Menej štátu

„Byrokracia predstavuje nezrozumiteľný spôsob vybavovania pomerne jednoduchých záležitostí, ktorými komplikuje a znepríjemňuje život občanom (dlhé vybavovanie záležitostí, komplikovanosť procedúr, papierovačky, …)“

To je podľa wikipédie bežné ponímanie byrokracie.

„Dnešná mládež je úplne neschopná a nesamostatná! Keby na internete hľadali užitočné veci, nie hlúposti, zistili by, ako vlastne skutočný život funguje. Nevedia usmoliť ani triviálne splnomocnenie, ani jednu úradnú žiadosť! To ja som po maturite hneď vybavovala všetky svoje záležitosti sama. Dnešné decká nechajú všetko vybavovať rodičov, sú úplne nesamostatné a neschopné.“

Dôrazne konštatovala prepážková pracovníčka daňového úradu. Nemala som chuť reagovať na jej výlevy. Nakoniec som však nevydržala a oponovala príkladom chlapca z našej rodiny, ktorý v osemnástke odišiel študovať do zahraničia, popri škole brigáduje, sám si nakupuje, varí, perie, žehlí a je na svoj vek samostatnejší a zodpovednejší než nejeden dospelý tu u nás.

Pani neochotne uznala, že možno nie všetci sú úplne mimo, ale ďalej rozvíjala základnú myšlienku, že pokiaľ napíšeš v splnomocnení, že obaja (splnomocnenec aj splnomocnený) majú trvalé bydlisko na tej a tej adrese a nerozpíšeš v celkom troch riadkoch textu danú adresu pri každom mene dupľovane, nie si plnohodnotným človekom a nezaslúžiš si od nej vlastne ani len to potvrdenie, ktoré si prišiel prevziať. Všetko je otázkou priorít a pre ľudí, ktorí žijú z byrokracie, je prioritné slovičkárenie podľa nastavených a rokmi zažitých pravidiel generácií predošlých aj súčasných byrokratov.

Byrokracia má vraj aj výhody, pochopenie ktorých  obyvateľstvom môže byť aj snahou danej náruživej úradníčky:

1. Možnosť efektívnejšieho riadenia veľkých procesov
2. Ľahšie priradenie zodpovednosti za výsledky
3. Lepšia synchronizácia medzi oddeleniami procesu – menej redundantných úkonov v rámci procesu
4. O každom úkone existujú záznamy – možnosť analýzy histórie procesu, čiže proces možno na základe týchto skúseností vylepšovať

Nebudem tu rozoberať opodstatnenosť štátnych a verejných inštitúcií a úkonov ich zamestnancov. O tom sa na našej stránke píše na viacerých miestach. Nedá mi však nespomenúť niekoľko postrehov zo života obyčajných ľudí, ktorých som zhodou okolností stretla v rovnaký deň ako túto úradníčku a ktorí sa mi zdôverili so svojimi čerstvými skúsenosťami.  Môžeme sa nad nimi zamyslieť v svetle uvedených výhod byrokracie.

• Ako prílohu k daňovému priznaniu musíte každoročne opakovane dokladať aj rodný list svojich detí. (Čo ak náhodou raz vyjde najavo, že sa vlastne nenarodili?)
• Ako príloha k žiadosti o štipendium na štátnej vysokej škole je požadovaný okrem potvrdenia Sociálnej poisťovne o poberaní sirotského dôchodku aj úmrtný list nebohého rodiča žiadateľa. (Čo ak dotyčný rodič vôbec nezomrel a sirotský je štátnym megaúradom vyplácaný neoprávnene?)
• Ak príde ten istý študent na pobočku SP, aby mu vydali potvrdenie o poberaní sirotského dôchodku, zistí, že pre pracovníčku na mieste nie je dostupné a tak priamo pred ním píše úctivý e-mail do ústredia, aby potvrdenie poslali poštou na adresu žiadateľa. (Žeby efektívne riadenie procesov v praxi?)
• Ak živnostník – platiteľ DPH žiada o potvrdenie o daňovom priznaní, musí žiadať elektronicky. Hurá, aspoň dačo bez papierov! Iná vec je, že potvrdenie dostane len v papierovej forme a musí si poň prísť osobne na daňový úrad alebo mu príde poštou úradná zásielka s doručenkou. Tento papier následne odovzdá napríklad inej štátnej organizácií.
• Ak záujemca o fanfárami ohlasovaný minimálny dôchodok odoslal omylom do ústredia SP notárom neoverené vyhlásenie, príde mu vyrozumenie, že mu nemôže byť minimálny dôchodok priznaný. Keď sa vyľakaný dostaví do najbližšej pobočky poisťovne, aby pred pracovníčkou vyhlásenie podpísal, dozvie sa, že musí čakať, kým mu príde nové tlačivo znovu poštou z Bratislavy a potom s ním môže prísť na pobočku, kde ho pred pracovníčkou SP podpíše. (Lepšia synchronizácia medzi oddeleniami procesu – menej redundantných úkonov v rámci procesu?)
• Ak dôchodca poberá starobný dôchodok aj z Českej republiky, každé tri mesiace musí na SP doručiť potvrdenie z obecného úradu, že ešte žije. (O každom úkone niekde existujú záznamy? Napríklad na obecnom úrade, v zdravotnej poisťovni?)
• Ak chce hasič spadajúci pod Okresné riaditeľstvo Hasičského zboru potvrdenie z Krajského riaditeľstva Hasičského zboru sídliaceho na tom istom mieste v susednej budove, musí žiadosť dať do podateľne OR, ktorá ho poštou doručí do podateľne KR a čaká týždeň, kým mu príde potvrdené vyrozumenie z KR. (Efektivita riadenia procesov v praxi?)
• Odpor rodičov voči ministerskému požadovaniu rodných čísel a iných osobných (inde už niekoľkokrát vedených) údajov zákonných zástupcov žiakov do akéhosi registra, je všeobecne mediálne známe. (O každom úkone niekde existujú záznamy? Aj osobe? Napríklad na ÚPSVaR? V registri obyvateľstva?)

Predošlý bod môjho zoznamu sa dočkal verdiktu ďalšieho úradu a údajne ministerstvo školstva prehodnotí údaje, ktoré do svojho registra požaduje. Ktovie koľko byrokratov sa muselo týmto byrokratickým výmyslom zaoberať, kým prišli k výsledku, že síce si ministerstvo plní zákonnú povinnosť, ale predsa len nad rámec zákona…

• Aby výpočet nebol len negatívny, uznávam, že odovzdávanie informácií medzi inštitúciami v niektorých prípadoch funguje aj bez pričinenia chudáka daňovníka. Napríklad, keď sa po mesiacoch rozbiehania firmy dopracujete až k trom zamestnancom, upozornenie od RTVS, že máte povinnosť platiť koncesionárske poplatky, príde znenazdajky úplne automaticky.

Krátky zoznam? Isteže, každého môže napadnúť ďalšia byrokratická lahôdka. Toto je iba moje neplánované monitorovanie informácií z neverejných zdrojov v priebehu jediného jesenného dňa. Možno by som to nejako vedela speňažiť. Lebo, ak ste netušili, za monitorovanie verejných informačných zdrojov sa u nás vcelku slušne platí. (Súkromným firmám.)

Slovenský človek ani nemusí byť extrémny anarchista, aby necítil, ako ho neustále rastúce byrokratické zaťaženie požiera. Je v 21. storočí možné, že jeden úrad nevie získať online relevantné informácie od iného úradu? Keď si človek prečíta, že niekde inde úradné úkony prebiehajú podstatne jednoduchšie, nutne sa pýta, kam išli naše milióny na informatizáciu verejnej a štátnej správy. A či po naliatí ďalších a ďalších miliónov konečne prídeme do stavu, keď sa byrokratické trápenie obyčajnému človeku citeľne zjednoduší.

Zatiaľ to nehrozí. Úradníci majú plné ruky práce, vyvolanej predovšetkým rozhodnutiami iných úradníkov. Gigabyty údajov v dávno zaplatených úložiskách štátnej správy nič neznamenajú, pokiaľ nie sú vytlačené na papieri a podpísané zodpovednými pracovníkmi, ktorí ich prostredníctvom ďalších pracovníkov konečne dajú do rúk neboráka, ktorý ich doručí ďalšej inštitúcii, ktorá ich od neho z nejakého dôvodu vyžaduje. Kým zaplatíme ďalšie úložiská, treba zaplatiť aj úradníkov. Veď sa narobia a ich práca musí byť ocenená. Aby boli motivovaní, ešte im pridáme.

Na pozadí mi pred chvíľou odznela reklama štátnej inštitúcie so sloganom: Nezabúdaj, že štát, v ktorom sa rozhodneš bývať, si berieš v dobrom aj v zlom.

Isteže, je myslený v úplne inej súvislosti. Ale jeho výstražný odkaz akoby zbavoval nádeje, že sa veci zlepšia. Či už sme si ten štát vybrali my, alebo si nás prisvojil on.

 

4,294 celkovo návštev, 1 návštev dnes