Menej štátu

Tento text nie je o Ficovi, ale o vzťahu slobodomyseľného človeka a politiky.

Bolo to pred šiestimi rokmi. Vonku zúrilo summer of love 2010 (najteplejšie leto v histórii, ako sa zvykne v poslednej dobe hovoriť) a Slovensko práve prežilo vládu dvoch gangstrov a jedného sociálneho demokrata (ťažko povedať, čo bolo nebezpečnejšie). A stále sme boli ešte tak trochu tatranský tiger, pretože spomenutý triumvirát nezmenil v ekonomike takmer nič.

Autor tohto textu pracoval na živnosť v nemeckej korporácií a popri tom mal ešte pár menších programátorských štekov pre slovenských zákazníkov. Bola to doba, keď istoty ešte neleteli.

Stále viac kolegov absolvovalo návštevu na živnostenskom úrade. Našim zamestnávateľom bolo jedno, či nám sumu x vyplatia ako mzdu, alebo na faktúru (živnostník bol dokonca žiadanejší, lebo v prípade ne-potreby sa ho dalo rýchlo zbaviť). Keďže nám štát zobral z nášho zárobku relevantne menej, tak sme splácali hypotéky o desiatky rokov skôr.

Všetci sme teda poctivo volili pravicu.

Voľby vyhrala Iveta Radičová, zbavili sme sa konečne toho skorumpovaného Dzurindu a nastoleniu raju na Zemi už nestálo nič v ceste. Však od najväčšieho odborníka na sociálny systém na celej Zemeploche, aktuálneho ministra SVaR Mihála, nič iné, ako zníženie tých prekliate vysokých odvodov, nehrozilo.

Pamätám si detailne na ten deň. Bol som práve na projekte v Mníchove a po obede som sa vracal na Arbeitsplatz (dal som si vtedy buď bratwurst, alebo bratwurst). Pred tým, ako sa vrhnem na robotu, tak si ešte prečítam pár dobrých správ z domova.

A vtedy som dostal najväčšiu politickú lekciu, ktorú si budem pamätať do smrti.

Naši proreformní supermani, Mikloš so spomínaným Mihálom, mali tlačovú konferenciu. Vraj živnostníci majú nezaslúžené výhody a treba ich žmýkať rovnako ako zamestnancov. Od nového roka mi teda zvýšia všetky dane a odvody, ktoré existujú. Zdanenie dohodárov ako čerešnička na torte (nebudú nám tu predsa chudobní a nekvalifikovaní ľudia pracovať, keď môžu poberať dávky).

Cítil som sa, ako keď Maťko načape v kolibe Kubka s inou.

Tak národní socialisti ma počas štyroch rokov nechali pokojne žiť. Ja si zvolím svojich a tí sa ma bez mihnutia oka (2 mesiace po nastúpení do úradu) rozhodnú ošklbať ako ovcu (bačovská terminológia sa vyložene hodí). A potom, že ficovoliči sú vraj hlúpi.

Chvíľu som sa bezcieľne prechádzal po areáli a prerátaval, čo ma bude moja politická naivita stáť. Ale hlavne som si uvedomil, že ja budem s tými ľuďmi hore vždy na nože. A už nikdy žiadnemu politikovi nebudem veriť (medzi tureckými upratovačkami vznikla legenda o bludnom východoerópskom programátorovi, ktorý sa v noci bezcieľne špacíruje po open space)!

Radičovej vláda našťastie padla skôr ako mohla svoju „liberálnu“ reformu zaviesť do praxe. Ja som dostal rok na to, aby som si usporiadal financie a potom Fico masaker živnostníkov dokonal. Však už vedel, že neexistuje nikto, kto by sa ich zastal.

Ľudia okolo mňa začali pomaly ale iste živnosti rušiť a presedlali do trvalého pracovného pomeru. A momentálne si vyberajú strany podľa toho, ktorá im sľúbi viac gastrolístkov a dní platenej dovolenky (že v tom pravica s Ficom už z podstaty bude vždy ťahať za kratší koniec).

Prečo to teraz celé spomínam?

Môj rezervovaný prístup k voľbám, ktorý od danej skúsenosti aplikujem, mnohých ľudí irituje. Extrémne som to cítil počas posledných troch mesiacov. Vieš, že keď nepôjdeš k voľbám, tak dávaš hlas Ficovi?

To mám teda voliť politikov, ktorí ma už raz v kľúčovej veci napálili? Však to je na hlavu – len si predstavte, že by Fico znížil dôchodky. Som presvedčení, že naši seniori by mu to spočítali. Hlavne choď k voliť, vraveli, lebo Fica sa treba zbaviť, tvrdili.

Najnovší povolebný vývoj ukázal, že ísť voliť vôbec nemuselo byť to najsprávnejšie konanie v snahe poslať Smer do opozície. A mnohí voliči nakoniec hlasovali za Fica, aj keď pôvodne mali snahu hlasovať proti nemu. To sú paradoxy demokracie.

Ale dúfam, že po lekcii z politického pragmatizmu od pánov Bugára a Procházku, už budú v budúcnosti k nevoličom tolerantnejší.

Ľudia mi často vyčítajú, že v mojich textoch chýba východisko. Kritizovať vraj vie každý, ale ponúknuť riešenie nedokáže nikto. Tak tento článok bude výnimkou.

Množstvo libertariánov nechodí k volbám, pretože považuje tento systém za natoľko zlý a nereformovateľný, že ho nechce svojou účasťou na voľbách legitimizovať. Tak ja nechodím voliť z opačnej príčiny. Aktuálnu situáciu považujem za natoľko vyhovujúcu, že si môžem dovoliť ten komfort o politiku sa nezaujímať a teda netŕpnuť, kedy ma zase politici oklamú.

Moji rodičia sa celý život pozerali z Devínskej Kobyly ponad rieku Moravu a nič pre nich nebolo vzdialenejšie ako Hainburg. Realitu o vlastnej krajine sa dozvedali z chrčiacej a pískajúcej Slobodnej Európy, ktorú počúvali iba na chalupe, lebo prásknuť ich mohol aj sused. A obyčajné konštatovanie, že Gustáv Husák spravil nejakú politickú chybu, ich mohlo dostať do vezenia.

Pre mňa je dnes jednoduchšie ísť do Louvru ako do galérie Andrej Warhola v Medzilaborciach. Keď napíšem na web, že Fico je idiot, nikto si to ani nevšimne. A ak si založím firmu v Anglicku, tak si dokážem ochrániť pred štátom aj gro vlastných príjmov.

Toto je presne to zriadenie, kvôli ktorému moji rodičia štrngali (brngali) kľúčami na námestiach.

Ak má niekto predstavu, že by mala liberálna demokracia fungovať nejako výrazne odlišne, tak sa jednoducho mýli. Buď má len povrchné informáciu o realite v iných častiach sveta, alebo trpí ilúziami o nás samých. Slováci sa úctou k pravidlám, pracovitosťou a vrodenou slovanskou lajdáckosťou podobajú skôr južanským národom ako tým germánskym. A taliansku úroveň spravovania štátu sme už dosiahli.

Treba si preto uvedomiť nasledovné. Človek, ktorý nechce byť na štáte závislý a neočakáva od neho ani žiadne almužny, môže zatiaľ s kľudným srdcom voľby vypustiť. Pretože všetci politici, a to aj tí, ktorých si v dobrej vôli zvolí, takýmto ľuďom programovo pôjdu po krku. Nevolením si len ušetrí ten hlúpy pocit, keď ťa zase raz obabre nejaký politický hochštapler (aktuálne zažívajú naši kolegovia z kaviarne, ktorí sa cítili tak neuveriteľne politicky zorientovaní).

Skôr sa ale bojím situácie, keď voliť pôjdem. Vtedy už bude pravdepodobne riadne spoločensky prituhovať.

6,080 celkovo návštev, 1 návštev dnes