Menej štátu

Nechcem nikoho neoprávnene kritizovať, ani vynášať súdy bez poznania odborných argumentov, ale myslím si, že je najvyšší čas zabezpečiť, aby Košičania vedeli o práci  projektového tímu Košice – EHMK 2013 viac. Alebo lepšie povedané, aby vedeli všetko. Aby dostávali pravidelné vierohodné informácie, aby vedeli o každom vynaloženom cente z verejných prostriedkov. Aby sa s projektom stotožnili a prostredníctvom neho sa ešte viac identifikovali s mestom, v ktorom žijú. Za seba môžem povedať, že ak dostanem od Košičanov dôveru v komunálnych voľbách a stanem sa primátorom Košíc, bude to jedna z mojich prvých úloh. Projekt sa musí stať transparentným a musí sa uchádzať nie len o dôveru ľudí z vedenia mesta a magistrátu, ale o dôveru všetkých Košičanov. V opačnom prípade to môže vypáliť pre Košice veľmi, veľmi zle…
(R. Raši – kandidát na funkciu primátora Košíc – 9.9.2010)

Zaprášený predvolebný manifest ma neinšpiroval k pátraniu po informáciách, o ktorom som písala pred časom. Uvádzam ho viac menej na pobavenie. Seriózne sa tváriaca kritika nekonzistentnosti predvolebných sľubov a povolebných činov je vari najotrepanejšia téma článkov a diskusných fór vôbec. Zaujímajú ma reálne šance jednotlivca pomocou zákona preveriť použitie väčšinou nám proti vôli odňatých peňazí. Aj keď hlavy pomaslené tvrdia, že v podstate ide o nejaké iné, nie tie pôvodne naše peniaze.

Odpoveď

Uvádzanie detailov z ďalšej komunikácie nemá význam. Zhrniem, že 30.7.2012 mi mesto mailom oznámilo, že informácie sprístupňuje len čiastočne, pričom hlavnú požiadavku na sprístupnenie položkovitého rozpočtu akcie EHMK 2013 – Rekonštrukcia bývalých kasární – Kulturpark – zamieta. Poštou doručené odôvodnenie sa dá stručne vyjadriť nasledovne:

• §5a ods. 4 aktuálneho znenia zákona č. 211/2000 Z.z. – na základe ktorého sa nemusia zverejniť všetky časti povinne zverejňovanej zmluvy, medzi nimi napr. spôsob výpočtu jednotkovej ceny
• §10 aktuálneho znenia zákona č. 211/2000 Z.z. – nezverejnia sa informácie označené ako obchodné tajomstvo
• §11 aktuálneho znenia zákona č. 211/2000 Z.z. – nesprístupnia sa informácie odovzdané osobou, ktorej zákon neukladá povinnosť sprístupniť informácie a ktorá písomne oznámila nesúhlas so sprístupnením.

Obligátna informácia na konci uvádza možnosť odvolania sa. Priamo na pána, ktorého oduševnenie informovať občanov o každom cente určenom na projekt EHMK 2013 citujem na začiatku článku. V odvolaní som definíciou rozpočtu argumentovala, že §5a ods. 4 nie je naplnený. Ďalej som pripomenula, že podľa zmluvy je jej neoddeliteľnou súčasťou aj položkovitý rozpočet. Povinné zverejnenie je v zmluve taktiež uvedené a zhotoviteľ to podpísal, čím skutočnosť akceptoval. Ešte som požiadala doplniť informáciu v štvrtom bode, keďže neuviedli, z akého celkového počtu stromov bolo sťatých tých 140 nešťastníkov.

Nezačínaj si s nami

Na šiestich stranách rozhodnutia odvolacieho orgánu je zhrnuté, o čo som žiadala, na čo som v odvolaní upozornila a pritom si nevšimla niečo iné, čo som si všimnúť mala, ba aj to, na čo som na vlastnú škodu neupozornila a pritom som upozorniť mohla. Preto sa nenapadnutou skutočnosťou odvolací orgán nezaoberal. Znovu som sa nedozvedela, z akého celkového počtu bolo vyrúbaných 140 stromov areálu a jeho okolia. Oni to totiž, napriek uzákoneným predpisom o ochrane prírody nevedia a ani nemajú kde zistiť…

Mierne povýšenecký tón rozhodnutia sa so mnou zahráva a akoby mi vravel: „Vidíš, vidíš, baba jedna, načo si s nami začínaš?“

Boj?

Nadradenosť iného človeka alebo inštitúcie dokáže ubíjať, inokedy inšpirovať, prípadne vdýchnuť energiu na boj. Zákonnou možnosťou nevzdávajúceho sa občana je podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na krajský súd. Na webe sa dajú nájsť užitočné informácie, ktoré môžu pomôcť v rozhodovaní, či žaloba má alebo nemá zmysel a celkom dobre poradia aj pri jej spísaní a argumentácii pred súdom.

Na koho strane je zákon

Problémom pre bežného človeka môže byť fakt, že na takomto konaní ho podľa Občianskeho súdneho poriadku musí zastupovať advokát. Výnimka je možná jedine vtedy, ak samotný občan (v prípade spoločnosti jej zamestnanec) má právnické vzdelanie. Advokátske služby lacné nie sú a výsledok pojednávania je neistý. Väčšina ľudí si rozmyslí, či do toho pôjde a tak sa zamestnanci verejných inštitúcií môžu pri písaní zamietavých rozhodnutí plne realizovať s relatívne malým rizikom, že nakoniec budú nútení informáciu poskytnúť.

Na prvý pohľad pre občana užitočná vec sa v praxi ukazuje ako súbor komplikácií. Nič prekvapujúce. Túto základnú vlastnosť má väčšina zákonov. Ustanovenie o povinnom zastupovaní advokátom môže byť zákonodarcami či advokátskou komorou interpretované ako zaručenie kvality pre žalobcu. Avšak predovšetkým palmáre je komplikácia, ktorá jednotlivca odrádza od žaloby. Zvyšovanie súdnych poplatkov – hoci v tomto prípade „iba“ o nejaké štyri eurá, je potom už len ďalší nenápadný odpudzovač.

Šance

Zákonmi dané šance nedávno nedokázala efektívne využiť ani taká Transparency International Slovensko pri veľkých nákupoch nemocníc. Len mimochodom poznamenám, že verejné obstarávanie v prípade spomínaných nemocníc aj Mesta Košice zabezpečovala a zabezpečuje jedna a tá istá firma. TIS zvažovala možnosť súdu, „momentálne však na súdne konanie nemá personálne ani finančné prostriedky“. Čo potom jednotlivec, za ktorým nestoja „zvuční sponzori“ protikorupčného boja?

Chyby

• Odvolanie som mala písať s právnikom alebo niekým, kto už podobnú skúsenosť s úradmi má. Minimalizuje sa tým možnosť inštitúcie elegantne ma poslať do hája. Dnes už viem o právnikovi, ktorý mi mohol pomôcť nezištne a odborne, hoci ešte nie je advokátom.
• Mala som si pozornejšie prečítať všetky ustanovenia, na ktoré sa mesto odvolávalo a ktoré s vecou súvisia. Teda nie len ustanovenia Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale aj Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Občianskeho súdneho poriadku, Zákona o súdnych poplatkoch, …
• Podcenila som skutočnosť, že na webe môže existovať pomôcka, ktorá by mi pomohla ešte v štádiu, keď som nepotrebovala advokáta.

Čo ďalej?

Ak chcem ísť cestou žaloby, musím si hľadať advokáta. Takého, ktorý mi pomôže za ľudskú cenu, pričom nebude brať ohľad na to, proti komu ma zastupuje. Napadá mi aj ďalšia, v zákone neuvedená možnosť. Záleží od okolností, či ju využijem. Momentálne ma skôr láka v praxi preveriť zákonom dané možnosti.

Aký to má všetko zmysel?

Môžete povedať, že komunikovať s byrokratmi je ako dávať im pocit dôležitosti. Alebo dokonca, že to je reklama politikom, ktorých v budúcich voľbách zvolia práve preto, že je o nich známe, ako vedia dobre kradnúť. Druhá strana obviní takých ako ja zo zahlcovania úradníkov hlúposťami, pre ktoré nestíhajú byť užitoční. (Ktovie koľkí z nich sa budú nad týmto článkom pohoršovať v pracovnej dobe.)

My, čo pri zmienke o vzniku, úprave alebo doplnení ďalšieho zákona, cítime nebezpečenstvo ďalšieho okliešťovania slobody, a to aj pri zákonoch, ktoré nám akože majú zaručiť viac práv, vidíme, že reálne je cesta k slobodnejšiemu životu stále viac zarúbaná. „Plaťte a čušte!“ Chápe to zúfalo málo ľudí a trend veselo pokračuje. Dokedy?

Súvisiaci článok: Infozákon a ja (Časť prvá)

4,525 celkovo návštev, 1 návštev dnes