú práve takto. Veď v dnešnej dobe sociálnych médií a rôznych alternatívnych zdrojov im muselo byť (snáď) jasné, že tieto informácie sa k čitateľom tak či tak dostanú. Navyše, obohatené o príchuť niečoho, o čom sa „v mainstreame“ nehovorí a nepíše – čo je dnes, vraj, veľmi vychytená príchuť.
A aby toho nebolo málo, ak sa tieto informácie ukážu ako závažné a voľby dopadnú diametrálne inak, než väčšina hlavných médií svorne a príliš sebaisto ohlasuje – čo sa nakoniec aj stalo – utrpí tým predovšetkým ich vlastná, digitálnou érou ťažko skúšaná povesť. (To sa nakoniec stalo tiež. Stačí si prečítať prevažujúce hodnotenia ich výkonu na Facebooku alebo v diskusiách, pokiaľ už radšej nie sú zamknuté.)
Prečo to teda robia? vŕtalo mi v hlave. Je to zámer, politický aktivizmus a zrada novinárskej etiky aj ideálov, alebo skôr akási chyba, nevedomé vytesňovanie, nedorozumenie či hrdinský akt, ktorého význam mi zatiaľ nedochádza?
Všetky potenciálne príčiny tohto javu sa dajú zredukovať na dve základné možnosti.
- Veľká časť hlavných médií sa už v skutočnosti nevenuje žurnalizmu, ale presadzovaniu konkrétnej politickej agendy a ideologických cieľov. Nesledujú pri tom záujmy svojich čitateľov, ale záujmy kohosi iného, prípadne abstraktné ideologické ciele.
- Veľká časť hlavných médií podľahla akejsi chybe úsudku a má – bohužiaľ opakujúce sa – problémy s vnímaním a správnym interpretovaním základných prvkov reality.
Osobne som naklonený skôr možnosti číslo 2. Nemyslím si, že väčšina našich hlavných médií definitívne zradila ideály žurnalizmu a venuje sa de facto politickému lobingu v prospech objednávateľov či vyvolenej ideologickej agendy.
Hoci predvolebné odhalenia Wikileaks jasne dokázali, že ani to nemožno cekom vylúčiť. Mám na mysli najmä odhalenia o „off-the-record“ stretnutí či stretnutiach minimálne 65 redaktorov z ABC, Bloomberg, CBS, CNN, MSNBC, NYT, Huffington Post, Politico a ďalších veľkých médií s vysokopostavenými ľuďmi Hillarinej kampane. Alebo odhalenie toho, že CNN a CNBC spolupracovali s členmi Hillarinho tímu pri príprave otázok pre interview s Donaldom Trumpom – čo neskôr vyhlásili za bežnú prax. Alebo odhalenie toho, že Hillary – na rozdiel od Trumpa – bola o otázkach v niektorých debatách informovaná dopredu.
Presvedčiť čitateľov o tom, že to u nás tak nie je, môžu jedine samotné médiá. Je to ich starosť a ak si chcú udržať dôveru svojich čitateľov, príjmy aj aký-taký spoločenský vplyv, malo by to trápiť predovšetkým ich. Preto sa analyzovaniu tejto možnosti – ani hypotetickej kombinácii, tj. že médiá sú aj skorumpované, aj podliehajúce chybnému úsudku – nebudem venovať.
Oveľa zaujímavejšia (a podľa môjho názoru aj pravdivejšia), je alternatíva číslo 2. – tj. že mnohé médiá pri tejto aj iných veľkých témach čoraz častejšie podliehajú omylom a značne skreslenému vnímaniu reality. Práve tento aspekt ma zaujal natoľko, že som sa rozhodol preskúmať ho hlbšie.
Poznámka: Ešte predtým, než sa na záležitosť pozrieme zbližšia, chcem zdôrazniť, že táto „chybovosť“ sa rozhodne netýka všetkých našich médií – či už tých z „hlavného prúdu“ alebo mimo neho. V prípade Donalda Trumpa som pred voľbami narazil aj na veľmi vecné, analyticky dobre zvládnuté a triezve hodnotenia jeho kampane aj odhady jeho možností. Námatkovo spomeniem niektoré komentáre na Aktuality.sk (ďalšie tam však patrili k tým najzmätenejším vôbec), alebo články a komentáre na Konzervativnyvyber.sk. Osobne hodnotím ako najlepšie k tejto téme texty Jaroslava Danišku na Postoj.sk, čo je však naozaj subjektívne. Navyše som nerobil žiadnu hĺbkovú analýzu, čiže je pravdepodobné, že fundovaných textov a odhadov bolo v našom mediálnom priestore viac.
PREHRATÁ DEBATA
„Náznaky sú všade. Deje sa niečo, čo experti z DC a mainstreamové médiá nedokážu zachytiť alebo pochopiť. Alebo jednoducho nechcú.“
Prečo (ešte stále) vo veľkom vsádzam na víťazstvo Donalda Trumpa
Wayne Allyn Root
Profesionálny stávkar, Las Vegas
24. 10. 2016
Peknú ukážku skresleného vnímania reality, ktorému nepodliehali iba mnohí novinári a politológovia, ale aj veľa tzv. elít, často najmä z progresívne ľavicovo naladených kruhov (tj. sociálni, ľavicoví liberáli), som zažil po prvej prezidentskej debate. Tá sa konala počas našej pondelkovej noci a pôsobila na mňa pomerne vyrovnane.
Preto ma prekvapilo, že doslova už o pár hodín neskôr, v utorok ráno o 7:14 publikoval Branislav Ondrášik na SME článok: Prvá debata: Trump kričal, klamal… a prehral. Trochu neskôr, o 10:10, pridal Tom Nicholson svoj komentár: V americkej prezidentskej debate patrilo prvé kolo Clintonovej.
V poriadku, pokojne mohla vyhrať aj Clintonová, v tom som problém nevidel. Zarazila ma však iná vec: ako a podľa čoho to môžu páni Ondrášik a Nicholson tak rýchlo vedieť? A nielen vedieť, ale to v titulkoch aj verejne tvrdiť. Pritom samotný obsah článkov bol výrazne zdržanlivejší než sugestívny titulok „Trump kričal, klamal… a prehral“ vyvolávajúci predstavu zúriaceho, klamstvá bľabotajúceho, no napriek tomu jasne prehrávajúceho Trumpa.
Vedeli to podľa prieskumu CNN a vyjadrení komentátorov – lenže tak CNN, ako aj spomínaní komentátori boli v tom čase už jasne naklonení v prospech Hillary. (Bolo to ešte predtým, ako sme sa z Wikileaks dozvedeli o spolupráci mnohých redaktorov zo CNN s členmi Hillarinho tímu. Napriek tomu však bolo jednostranné zameranie CNN už vtedy evidentné každému, kto sa díval s otvorenou mysľou.)
Ich názory a výsledky ich prieskumov sa preto dali považovať nanajvýš za jeden uhol pohľadu, určite však nie za objektívny fakt.
Navyše, čo vlastne znamená vyhrať takúto debatu? Uviesť čo najviac pravdivých výrokov? Pôsobiť viac prezidentsky? Mať lepšie a racionálnejšie argumenty? Presvedčiť komentátorov? Presvedčiť divákov? Presvedčiť fokusové skupiny? Vyhrať v prieskumoch? Presvedčiť viac nerozhodnutých voličov? Obrátiť na svoju stranu viac opačne naladených voličov? Vyhrať voľby?
Nevedno, žiadny všeobecný konsenzus neexistuje. Každý sa na to môže pozerať inak, preto hovoriť o víťazstve (nijako nezadefinovanom) v takejto debate ako o objektívnom fakte, je nezmysel.
Okrem toho, v článkoch sa síce spomínalo, že webové ankety zaplavili Trumpovi fanúškovia, no bolo to spomenuté iba akosi na okraj, ako nie príliš podstatná informácia. Vôbec nebolo upresnené, že toto „zaplavenie webových ankiet“ znamená Trumpovo jasné víťazstvo v cca. tridsiatich veľkých anketách na prevažne veľkých a rešpektovaných portáloch – so státisícami hlasujúcich.
Isteže, na základe tejto indície by sa nedalo tvrdiť, že Trump debatu vyhral. Ale nie je to prinajmenšom faktor, o ktorom by čitatelia mali byť informovaní? Nie je to aspoň vec na zváženie? (Výpovedná hodnota presnej a vedecky zostavenej mikrovzorky by mala byť korigovaná výpoveďou dostatočne veľkej, hoci nepresnej a nevedecky zostavenej makrovzorky.)
Nebolo by lepšie, obzvlášť v rámci serióznej žurnalistiky, chvíľu počkať, ako sa debata prejaví vo veľkých prieskumoch (do troch dní od diskusie Trump v prieskume L. A. Times prudko výstupil až na takmer 6 percentný náskok nad Hillary – v čase tohto prudkého stúpania uverejnil na Aktuality.sk Marek Hlaváč komentár: Trump ako porazený), a až potom informovať o kvázi víťazoch a porazených, namiesto bombastických titulkov už pár hodín po debate?
EHM… ACH…
Keď som na tento, podľa mňa chybný, prístup upozornil na svojom facebooku, dostal som od známeho zo spomínaných progresívne ľavicovo naladených kruhov príznačný komentár: „Ehm, citovat internetove ankety.“ A k tomu odkaz na článok Mashable, kde bolo zložito vysvetlené, prečo sa výsledkami takýchto ankiet (bez ohľadu na ich počet a objem hlasujúcich), netreba vôbec zaoberať. Vlastne, tí, čo ich reflektujú, a uvádzajú čo i len ako faktor na zváženie, sú smiešni – čo býva v komunikácii s ľuďmi z tzv. progresívnej elity zvyčajne signalizované rôznymi citoslovcami. Najlepšie hneď v úvode vety, aby bol poučujúci rodičovsko-detský vzťah podprahovo nastavený už od začiatku.
Odpovedal som, že všetky argumenty o pochybnosti a nespoľahlivosti takýchto ankiet predsa platia aj pre tzv. expertné prieskumy a vyjadrenia komentátorov. Tieto odborné zdroje v krátkom predchádzajúcom období tvrdili, že Trump nakoniec vôbec nebude kandidovať. Potom, že nedodá potrebné dokumenty. Potom, že ide len o žart a je to klaun. Potom, že nemá šancu vydržať do primáriek. Potom, že nemá šancu vyhrať primárky. Potom, že nemá šancu na viac než 10 percent. Potom, že nemá šancu na viac než 20 percent. Potom, že už končí, potom, že už naozaj končí a teraz, že jasne prehral debatu. Treba im preto veriť a dôverovať bez ohľadu na to, čo človek vidí na vlastné oči?
Na to som dostal ďalšiu príznačnú odpoveď: „Ach. Tak si dajme fact-check, ked uz obvinujes ako kto naraba s faktami.“ A k tomu šesť odkazov na rôzne zahraničné články, z ktorých väčšina išla celkom mimo pôvodného merita veci.
Výsledok volieb a katastrofálna nesprávnosť odhadov väčšiny hlavných médií je najlepší fact-check. Túto diskusiu neparafrázujem preto, aby som sa vytešoval, ale preto, že je veľmi príznačná a ukazuje, aký prístup a spôsob uvažovania viedol mnohých inak inteligentných ľudí v médiách aj mimo nich k celkom chybnému záveru (rovnaký prístup ich viedol k zásadne chybným záverom napríklad aj ohľadom (ne)predvídania brexitu, bezpečnostných rizík imigračnej krízy a podobne).
Daný prístup sa vyznačuje týmito prvkami:
- Apriórne presvedčenie o vlastnej intelektuálnej nadradenosti signalizované samotným obsahom aj pomedzi riadky, napríklad spomínanými citoslovcami. (Aby sme si rozumeli – pripúšťam, sú chvíle a situácie, kedy je v poriadku, že dospelý chlap vzdychá. Verejná facebooková debata o amerických voľbách, navyše s iným dospelým chlapom, však nie je jedna z nich.)
- Neovládateľné nutkanie poučovať bez zváženia a pochopenia pointy toho, čo druhý vlastne hovorí. Nepočúvanie druhých, úplná oddelenosť; protipól pôvodného významu slova pospolitosť alebo obec. Zameranie pozornosti – čo sa týka prejavov druhého – čisto na zachytávanie istých kľúčových slov a fráz, ktoré spúšťajú automatizovanú a silne emotívnu reakciu maskovanú za intelektuálnu kritiku. Kto signalizuje správne pózy/postoje/slová/vety, je priateľ – bez ohľadu na to, čo reálne robí a ako sa reálne správa. Kto signalizuje nesprávne pózy/postoje/slová/vety, je nepriateľ – bez ohľadu na to, čo reálne robí a ako sa správa. Diskutuje sa iba s osobami v množine „priatelia“. (Sada póz/postojov/slov/viet slúžiacich na identifikáciu priateľa/nepriateľa sa mení v závislosti od práve najsilnejšej spoločenskej témy.)
- Exhibovanie vlastným rozhľadom odkazovaním na zdroje, autorov a články – často nijako nesúvisiace s podstatou prvotného tvrdenia. Niekedy nejde o exhibovanie, ale o vytváranie dymovej clony a zámerné odkláňanie pozornosti iným smerom, keď dochádzajú vecné argumenty.
- Povýšenie dôvery v ozajstné alebo falošné autority nad vlastný úsudok a vlastné, podľa možností čo najmenej komplikované vyhodnocovanie videného a počutého.
- Vytesňovanie, nálepkovanie, zosmiešňovanie a apriórne spochybňovanie všetkého a všetkých, čo naburáva dopredu vyformovaný obraz o tom, ako sa veci majú. Viera v to, že práve ja som povolaný a oprávnený určovať, s kým sa ešte diskutuje, a kto už do verejného diskurzu nepatrí a zaslúži si priam obradné kolektívne odmietnutie, posmech či šikanovanie. Fascinácia sebou samým namiesto otvorenosti svetu, rozmanitosti a názorom ostatných ľudí.
(Poznámka: Ďalšie spoznávacie znaky, napríklad exhibovanie svojim vysokoškolským vzdelaním získaným na zvučne znejúcich zahraničných univerzitách, popisuje Nassim Taleb vo svojej známej eseji Intellectual Yet Idiot. Dodávam k tomu všeobecne platné pravidlo: Treba si dávať veľký pozor na všetky odhady a výroky týkajúcej sa sociálnej sféry od ľudí, ktorí už dlhší čas pôsobia v praxi, no napriek tomu si ako prvý či najdôležitejší bod svojich životopisov/promo textov uvádzajú štúdium na ľubovoľnej, zvučne znejúcej zahraničnej vysokej škole. Realita a skúsenosť ukazuje, že ich odhady spoločenského vývoja či riešenia spoločenských problémov bývajú 100 percentne chybné, tj. chybovejšie než by bol náhodný výber. Naopak, ich schopnosť sebareflexie býva spravidla presne nulová, čiže sú schopní mýliť sa neprestajne bez akejkoľvek korekcie, neraz aj v časovom rámci niekoľkých dekád.)
Nabudúce viac o veľkej bubline a prvkoch v myslení a prístupe, ktoré ju vytvárajú. Tiež o tom, ako sa im vyhnúť.
9,171 celkovo návštev, 3 návštev dnes
citát :
„Všetky potenciálne príčiny tohto javu sa dajú zredukovať na dve základné možnosti.
1. Veľká časť hlavných médií sa už v skutočnosti nevenuje žurnalizmu, ale presadzovaniu konkrétnej politickej agendy a ideologických cieľov. Nesledujú pri tom záujmy svojich čitateľov, ale záujmy kohosi iného, prípadne abstraktné ideologické ciele.
2. Veľká časť hlavných médií podľahla akejsi chybe úsudku a má – bohužiaľ opakujúce sa – problémy s vnímaním a správnym interpretovaním základných prvkov reality.“
– Nuž, je absolutne jasné, že pravdivá je verzia č. 1. Dôvod ? Tento :
– Svetové médiá KLAMÚ už pár rokov. USA voľby sú iba čerešničkou na vrchu. Napríklad taká Ukrajina. Je ABSOLUTNE jasné, že žiadna ruská štandartná armáda tam nie je. ŽIADNY dôkaz nikde nik nepredložil. Ale všetky média o tom dlhodobo klamú. Ale ani jediná fotka, jediné video – v čase, ked aj malé deti majú kvalitné kamery v mobiloch. A nebo je plné špionážnych satelitov. Ale nik ani nežiada dôkazy, všetci klamú bez dôkazov.
Považovať USA voľby za OMYL médií znamená – považovať ich za totálnych HLUPÁKOV. Lenže oni sú totálni KLAMÁRI, demagogovia.
http://zpravy.idnes.cz/dorzi-batomunkujev-novaja-gazeta-rusko-ukrajina-vojak-raneny-u-debalceve-1lh-/zahranicni.aspx?c=A150303_155422_zahranicni_aha
Súdruh Joseph Goebbels to vystihol presne :
„100 x opakovaná lož sa stáva pravdou. “
Teda -nie pravdou REÁLNOU, ale pravdou, ktorej veria hlupáci. A dnešní ovčania sú hlupáci. Akurát v tej amerike ich , hlupákov, bolo menej, ako si média mysleli.
Politici budujú Matrix v hlavách svojich ovčanov. A obdivuhodne sa im to darí.
Occamova britva.
Tento článok ma sklamal, pretože porušil jedno zo základných pravodiel logiky : Occamova britva.
Occamova britva hovorí :
Pokud pro nějaký jev existuje vícero vysvětlení, je lépe upřednostňovat to nejméně komplikované.
Pan autor navŕšil kopu zložitých predpokladov, aby dokázal svoje tvrdenie. A pritom je JEDNODUCHÉ a dokázateľne pravdivé vysvetlenie :
Médiá KLAMÚ , lebo presstituujú pre politikov.
A dôkazov je habadej. Stačí odvrátiť zrak od tých demagogických médií, a pobehať po internete. A pan Smatana, učiteľ z PX dal aj zoznam vhodných webov.
praveze podla occamovej britvy sa media jednoducho mylia – to ze ich niekdo podplaca je jednoznacne komplikovanejsie riesenie
Ono to asi tiež spadá pod „mýlia sa“, ale podľa mňa novinári hlavného prúdu sú presvedčení, že je to tak správne. Nedávno mali v Čechách „kauzu“, keď majiteľ jedného média žiadal, aby novinári písali aj (možno najmä) o rizikách imigrácie. A novinári prskali, že oni chcú informovať „pravdivo“. Kdesi som tiež čítal, že medzi novinármi je výrazne viac voličov strán ako zelený a podobné ľavicovo liberálne prúdy.
Proste ich nikto nemusí platiť, základ zostavy redakcií sa tak-nejak vyvinul a človek s iným názorom nemá šancu. Musí si založiť vlastné médium. Krásny príklad na Slovensku je Fero Múčka. Trend – SME – .týždeň – Postoj.
Ale problem je ten, ze ziadna pravda neexistuje.
ak mas mezonet na K’damm, decka posles do sukromnej skoly, tak ti nejaky imigrant pride tak maximalne spravit kupelku
ak ale byvas v prenajme na kreuzbergu a zivis sa prave tym kachlickovanim kupelni, tak mas iny nazor na migraciu.
a pravdu maju obaja
Je to tak, hoci ja by som v tomto prípade hovoril skôr rozličných mapách reality. (Bude to v ďalších častiach článku.)
Tak toto v tom prípade už nie je výber pravda-nepravda. Názor je niečo iné ako určovateľ pravdivosti. Toto je len postoj obyvateľa na K’damm a migranta, nič objektívne.
„praveze podla occamovej britvy sa media jednoducho mylia “
– hej, vtipné. Z 200 medií predvída 199 médií zle. Tak si mali hodiť mincou, a trafili by lepšie.
Vieš, Andrej, takú možnosť, že sa 99 % pomýli, to môžu vysvetľovať v škole pre retardov.
Hlavne ak z celého tónu komentárov (ktorý vôbec neskrývali) bolo jasné, že oni ani pripustiť nesmú, že to bude naopak.
Andrej :
„praveze podla occamovej britvy sa media jednoducho mylia – to ze ich niekdo podplaca je jednoznacne komplikovanejsie riesenie“
Něměcký novinář Udo Ulfkotte vypovídá o tom, jak šířil v médiích lži, které po něm chtěla CIA :
https://www.youtube.com/watch?v=lvT4zyAfaHk
jeden komentár pod videom :
Hlupáci nemají rádi pravdu ! Hlupáci žijí a chtějí žít ve svých bludech. A chtějí být o nich ubezpečováni. K tomu slouží vítězní politici a jim oddaný nejen státem placený aparát loajálních paladinů.
Áno, presne tak. Práve podľa Occamovej britvy by bolo, že sa mýlia. To, že ich niekto podpláca je oveľa komplexnejšie.
Occamova britva sa chápe v týchto významoch:
Ak na nejaký jav sú viaceré vysvetlenia, je lepšie uprednostniť to najmenej zložité.
Ak nejaká časť teórie nie je na dosiahnutie výsledkov nevyhnutná, do teórie nepatrí.
Podplácanie médií je práve v rámci Occamovej britvy nadbytočný konštrukt, keďže omyl je priamejšie vysvetlenie daného javu, než podplácanie (zmnožovanie ďalšieho súcna – ak už chceme naozaj zabrdnúť do filozofie) a následné zámerné dezinformovanie.
V prípade javu, ktorý nastal a ktorý popisujem v článku, do hry zrejme vstupujú oba prvky a v rôznych pomeroch (ako kde).
A nemôžu za tým spôsobom informovania byť jednoducho obyčajné peniaze? Ak si pozerám hospodárske výsledky SME-čka a N-ka, tak tie sú dobré. O ich produkt je na trhu záujem. Hrať na to, že väčšia kupujúcich má záujem hlavne o potvrdenie svojich názorov nie je hlúpa taktika. Ja si tiež platím tie médiá, ktoré píšu niečo, s čím aspoň rámcovo súhlasím.
Že sa vám (nám) zdá nemožné, aby veľká skupina ľudí zdieľala názory typu smečka a nka? Nuž, dnes už nemusí byť veľká, stačí, ak je solventná. No a to podľa hospodárskych výsledkov slnečných médií zjavne je. Najnovšie spojenie nka a .týždňa je podľa mňa ofenzívny, nie defenzívny krok.
Áno, potvrdzovanie (vlastnej) reality a ekonomický model s tým určite súvisia, zaoberám sa tým v ďalších častiach článku. Jedine si nemyslím, že je to vždy 100 percentný ekonomický kalkul, skôr jeho kombinácia s vlastným vnímaním reality. Tj. že pre určitý okruh ľudí, či už z redaktorov alebo ich čitateľov, je to – z ich pohľadu – naozaj faktická realita. Práve javu, ako a prečo k tomu dochádza, sa povenujem v ďalších častiach.
Ako pozorujem masívnu cenzúru na vybrali.sme.sk, tak som náchylný myslieť si, že v niektorých našich médiách sa deje niečo mimoriadne odporné. Ak cenzurujú obsah pridávaný čitateľmi, tak čo robia pri písaní vlastného obsahu?
Článkom, ktoré sa týkajú utečencov alebo ich vlastných chýb bolo zamedzené objaviť sa na titulke bez ohľadu na počet hlasov. Napriek tomu, že to neblli žiadne fake ani hoaxy.
Mám informácie, že na vybrali.sme už preventívne scenzurovali aj tento článok!
„je to – z ich pohľadu – naozaj faktická realita. “
– Zamlčovanie reálnych udalostí nazvať „faktická realita z ich pohľadu“ – to už chce poriadnu dávku politickej korektnosti.
Ak zamilovaný chlap nevidí pehy na svojej láske, to chápem. Ak médiá „nevidia“ stovky zločinov páchaných migrantami, tak to je …….. NEHORÁZNA LOŽ. Ak médiá robia totálne prekrúcanie udalostí na Ukrajine, Sýrii, …. je to morálny zločin.
Za názory, aké píšem TU, mi na SME.SK zablokovali konto. Odhaľoval som ich „omyly“ a nazýval pravým slovom. Vidím, že na Menejštátu je atmosféra veľmi podobná. Táto predPosranosť je neuveriteľná. Orwel v románe 1984 to predpovedal už pred 60 rokmi.
Myslím, že je najvyšší čas ma tu zablokovať. Kazím vám idylku.
Neviem, z akého dôvodu by Vás mali na „Menej štátu“ blokovať. Niekedy trochu uletíte ale niekedy aj trafíte klinec po hlavičke. To si cenzúru nevyžaduje.
Ale – momentálne je tu z 27 diskusných príspevkov 12 Vašich; ešte 2 a budete mať väčšinu. Takže momentálne je to diskusia „Ktosilný“ kontra „Zvyšok sveta“. Nejde o trochu násilné presadzovanie vlastného videnie sveta ? Preto aj ten nickname „Ktosilný“ ?
Preto aj ten nickname “Ktosilný” ?
Preto KtosiIný, pretože predošlý nick mi tu zablokovali. Ale moc som sa netajil, že som ten istý.
Nejde o trochu násilné presadzovanie vlastného videnie sveta ?
– NEJDE.
Ja týchto ETATISTOV nepresvedčím, a je mi to u riti. Nech milujú svoj „menší“ štát. Ktorý je stále väčší.
V novembri 2015 bola vo Varšave demonštrácia proti votrelcom, účasť vraj cca 150 tisíc ľudí. Na youtube dlhé video , v spravodajstve v SR, ČR ani slovko. Zistil som to náhodou po roku.
Fakt divné, ako sa tie naše médiá „MÝLIA“ .
Vo Francii, v Paríži, sú tento mesiac denne bitky policajtov a votrelcov v uliciach. Naše média „sa mýlia“ doslova tvrdošijne a urputne. Ani slovka o tom. Na youtube nádherné videonahrávky.
Ale : Pokial sa v reštaurácii v Hornej Dolnej pripáli praženica, naše média tam vyšlú spravodajcu.
Nazývať KLAMANIE a ZAMLČOVANIE ako „mýlenie sa“ , to je fakt super politická korektnosť. Ja takúto korektnosť nazývam debilita.
Možno o tom kdekto vedel. Aj médiá môžu informovať o čom chcú, ak ide o súkromné vlastníctvo. Ak niekto o niečom pomlčí, jednoducho to môže ísť proti jeho svetonázoru a rád upriami pozornosť na to, čo jeho svetonázor podporí.
Pardon, to mala byť odpoveď Komusilnému, nie samostatný príspevok 🙂
„Aj médiá môžu informovať o čom chcú, ak ide o súkromné vlastníctvo. “
-Lenže klamú hlavne štátne. Klamú skoro všetci.
Ale mne „nevadí“ , že klamú !!!!!!! Mne je doslova zle z toho, že im to väčšina ľudí žerie , a ešte ich aj obhajujú – ako napr. tu.
Ľudia už totálne osprosteli. Za predošlého socializmu ľudia viseli na rádiách – na Slobodnej európe, a cez silné rušenie študovali realitu sveta. Dnes majú ľudia (zatiaľ skoro )slobodný internet, a veria lžiam z STV.
Ako to bolo s prieskumom volebných preferencií na SLOVENSKU ?
január 2016
agentúra AKO smer 40,7 %, SaS 6,2 %, OĽANO NOVA5,7 % Sieť 8,1 %
POLIS smer 41 %, SaS pod 5 %, OĽANO NOVA 6 % Sieť 13,8 %
FOCUS smer 36,3 %, SaS 5,5 %, OĽANO 6,4 % Sieť 13 %
MEDIAN SK smer 36 %, SaS 6,3 %, OĽANO 8,6 % Sieť 8,1 %
Výsledky volieb marec 2016
smer 28,28 %, SaS 12,1 %, OĽANO 11,02 % Sieť 5,6 %
Vieme ako volia naši spoluobčania a nielen rómsky keď za hlas sa dáva krabička cigariet !!
Opakovať niečo môže byť v záujme niekoho.
PRETO čudovať sa že v politickom boji ide o Záujmy !!!
????????????????????????????????????????????????????
je nepochopením politiky záujmov…
Najväčším priateľom politikov sú občania ktorí si nevedia vytvoriť vlastný názor.
Podľa sčítania obyvateľov na Slovensku 48 percent uviedlo že nemajú prístup k internetu.
Tých je ľahké štátom ovládať cez rádio a TV !!!
Nie je to mechaniku zlyhania. Bol to zámer.
V prospech všetkých ktorých reprezentuje Hillary.
Je to politika. Rovnako v USA ako aj u nás.
„Nie je to mechaniku zlyhania. Bol to zámer.
V prospech všetkých ktorých reprezentuje Hillary.
Je to politika. Rovnako v USA ako aj u nás“
– ďakujem za tie slová. Aspon niekto má ešte rozum.
p.s.
Tipujem, že máš nad 50.
Celkove sledujem, že tá pomätenosť mozgu sa týka skôr generácie do 30. Takých, čo nezažili demagogiu husákovských komunistov, a veria bludom z médií. My nad 50 máme nastavené mozgy prednostne na „médiá = LŽI „
Nuz ja sa musim zastat tych, co predpovedali vitazstvo Hillary. V celkovom pocte hlasov vyhrala aj ked len o 1,5 miliona hlasov, co je nieco cez 1%. Trump vyhral len vdaka systemu volitelov, ktory tam maju. Navyse aj v nom realne rozhodlo 107000 hlasov v 3 klucovych statoch. Kto ma rad matematiku tak tu: https://www.washingtonpost.com/graphics/politics/2016-election/swing-state-margins/
Preto by som moc nevyvodzoval velke zavery z toho, ze tentokrat predpovede nevysli. Preto sa robia volby, lebo su presnejsie ako vyskumy verejnej mienky.
„zastat tych, co predpovedali vitazstvo Hillary.“
– aha, …. Teda tie profesionálne agentúry sa pomýlili, lebo ony, chudáčkovia, NEVEDELI, že v USA funguje systém voliteľov !!! Fakt mudre.
Na tomto portali je mnostvo clankov na temu: „Je extremne tazke predpokladat spravanie spolocnosti, kde ma kazdy clovek ine zaujmy, postoje, preferencie, informacie…“ Tu sa snazili agentury odhadnut spravanie 200 milionov registrovanych volicov, z ktorych chodi volit tak 60%. Tie miliony ziju v 50tich statoch, ktore su pestre socialne, etnicky, nabozensky, hodnotovo a inak. Robili odhady na vsetky volby toho dna: senatne, guvernerske, statne, lokalne. Jediny priekak je, ze im nevysiel odhad toho najsledovanejsieho suboja. Zvysok im vysiel plus minus rovnako ako im vychadzali prieskumy pri stovkach volieb predtym. A aj tak sa vsade hned vyrojili mudrlanti, ktori sa tvaria, ze citanie hoaxov na facebooku prinasa presnejsi odhad vysledkov a snazia sa v obycajnej statistickej nepresnosti vidiet neviem co vsetko.
Môj článok je práve o tom, že nešlo len o tesné „pomýlenie sa“, ale o či už zámernú alebo nezámernú ignoráciu všetkého, čo nasvedčovalo Trumpovmu víťazstvu. A nielen to, aj veľmi skreslené (mierne povedané) informovanie o priebehu celej kampane. Pokiaľ sú pre vás odhady a informovanie veľkej časti hlavných médií o témach ako brexit, riziká ilegálnej imigračnej vlny alebo americké voľby v poriadku, ja vám to samozrejme neberiem. Z môjho pohľadu to však v poriadku nie je. (Rovnako, ako podľa mňa nie je v poriadku, že v Amerike – som presvedčený, že nielen tam – je dôvera v mainstreamové médiá na historickom minime. Ale možno sa to mainstreamovým médiám a ich redaktorom tak páči, neviem. http://www.politico.com/blogs/on-media/2016/09/public-confidence-in-media-falls-to-all-time-low-in-2016-228168)
Čo sa týka hlasov pre Clintonovú, treba samozrejme odrátať minimálne tri milióny hlasov od ilegálnych imigrantov (s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote volili v jej prospech), plus zvážiť počty hlasov minimálne v piatich štátoch, ktoré sú podozrivé z manipulácie. (Všetko sa to dá ľahko vygoogliť.)
Trump nevyhral „len“ vďaka systému volitelov. Vyhral v rámci platného volebného systému, ktorému bola prispôsobená celá taktika aj stratégia kampane. Keby sa hralo o popular vote, všetky kampane by vyzerali úplne inak a aj výsledky by boli iné.
Navyše, nedá sa tvrdiť, že Hillary vyhrala popular vote ako taký, pretože to neboli voľby medzi dvoma kandidátmi. Celých niekoľko percent (v tomto kontexte je to dosť), získali kandidáti tretích strán a nezávislí. (Tj. nadpolovičná väčšina voličov nechcela za prezidentku Hillary.) Môžeme iba predpokladať, ako by sa tieto percentá prerozdelili, keby boli od začiatku iba dvaja kandidáti alebo keby boli voľby dvojkolové. S istotou to povedať nevieme. Čiže to s Hillary ako víťazkou popular vote je, skôr špekulácia než fakt.
Ak máš v sebe štipku pocitu, že si novinár, pozri si video :
Něměcký novinář Udo Ulfkotte vypovídá o tom, jak šířil v médiích lži, které po něm chtěla CIA :
https://www.youtube.com/watch?v=lvT4zyAfaHk
jeden komentár pod videom :
Hlupáci nemají rádi pravdu ! Hlupáci žijí a chtějí žít ve svých bludech. A chtějí být o nich ubezpečováni. K tomu slouží vítězní politici a jim oddaný nejen státem placený aparát loajálních paladinů.
-.-.-.-.-.
Na každej škole pre novinárov by toto malo byť povinné. Dnešní novinári sú PRESStitúti , a zjavne im to vyhovuje.
Aj taky laviciarky pako ako Michael Moore predpovedal, ze vyhra Trump: http://michaelmoore.com/trumpwillwin
Iste mnohe media Trumpa kritizovali, ale priestoru mu davali neobmedzene. Zapol si si v USA telku a nic ine nepreberali iba jeho vyjadrenia. A neviem, co kto ziskal tym, ze media udajne presviedcali, ze Trump prehra. Co sa tyka dovery k mediam, tak to nehovori nic o tom, aku kvalitu realne ponukaju. Tebe sa zda, ze malo informuju o rizikach imigracie. Inym sa zda, ze informuju akoby nam zajtra mali vsetkym nasekat hlavu do kebabu. Navyse, ludia radi pocuju to, comu uz veria. Mas tu mnostvo alternativnych weboch siriace uplne nezmysly. Napr o ilegalnych imigratoch, co volia. To vazne veris, ze 3 milionom z nich sa poradilo okaslat system a ist volit? Odkial mas ten nezmysel? Volit mozu iba obcania, ani legalni residenti nie. Niekomu sa mozno zadarilo, ale kazdemu tretiemu?
A ano suhlasim, ak by bol volebny system iny, tak aj kampan je ina a vysledky by tie boli ine. Neviem ake.
Pri výročí 17.novembra komentovala v ČT24 taká 25 ročná larvička tie udalosti. SMIEŠNE. Pri TV sedelo kopa ľudí, ktorí sa tých udalosti zúčastnili, ktorí sledovali masmédiá, ktorí diskutovali so známymi , a týchto všetkých bude taká ešte vtedy nevyliahnutá larva poučovať, čo si majú myslieť.
Páni na Menejštátu :
Vyhnite sa takémuto prístupu. Nech tu dávajú informácie informovaní ľudia, lebo spadnete na úroveň SME.sk – tam sa už diskutéri iba smejú z týchto novín. A rozsah diskusie spadol pod úroven ktoréhokoľvek „tajného“ smatanovského „proruského“ webu.
Zásadná chyba pri analýze problému omyl//zámerná mystifikácia je predstava média ako jednoliatej entity. Médium sa však skladá minimálne z tých, ktorí ho tvoria a tých, ktorí ho vlastnia.
V prípade tej prvej roviny som bez akýchkoľvek „kliešťov“ ochotný pripustiť, že ide o omyl. Novinára jednoducho nemôžete donútiť, aby klamal na dennej báze. Upije sa k smrti. Ak by aj existoval taký „teflón“, ktorý to zvládne, bol by úplne nanič, lebo jeho články by postrádali aspoň základný rámec uveriteľnosti (inými slovami, dopadli by ako úvodníky Rudého Práva, ktoré nikto nečítal). Preto je pre dobrú atmosféru v redakcii efektívnejšie poskladať tím z užitočných idiotov, ako z vyhlásených klamárov. Motiváciou užitočného idiota je dojem „poslania“, čo je popri výplate jeho najsilnejšia motivácia. Preto majú jeho články žiadaný emotívny náboj, ktorý sa teraz – po prehratej bitke – ešte viac umocňuje (namiesto márne očakávanej chvíľky na sebareflexiu).
Otázkou však je, kto skladá (a platí) tím. Pri majiteľoch médií už si nie som taký istý, či omyl je jednoduchšie vysvetlenie. Oni majú totiž úplne iné poslanie a dôvod, pre ktorý médiá vlastnia, je buď priamy zisk (čomu veria iba naivní) alebo vplyv, ktorý nepriamo generuje zisk. Takže áno, podplácanie je zmnožovanie ďalšieho súcna, ale médium má pre každé súcno vlastnú rovinu.
Nepovedal by som, že ide o nejaký omyl – z východísk načrtnutých v tomto článku som sa v jeho ďalších častiach dostal presne k aspektom, ktoré popisuješ, a venoval sa im (tj. vidím to podobne). V mojej úvahe to však malo nejaký priebeh a trajektóriu usudzovania, ktorú reflektujú jednotlivé časti tohto článku či štúdie (budú dokopy štyri).