Honza málem králem; ale určite ekonómom

Rozprávky sú často dobrým námetom k zamysleniu. Ak vám navyše myseľ napadol mém vo forme ekonomického spôsobu myslenia, dopadne to niekedy takto: Soľ nad zlato alebo zlato nad soľ, alebo na inom blogu takto.  V tento vianočný čas som sa nevyhol ďalšej sérii rozprávok a tak prinášam druhý diel. Tento krát sa bude zápletka odvíjať okolo problému súkromného poskytovania kolektívneho statku v rozprávke Honza málem králem [45:15-48:05; ak máte možnosť, odporúčam najskôr pozrieť].

Problém kolektívneho statku je v zásade jednoduchý. Existujú určité statky alebo služby, pri ktorých je problematické vylúčiť neplatičov zo spotreby a teda sa ku statku alebo službe dostanú aj tí, ktorí sa rozhodli nezaplatiť. Nemusíte byť génius, aby vás napadla otázka: „prečo teda vôbec platiť?“ Spotrebitelia kolektívneho statku tak majú tendenciu stať sa čiernymi pasažiermi. Ak sa však všetci stanú čiernymi pasažiermi, podnikatelia nedokážu vyzbierať dosť zdrojov na produkciu takýchto statkov. Problém je na svete. (Všimnite si, že ekonómovia tak vidia problém v stave, keď niekto nedokáže zarobiť na spotrebiteľoch a naopak nevidia žiadny problém v situáciách, kedy producenti môžu poľahky zarábať na uspokojovaní potrieb spotrebiteľov. Len toľko k často opačným a mylným názorom laickej verejnosti).

Trochu viac formálnejšie ekonómovia tento problém kolektívneho statku často znázorňujú pomocou hry väzňová dilema. Aplikujem logiku tejto hry rovno priamo na problém kolektívneho statku (niečo o pôvodnej hre si môžete naštudovať napr. tu). V tabuľke 1 vidíme, že v hre vystupujú dvaja hráči: JaOn; pričom čísla v tabuľke predstavujú výplaty týchto hráčov na základe ich rozhodnutia v závislosti od rozhodnutia toho druhého (prvé číslo v každej bunke je výplata hráča Ja a druhé hráča On). Zo strategickej štruktúry výplat v tabuľke by malo byť zrejmé, že neprispieť na kolektívny statok je dominantnou stratégiou, t.j. nech spraví On hocičo, je pre mňa najlepšie neprispieť. Ak On neprispeje (prvý stĺpec) je pre mňa najlepšie tiež neprispieť, inak budem sám niesť náklady (0 > -10). Ak On prispeje (druhý stĺpec) je pre mňa lepšie stať sa čiernym pasažierom (120 > 100). Ak takto však budú uvažovať obidvaja, dostanú sa do rovnováhy (0;0), pričom kolektívne by preferovali (100;100). Každý sa sám za seba rozhodol správne, ale dokopy ich rozhodnutie dalo nesprávny výsledok. Vitajte na odvrátenej strane racionality.

1Tento problém sa však netyká len monetárnych oblasti, keď niekto finančne neprispeje na kolektívny statok. Môže vzniknúť aj v momente, keď má niekto zdvihnúť z cesty niekoľko ťažkých kameňov, na ktorých si pravidelne obchodníci rozbíjajú svoje vozy. A to je presne situácia, v ktorej sa ocitol Honza z rozprávky. Keď podišiel k obchodníkom, ktorí lamentovali nad práve rozbitými vozmi a hrozným technickým stavom vozovky, spýtal sa ich: „proč ty balvany neodvalíte?“. Na čo mu Obchodník1 odvetil, akoby absolvoval základný kurz teórie hier: „ať to udelá kdo chce, já ne!“.[1] Honza tak pochopil, žiadny obchodník nemá podnety k tomu, aby bol on ten, čo bude znášať náklady odpratania kameňov vo forme únavy a bolesti krížov. Pričom však všetci by boli na tom lepšie, keby spoločne tieto kamene upratali – v zhodne s vyššie opísaným modelom väzňovej dilemy. Výsledkom bola nebezpečná cesta, na ktorej si pravidelne obchodníci rozbíjali ich vozy.

Honza však nezaháľal a prišiel s geniálnym riešením. Jednoducho presvedčil oboch obchodníkov, že pod takýmito kameňmi sa často zvykne ukrývať poklad. Ekonóm by povedal, že využil tzv. selektívny podnet v podobe súkromného statku, ktorý je poskytnutý iba výhradne dobrovoľnému prispievateľovi na kolektívny statok. Honzovi sa tak podarilo zmeniť  výplatnú maticu. Teraz už situácia v rozprávke mohla pri troche šťastia vyzerať nasledovne:

2Honza tak v rozprávke šikovne zviazal prispenie na kolektívny statok s odmenou v podobe súkromného statku. Tým pádom sa prispenie stalo ziskovým. Na potenciál tohto riešenia upozornili rôzni ekonómovia. Pravdepodobne prvým bol Mancur Olson v jeho slávnej knihe Logika kolektívneho konania (1965) a neskôr aj Ronald Coase v jeho nemenej slávnom článku o súkromne poskytovaných majákoch (1974). Toto však nebolo všetko. Autori filmu totižto poukázali na jeden špecifický druh kolektívneho statku, ktorý je možné bez väčších problémov poskytovať dobrovoľne.

V rozprávke sa sám Honza najskôr pokúsil zdvihnúť problematické kamene zo zeme. Nepodarilo sa mu to však. Problémom bolo, že na ich zdvihnutie boli potrební minimálne dvaja ľudia. Ekonómovia v prípade takýchto kolektívnych statkoch zvyknú hovoriť o tzv. lumpy goods, teda nejakých skokových, diskrétnych statkoch, ktoré môžu byť poskytnuté len v prípade, že je dosiahnutý určitý prah príspevkov (provision point). V našom rozprávkovom prípade je to dobrovoľný príspevok presne dvoch ľudí pri dvíhaní kameňa. Takáto produkčná funkcia statku však nie je na škodu – ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať – ale skôr naopak. Za určitých okolnosti môže práve napomôcť pri dobrovoľnom poskytovaní kolektívneho statku. Takýto kolektívny statok je totižto charakteristický tým, že konečné množstvo kolektívneho statku je dané najmenším príspevkom dobrovoľného prispievateľa.

V takejto hre (tabuľka 3) už nie je dominantnou stratégiou (t.j. stratégiu výhodnou bez ohľadu na to, čo spravia ostatní) neprispievať – stať sa čiernym pasažierom. Rovnako táto hra už nemá len jednu rovnováhu s neoptimálnym výsledkom; ale má v skutočnosti rovnováhy dve (0;0 a 100;100), pričom jedna z nich je preferovaná každým hráčom a našťastie je to tá optimálna rovnováha, kedy kolektívny statok je poskytnutý (100;100). Problémom tak už nie je konflikt hráčov ako v prípade väzňovej dilemy, ale skôr problém koordinácie. Ten môže byť v prípade dostupnej možnosti komunikácie a nízkych transakčných nákladov pomerne jednoducho vyriešený. Obaja hráči tak majú pomerne dobrú šancu, že si tento kolektívny statok nakoniec poskytnú. Skutočnosť, že boli tieto kamene také ťažké, tak bola paradoxne na prospech obidvom obchodníkom z rozprávky.

3Ekonómom, ktorý sa ako prvý zamyslel nad takýmito špecifickými kolektívnymi statkami bol Hirshleifer. Nazval tieto statky ako kolektívne statky s „najslabším ohniskom v reťazi“ (weakest-link public goods).  V jeho článku (1983) prišiel s príkladom obyvateľov okrúhleho ostrova, kde každý vlastní jeden malý výsek kužeľovitého tvaru. Pričom snahou obyvateľov je vybudovať po vonkajšom okraji ostrova priehradu proti záplavám. Z príkladu je zrejmé, že celková funkčnosť priehrady (t.j. kolektívneho statku) bude daná najmenším príspevkom jednotlivého obyvateľa – t.j. výškou priehrady, ktorú vybuduje na svojom pozemku. Stačí, že jeden obyvateľ nevybuduje svoju časť dosť vysoko a všetci skončia zatopení. Prispieť na kolektívny statok preto musia všetci, čo odstraňuje problém čierneho pasažiera. Rovnako ako v príklade s dvoma obchodníkmi na ceste s ťažkými kameňmi.

Autori rozprávky Honza málem králem tak poukázali na dva šikovné spôsoby ako poskytnúť kolektívne statky na základe dobrovoľných príspevkov bez nutnosti štátnej intervencie. Samotný Honza v rozprávke vystupoval v úlohe inštitucionálneho podnikateľa, ktorý síce priamo neposkytol žiadny statok, ale pomohol zmeniť inštitucionálne podmienky „hry“, a tým prekonať spoločenskú dilemu, v ktorej boli obchodníci uväznení. Ako to však v rozprávke býva, Honza si od obchodníkov nevyslúžil vďaku, ale nadávky a pár hodených kameňov.


[1] Obchodník2 mu zasa odpovedal, ako keby absolvoval základný kurz ekonómie: „kto by se s tím dřel; je to snad moje cesta?“ Čím poukázal na problém obecnej pastviny a absencie súkromného vlastníctva.

 

3,152 návštev, 1 dnes

pošli na vybrali.sme.sk
Palec dolePalec hore +8 skóre, 10 hlasov

12 odpovedí

  1. Avatar
    január 07, 2015

    Problémov so spoločným vlastníctvom, alebo spoločným užívaním niečoho je viacej.
    V prvom rade je to nevzdelanosť a nezáujem.
    Potom je to neexistencia tých čo by chceli spoločné rozvíjať bez toho aby z toho mali sami najväčší prospech.
    Zvíťazí potom nezáujem a vopred vyhráva apatia.
    Lebo aj u nás platí to čo vidíme okolo seba = že najviac aktivít a prospechu majú všetky hrable čo hrabú len a iba k sebe z toho spoločného = kolektívneho “MAJETKU”.
    Politika ako nástroj moci ukazuje, že každý chce moc aby mohol využívať a brať zo spoločného s tým, že tí iní to zaplatia. Prečo sa darí práve takým ? Či môže vzdelávanie a osveta niečo zmeniť?
    Prečo nie sú pozitívne príklady?

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      január 08, 2015

      Ján Zvolen :
      “Zvíťazí potom nezáujem a vopred vyhráva apatia.”

      Apatia zvíťazí iba v prvom dejstve tejto drámy. Niekedy v treťom dejstve zvíťazí krach, hlad , ….
      A vo štvrtom zvíťazí vojna alebo revolúcia.
      A potom sa to postupne dookola celé zopakuje znova. Celá história ludstva je o tomto. Lenže – kto by už študoval tuto históriu !?!?

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

  2. Avatar
    január 07, 2015

    Smutné je, že aj nové “mienkotvorné” médium preferuje pánov Pikettyho a Baláža :(

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      január 07, 2015

      pani, co maju radi pikettyho si zalozili nove mienkotvorne medium
      a to stare mienkotvorne by sa mohlo teraz orientovat na pravo, ci?

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        január 07, 2015

        Hmm ….
        Je taký jeden, čo odmietol eurofondy a (na truc?) chce dať licenciu pre autobusy RegioJetu.

        A potom sú tiež srandisti, ktorí protestovali proti študentským vlakom zaradmo, ale nie proti štúdiu zararmo, čo je jasne horšie pokryvenie trhu.

        Proste je to zlé, alebo horšie. Ten fico je aspoň jasný odroň. O tých plus/mínus rovnakých si zatiaľ mnohí myslia, že sú “pravičiari”.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

  3. Avatar
    január 08, 2015

    Riešiť problematiku verejných statkov je zbytočné, smiešne, zložité. Nemá to zmysel.

    Postačuje sa pozrieť naspäť do doby, ked VŠETKO bolo verejným statkom. Do dôb reálneho socializmu.
    Všetko bolo spoločné, všetko bolo nekvalitné, nedostatkové, DRAHÉ, ….. Proste – verejné statky nefungovali.
    Dnes mi NIKTO neuverí, že ludia si robili “vojnové” zásoby zápaliek, toaleťáku, ….., pretože stále čosi chýbalo v obchodoch. Jedine mäso nechýbalo, mäso mali pravidelne skoro každý piatok medzi 10.00 a 12.00 hodinou. Inak nie. A pomaranče bývali absolutne pravidelne – každý rok pred Mikulášom. Jeden deň. Niekedy ešte jeden den pred prvým májom.
    Chápem, že pre dnešnú mladú generáciu je táto doba vzdialená, je to čosi z obdobia treťohôr, napoleonských vojen, …….. A tí pamätníci, ktorí to prežili – títo to jednak popisujú v závislosti od svojej politickej orientácie, jednak si pamätajú veľmi selektívne , hlavne to, čo bolo príjemné, …… však boli mladí a zamilovaní……
    Pamätajte – VEREJNÉ STATKY sú na hovno. A článok čitať nemusíte.

    Thumb up 1 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      január 08, 2015

      Verejne statky sa sice nazyvaju “verejne”, ale nema to moc spolocneho so sposobom ich poskytovania. To je taky trochu semanticky trick, co spravil Samuelson, ked ich tak nazval… Pointa clanku bola, ze aj verejne statky (technicky termin pre urcite specificke statky /nevylucitelne, nedelitelne/ bez odkazu na to, kto ich ma poskytovat) je mozne poskytovat aj na trhu.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        január 08, 2015

        no hej.
        Ved ked som napísal, že štát ich poskytuje ZLE, tak v tom je obsiahnuté, že ich má poskytovať trh.
        A že vôbec to netreba dokazovať tak zložito. Tých statkov, ktoré sú nevylucitelne, nedelitelne , je zanedbatelné množstvo.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          január 08, 2015

          Zle moze byt stale lepsie ako vobec na trhu (vid prve odstavce clanku). Ale uznavam, ze je to pomerne teoreticky a pre prakticke problemy okrajovy problem. Ked sa vsak spytate akehokolvek akademika, alebo statneho analytika, preco potrebujeme stat, tak vytiahne teoriu kolektivnych statkov a vtedy moze byt tento “zlozity” sposob argumentacie dolezity…

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            január 09, 2015

            “vtedy moze byt tento “zlozity” sposob argumentacie dolezity…”

            - Prevdepodobnosť, že nejaký štátom platený analytik, zmení názor na základe akýchkoľvek argumentov, a že bude obhajovať tento nový názor, je NULOVÁ.
            Navyše – mám pocit , že veľká časť štátom platených analytikov nehlása tie tvrdenia na základe skutočného svojho názoru, ale že to robí čiste pragmaticky – za peniaze zamestnávateľa, štátu.

            Thumb up 0 Thumb down 0

  4. Avatar
    január 12, 2015

    Je celkom prijemne vediet aspon zaklady teorie hier na libertarianskej stranke. Problemom je, ze su to naozaj len zaklady a v realite vyvstavaju dalsie otazky a komplikacie.

    Napr. riesenim v prvom pripade je to, ze Honza genialne presvedcil obchodnikov, ze pod kamenmi sa zvykne ukryvat poklad. Uz uz srdiecko chcelo zapistat, ze hura, zrusme stat, ked do toho vstupil mozog.

    Predstavme si, ze by obchodnici pokracovali v ceste a znovu by sa objavilo niekolko kamenov. Co v tomto pripade? Nuz asi by to Honzovi uz znovu neuverili, kedze ziadny poklad uz ani predtym nenasli. Cize ak by sa hrala tato hra opakovane, tak rady genialneho Honzu nie su riesenim.

    Problem mohol vyvstat vsak uz skor, ak by sa obchodnici hned zamysleli nad motivaciou Honzu. Preco by im Hozna radil zadarmo? Co z toho ma? A ak je pod kamenom poklad, tak by ho chcel predsa Hozna pre seba, nie? Racionalny obchodnik by teda od Honzu chcel nejake zaruky, ktory by mu racionalny Honza zase odmietol dat, kedze vie, ze ziaden poklad neexistuje a mal by z toho len stratu.

    Aj z tychto dovodov este asi ziaden genialny Hozna nevyriesil dopravne zapchy presvedcovanim vodicov, ze v autobuse najdu poklad.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      január 17, 2015

      Preboha. To naozaj? To naozaj si myslite, ze ten priklad bol mysleny doslovne a niekto ocakava, ze selektivny incentiv bude v realite vo forme presvedcania niekoho o poklade? Po prvych dvoch odstavcoch som sa tesil na konstruktivne navrhy a kritiku, ale toto…

      Dovidenia

      Thumb up 1 Thumb down 0

      Odpovedať

Zanechajte komentár

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené, inak schvaľujeme všetko. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do hĺbky 10 komentárov, potom už na komentár neviete odpovedať. Snažte sa preto dospieť k rozuzleniu preberanej témy pred 10. vnoreným komentárom, alebo diskusiu začnite v novom vlákne.